Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/135/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. M. R., Š. - správca

konkurznej podstaty úpadcu J., spotrebné družstvo V., IČO: X., proti žalovanému S., a. s.,

C., IČO: X., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 1 170 007,60 €, na odvolanie žalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu Košiciach zo dňa 19. novembra 2009, č. k.

-36, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

19. novembra 2009, č. k. -36 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zo dňa 19. novembra 2009, č. k.

-36 rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podaním zo dňa 10. 12. 2007 požiadal

súd o oslobodenie od platenia súdneho poplatku poukazujúc na ust. Svoju

žiadosť odôvodnil tým, že správca konkurznej podstaty nedisponuje dostatkom finančných

prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku. Súd výzvou zo dňa 30. 09. 2009 vyzval žalobcu,

aby mu v lehote 20 dní predložil daňové priznanie za rok 2005, výpisy z účtu a súpis majetku

konkurznej podstaty. Žalobca výzvu prevzal dňa 01. 10. 2009, avšak ku dňu vydania

napadnutého uznesenia súdu potrebné doklady, ktoré by odôvodňovali oslobodenie

od súdnych poplatkov nezaslal.

2

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že samotné vyhlásenie konkurzu na majetok

obchodnej spoločnosti nezakladá dôvod pre jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

podľa a žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku nemôže

viesť k prenášaniu podnikateľského rizika na štát, a preto žalovaného nemožno podrobiť

rovnakému merítku, ako sociálne slabú fyzickú osobu, ktorá nevlastní žiaden majetok

väčšieho rozsahu. Jeho pomery by preto odôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku, len

ak by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodu vyššej moci, napr. vzhľadom

na nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú dôvod v podnikaní.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že

podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov za návrh neboli splnené a návrhu

žalobcu s poukazom na nevyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že

napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca poukázal na nesprávnu aplikáciu ust. ,

podľa ktorého je od súdnych poplatkov oslobodený správca podľa osobitného predpisu. Má

za to, že poznámka pod čiarou síce uvádza odkaz na o konkurze

a reštrukturalizácii, avšak z účelu a duchu vyplýva, že úmyslom

zákonodarcu bolo oslobodiť od súdnych poplatkov „správcu“ pre konkurz, pričom nie je

prípustný výklad zákona, že od súdnych poplatkov by mal byť oslobodený iba správca podľa

a nie aj podľa Žalobca tiež namietol, že činnosť

správcu pre konkurz sa nevykonáva podľa , ako to uvádza predmetná

poznámka pod čiarou, ale podľa o správcoch, ktorý zakotvuje

podmienky vykonávania správcovskej činnosti a zápis osôb do zoznamu správcov, pričom

takto zapísaná osoba správcu vykonáva činnosť v konkurzných konaniach spravujúcich sa

o konkurze a reštrukturalizácii, avšak je ustanovená súdmi aj

v konkurzných konaniach spravujúcich sa o konkurze a vyrovnaní.

Žalobca tiež uviedol, že v judikatúre súdov nie je doposiaľ spoľahlivo rozhodnuté, či je

poznámka pod čiarou záväznou časťou právneho predpisu, alebo má táto poznámka iba

3

odkazovací a evidenčný charakter a navrhol, aby súd konanie prerušil a postúpil vec v zmysle

Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ust. a bez nariadenia pojednávania v medziach

dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa na žiadosť žalobcu mu oslobodenie

od súdnych poplatkov nepriznal, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca nedoložil

a nepreukázal, že jeho majetkové a sociálne pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov.

Žalobca v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa má za to, že toto vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č.

714/1992 Zb. je od poplatkovej povinnosti oslobodený.

Inštitút súdnych poplatkov upravuje o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov. Jeho prípadný neprimeraný zásah do práva na súdnu

ochranu zakotveného aj v článku 46 premietol tento zákon

do ust. § 4 ods. 1, v ktorom taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku

oslobodené ex lege (zákonné vecné oslobodenie) a do ust. § 4 ods. 2, v ktorom vymenúva

osoby, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené ex lege (zákonné osobné oslobodenie).

v ust. upravuje možnosť

individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov (oslobodenia na návrh účastníka).

V zmysle tohto ust. môže súd priznať účastníkovi na jeho návrh celkom alebo

z časti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Zákon nevysvetľuje

bližšie obsah pojmu „pomery účastníka“, bezpochyby však musí ísť o pomery žiadateľa

majetkové, majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy

a odôvodňujú záver, že ako poplatník celkom, či z časti (v prípade žiadosti o čiastočné

4

oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej

splnenie od neho nemožno spravodlivo požadovať.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podaním, doručeným súdu prvého

stupňa 10. 12. 2007, podal návrh na oslobodenie od súdneho poplatku. Nepochybné je tiež, že

ani na výzvu súdu prvého stupňa, ktorá mu bola doručená dňa 01.10. 2009, nedoložil žiadne

dôkazy, ktoré by osvedčovali existenciu jeho majetkových pomerov.

Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych

poplatkov nevyhovel.

Žalobca v odvolaní namieta nesprávnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že

v zmysle ust. je od poplatkovej povinnosti

oslobodený. Tento dôvod je z hľadiska rozhodnutia súdu prvého stupňa o jeho žiadosti

o oslobodenie od poplatkovej povinnosti právne irelevantný. Uvedené ustanovenie zákona

o súdnych poplatkoch na ktoré poukazuje žalobca, upravuje zákonné oslobodenie, ktoré

v prípade splnenia zákonných podmienok vzniká zo zákona, a preto o ňom súd rozhodnutie

nevydáva.

Pre tento dôvod neobstojí preto ani žalobcom požadovaný návrh na prerušenie

konania a predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

Pre úplnosť však Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že skutočnosť, že žalobca

je zapísaný do zoznamu správcov v zmysle , ešte nezakladá jeho osobné

zákonné oslobodenie od poplatkovej povinnosti, pretože v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m/

, rozhodujúcou skutočnosťou je, kedy bol ustanovený do funkcie správcu,

čomu napovedá poznámka pod čiarou s poukazom na a ust.

tohto zákona.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

5

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. apríla 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová