Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/305/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štúrova č. 2, proti žalovaným: 1/ Správa katastra Dunajská Streda, Agátová č. 7, Dunajská Streda, 2/ B., bytom B., 3/ F., bytom D., 4/ Ing. R., bytom K., 5/ H. bytom K., 6/ Obec V., 7/ J., bytom G., zast. advokátkou JUDr. Z., AK F., Ž., 8/ A., bytom S., 9/ M., bytom K., 10/ V., bytom V., 11/ M., bytom Č. č. 26, V., 12/ R., bytom Č. č. 26, V., 13/ R., bytom Č. č. 27, V., o návrhu na preskúmanie záznamu Správy katastra Dunajská Streda č. Z1039/06 zo dňa 18. apríla 2006, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -92 zo dňa 22. januára 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k -106 zo dňa 20. marca 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S

3/2007-92 zo dňa 22. januára 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -106 zo dňa 20. marca 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením krajský súd vykonanie

záznamu Správy katastra Dunajská Streda č. Z 1039/06 zo dňa 18.4.2006 v časti, v ktorej bol k nehnuteľnostiam vedených Správou katastra Dunajská Streda na listoch vlastníctva č. X., Y., Z. pre katastrálne územie Č. a na liste vlastníctva č. Q. pre katastrálne územie M. zapísaný spoluvlastnícky podiel 1/16 v prospech B., rod. F. narodená X., bytom B. a spoluvlastnícky podiel 1/16 v prospech F., narodený X., bytom D. a to na základe osvedčenia o dedičstve , zo dňa 6.12.2005, právoplatného 22.12.2005, vydaného notárom ako súdnym komisárom po neb. I. na základe poverenia Okresného súdu v Dunajskej Strede zrušil podľa , a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi a žalovaným v 2. až v 6. rade a v 8. až v 13. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2

Žalovaného v 1. rade zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej v 7. rade náhradu trov konania v sume 102,83 € k rukám právnej zástupkyni JUDr. Z. v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

zákonnosti napadnutého záznamu žalovaného 1/ - Správy katastra Dunajská Streda, ktorým vykonal záznam na listoch vlastníctva č. X., Y., Z. pre kat. úz. Č. a na liste vlastníctva č. Q. pre kat. úz. M., ktorým bol zapísaný spoluvlastnícky podiel 1/16 v prospech B., rod. F. a spoluvlastnícky podiel 1/16 v prospech F., mal preukázané, že preskúmavaným postupom Správy katastra Dunajská Streda striktne rešpektujúcim znenie ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“) vrátane poznámky pod čiarou ako rovnocennej súčasti všeobecne záväzného právneho predpisu došlo k situácii, keď napadnutým záznamom, ako úkonom katastra plniacim, majúcim vo vzťahu k vlastníckym právam zapísaným v katastri evidenčnú funkciu, došlo po predložení právoplatného osvedčenia o dedičstve k zapísaniu vlastníctva k časti nehnuteľností v rozsahu 2/16 na dedičov ako vlastníkov, ktorých vlastnícke právo je konštituované osvedčením o dedičstve, bez ohľadu na skutočnosť, že vlastnícke právo k celému rozsahu nehnuteľností už bolo vyčerpané, čo v čase vykonávania záznamu sporných zápisov bolo nesporne osvedčené obsahom príslušných listov vlastníctva č. X., Y., Z. pre kat. úz. Č. a č. Q. pre kat. úz. M.. Krajský súd sa stotožnil so žalobcom, že katastrálne úrady sa nemôžu pri aplikácii ustanovenia katastrálneho zákona v nadväznosti na poznámku obsahujúcu odkaz na a zbaviť svojej povinnosti vykonať logický a ústavne konformný výklad a postup. Konštatoval, že ust. katastrálneho zákona v prípade predloženia verejnej listiny nemajúcej charakter súdneho rozhodnutia (s odkazom na §, , ods. 2, zca ods. 4 ) predpokladá iniciatívny postup správneho orgánu v zmysle vrátenia listiny tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti, s poukazom, že takýto postup je prejavom princípu ochrany skôr zapísaného vlastníctva evidovaného v katastri nehnuteľností. Poukázal na to, že zrovnoprávnením vlastníckeho titulu na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve s ktorýmkoľvek iným titulom, na základe ktorého vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnosti riadne zaevidované v katastri nehnuteľností, môže a evidentne aj spôsobuje konkurenciu dvoch vlastníckych práv k tejto nehnuteľnosti resp. jej časti, pričom tejto situácii je možné sa vyhnúť postupom, keď v prípade hroziaceho záznamu duplicitného vlastníctva vzniknutého na základe predloženého osvedčenia o dedičstve, by správny orgán pokračoval postupom stanoveným pre listinu nemajúcu povahu súdneho rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu nie je bezpodmienečne nevyhnutná priama aplikácia odkazu na a ako určujúcej charakteristiky listiny majúcej dôsledky právoplatného súdneho rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľnosti, nakoľko takáto aplikácia je v danom kontexte nelogická. Poukázal na publikované stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR pod č. Rc 41/97 a na záver Ústavného súdu Českej republiky vyslovený v náleze zo dňa 2.2.2000. Krajský súd, považujúc postup žalovaného v 1. rade, ktorým na základe osvedčenia o dedičstve vykonal záznam č. Z 1039/06 zo dňa 18.4.2006, v rozpore so zákonom, žalobe ako plne dôvodnej vyhovel a vec vrátil Správe katastra Dunajská Streda na ďalšie konanie. Neprihliadol na námietku vznesenú žalovaným v 1. rade k nedostatku jeho procesnej spôsobilosti s poukazom, že táto je na účely konania podľa druhej hlavy piatej časti daná ust. v spojení s .

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1

. Žalobcovi a žalovaným v 2. až v 6. rade a v 8. až v 13. rade nárok na náhradu trov

3

konania nepriznal, pretože im žiadne uplatniteľné trovy konania nevznikli. Žalovaného v 1. rade zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej v 7. rade náhradu trov konania, ktorej v dôsledku úspešnosti v konaní vzniklo právo na ich náhradu.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný 1/. Žiadal, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že z ustanovení §§ 34, 36 a 36a katastrálneho zákona, ktoré citoval, vyplýva, že správa katastra je pri zápise záznamovej listiny len evidenčným orgánom, čo znamená, že predložené listiny skúma len z pohľadu naplnenia formálnych náležitostí podľa § 42 katastrálneho zákona. Dôvodil, že odmietnutie zápisu záznamovej listiny podľa názoru žalobcu, s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, naráža v praxi na absolútny odpor Notárskej komory, ktorá odmieta uznať takýto odvodený výklad § 36a katastrálneho zákona odvolávajúc sa na skutočnosť, že zápis podľa § 34 katastrálneho zákona je len evidenčný úkon, na ktorý sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, čiže správa katastra nemôže v rámci takéhoto úkonu prihliadnuť na takýto rozširujúci výklad § 36a, keď odkaz pod čiarou jednoznačne uvažuje podľa § 36a za súdne rozhodnutie aj osvedčenie o dedičstve. Uviedol, že čo sa týka takto vzniknutého vlastníctva, je treba si uvedomiť, že duplicitu nespôsobuje kataster zápisom, keďže k vzniku vlastníctva nedochádza podľa zápisom listiny, ale vydanie právoplatného rozhodnutia o dedičstve na nehnuteľnosť, ktorú už vlastní iný subjekt ako poručiteľ. Poukázal na riešenie problematiky otázok katastrálneho . Súčasne dôvodil, že tým, že správa katastra je povinná vyznačiť na predmetných listoch vlastníctva obmedzujúcu poznámku, ktorá spôsobí rovnaký následok, ako zápis duplicitného vlastníka s rozdielom, že obaja duplicitní vlastníci nie sú evidovaní na LV, zabráni vlastníkovi na dotknutom LV s nehnuteľnosťou nakladať a skomplikuje prípadné dedičské konanie, keďže niektorí notári duplicitné dedičstvo odmietajú prejednať, s poukazom na to, že pokiaľ účastníci nevyriešia spor súdnou cestou, zápis poznámky nebude možné zrušiť.

Žalobca navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdiť. Uviedol, že odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa jeho názoru neobsahuje žiadne dôvody, pre ktoré by mohol byť rozsudok krajského súdu zmenený alebo zrušený. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní.

Žalovaná 7/ navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil.

Ostatní žalovaní sa na odvolanie žalovaného 1/ nevyjadrili, odvolací návrh nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. v spojení

s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zrušil

vykonanie záznamu žalovaného 1/ v časti, v ktorej správny orgán zapísal k nehnuteľnostiam vedených správou katastra na LV č. X., Y., Z.. pre kat. úz. Č. a na LV č. Q. pre kat. úz. M. spoluvlastnícky podiel v prospech žalovaných v 2/ a 3/ rade na základe dedičského rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu

4

prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu – žalovaný 1/ a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe Generálnej prokuratúry SR ako aj so vznesenými námietkami účastníkov preskúmavacieho konania a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je postup žalovaného správneho orgánu – žalovaný 1/, ktorým správny orgán vykonal záznam na list vlastníctva na základe dedičského rozhodnutia.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra

zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona záznam je úkon správy katastra plniaci

evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 22 ods. 1, 2 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva

k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Podľa § 36 ods. 1, 2 katastrálneho zákona správa katastra posúdi, či je predložená

verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, správa katastra vykoná záznam do katastra.

Podľa § 36a katastrálneho zákona (účinného v čase vykonania záznamu) ak je

vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti; záznam vykoná vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia 10f) o práve k nehnuteľnosti.

___________________ 10f) , , a a ods. 4

Podľa § 78 ods. 1, 2 katastrálneho zákona zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii

nehnuteľností vykonané do 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis.

5

Zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané podľa o zápisoch

vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam v znení sa považujú za zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané podľa tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný 1/ v danej veci nepostupoval v intenciách

citovaných právnych noriem, vo veci síce zistil skutočný stav, avšak zo skutkových okolností nevyvodil správny právny záver, a preto jeho rozhodnutie je právne nesprávne, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie žalovaného 1/ podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Medzi účastníkmi konania ostala sporná aplikácia ustanovenia § 36a katastrálneho

zákona, účinného v čase vykonania záznamu v znení .

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu v danej veci zistil, že žalovaný 1/ - Správa katastra Dunajská Streda preskúmavaným záznamom zapísala k nehnuteľnostiam vedených správou katastra na LV č. X., Y., Z. pre kat. úz. Č. a na LV č. Q. pre kat. úz. M. spoluvlastnícky podiel po 1/16 v prospech žalovaných v 2/ a 3/ rade na základe osvedčenia o dedičstve , zo dňa 6.12.2005, právoplatného 22.12.2005, vydaného notárom ako súdnym komisárom po neb. I. na základe poverenia Okresného súdu v Dunajskej Strede a v dôsledku vykonania uvedeného záznamu došlo ohľadne nehnuteľností zapísaných na týchto listoch vlastníctva (LV č. X., Y., Z. pre kat. úz. Č. a LV č. Q. pre kat. úz. M.) k situácii, keď súčet spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov nehnuteľností zapísaných na uvedených listoch vlastníctva prevýšil celok, t.j. 1/1 a to práve o 2/16, ktoré boli zapísané napadnutým záznamom, keďže pred vykonaním predmetného záznamu vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam bolo vyčerpané, pretože jednotlivé spoluvlastnícke podiely tvorili pri svojom súčte celok t.j. 1/1.

Správe katastra ako orgánu štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu zákonodarca

v právnej norme § 4 ods. 1 v spojení s § 36a katastrálneho zákona ustanovil kompetenciu rozhodovať, či sú splnené podmienky na zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe záznamu.

Predpokladom zákonného postupu správy katastra, ktorým v danej veci vykonala

záznam podľa § 36 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, bola aplikácia uvedenej právnej normy v súčinnosti s aplikáciou právnej normy ustanovenej v § 36a, teda povinnosťou

6

správy katastra bolo nielen posúdiť, či predložená verejná listina alebo iná listina bola bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa katastrálneho zákona, ale súčasne, či predložená verejná listina alebo iná listina bola spôsobilá na vykonanie záznamu na základe splnenia zákonných podmienok na vykonanie záznamu ustanovených v § 36a.

Vôľou zákonodarcu v citovanej právnej norme § 36a katastrálneho zákona v znení

bolo zabránenie zápisov duplicitného vlastníctva a tým súčasne zabezpečenie ochrany vlastníctva resp. spoluvlastníctva tých osôb, ktoré boli zapísané v katastri nehnuteľností skôr, teda pred predložením verejnej listiny alebo inej listiny na záznam. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca správe katastra v tejto právnej norme ustanovil oprávnenie posúdiť predloženú verejnú listinu alebo inú listinu z hľadiska splnenia podmienok v nej ustanovených tak, že pokiaľ správa katastra zistí, že vlastnícke resp. spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam je na liste vlastníctva už zapísané a na záznam je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, v dôsledku čoho by došlo k zápisu duplicitného vlastníctva resp. spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na tomto liste vlastníctva, záznam nevykoná a je oprávnená aj povinná postupovať v zmysle následnej právnej úpravy ustanovenej v tejto právnej norme, t.j. vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.

Pokiaľ aj zákonodarca v právnej norme § 36a katastrálneho zákona za bodkočiarkou

ustanovil, že správa katastra záznam vykoná vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti a v poznámke pod čiarou okrem iného uviedol aj ust. a ods. 4 , je potrebné aj podľa názoru odvolacieho súdu takúto právnu úpravu vykladať v rozumných a logických súvislostiach s účelom tejto právnej úpravy a vôľou zákonodarcu, čo ňou sledoval.

Vychádzajúc z uvedeného zákonodarca ustanovil správe katastra povinnosť vykonať

záznam vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti, avšak za rozhodnutie súdu o práve k nehnuteľnosti v zmysle je možné považovať rozsudok súdu ( v spojení s , ), ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o práve k nehnuteľnosti na základe návrhu podľa , pretože len z takéhoto súdneho rozhodnutia, ako výsledku vykonaného dokazovania v sporovom konaní, je zrejmé, komu svedčí alebo nesvedčí (pri negatórnych žalobách) vlastnícke resp. spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Pokiaľ teda aj zákonodarca pod čiarou ustanovenia § 36a odkazuje na ustanovenie

a ods. 4 je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného 1/, že osvedčenie o dedičstve vydané podľa a ods. 4 je verejnou listinou, na základe ktorej sa vykoná záznam do katastra nehnuteľností, avšak nie je možné ho považovať za takú verejnú listinu, na základe ktorej sa záznam vykoná vždy, pretože osvedčenie o dedičstve vydané notárom povereným súdom podľa a ods. 1 , ktoré nadobúda v zmysle splnenia zákonných podmienok podľa a ods. 4 účinky právoplatného uznesenia o dedičstve (, až c/, a ) osvedčuje nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi, pričom dedičské konanie nemá charakter sporového konania o vlastníctve, a preto aj osvedčenie o dedičstve nie je možné považovať za takú verejnú listinu, ktorá by mala účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti naplniac účel, ktorý mal na mysli zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v katastrálneho zákona.

7

Aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa žalovaný

správny orgán v danej veci pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok pre vykonanie záznamu na základe predloženej verejnej listiny – osvedčenia o dedičstve, nedostatočne venoval pozornosť, či sú splnené zákonné podmienky pre zápis spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe predloženej verejnej listiny – osvedčenia o dedičstve. Správa katastra teda v danej veci nepostupovala v súlade s § 36 ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 36a, keď vykonala záznam, ktorým zapísala spoluvlastnícky podiel po 1/16 v prospech žalovaných 2, 3 k nehnuteľnostiam na predmetných listoch vlastníctva na základe predloženého dedičského osvedčenia, napriek tomu, že podľa údajov katastra vlastníctvo skôr zapísaných spoluvlastníkov tvoril jeden celok (1/1), čím spôsobila zápis duplicitného vlastníctva, resp. spoluvlastníctva v podiele 2/16.

Vzhľadom na uvedené nebolo možné prihliadnuť na námietky žalovaného 1/.

Súčasne odvolací súd neprihliadol na tvrdenia žalovaného 1/ týkajúce sa nesúhlasu

Notárskej komory s iným výkladom § 36a katastrálneho zákona, ako aj zápisu obmedzujúcej poznámky, považujúc ich za právne irelevantné pre predmetné konanie, pretože zákonodarca zveril štátnu správu na úseku katastra nehnuteľností správe katastra a nie Notárskej komore a posudzovanie obmedzujúcej poznámky nebolo predmetom konania o vykonanie záznamu a teda ani predmetom súdneho prieskumu.

Pokiaľ v danej veci správa katastra postupovala a rozhodla v rozpore s uvedenou

právnou normou, trpí jej rozhodnutie nezákonnosťou. Dodržiavanie zákonnosti a jej ochrana je základným predpokladom právneho štátu v zmysle článku 1 , pretože právny štát charakterizuje výkon štátnej moci na základe ústavne vydaných zákonov, ktoré majú za cieľ ochraňovať slobodu, spravodlivosť a právnu istotu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa

v spojení s a v spojení s , ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil.

Odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c

v spojení s a v spojení s , pretože žalobca bol v tomto konaní síce úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil a žalovaným zákon náhradu trov konania nepriznáva.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 21. apríla 2010

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth