Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/51/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. O., spol. s r. o.,

so sídlom O., IČO: X., zast. JUDr. M. O., advokátom, X., proti žalovanému K., a. s.,

so sídlom X., IČO: X., zast. JUDr. J. O., advokátkou, X., o zaplatenie 32 058,14 €

(965 783,50 Sk) s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 19. septembra 2008 č. k. -47, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Prievidzi uznesením zo dňa 21. 08.2008 č. k. -30

konanie zastavil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že v prejednávanej

veci, ako to súd zistil z rozsudkov Okresného súdu v Prievidzi a Krajského súdu v Trenčíne,

o úrokoch z omeškania bolo právoplatne rozhodnuté. Rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č.

k. z 10. 09. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.

z 09. 01. 2008 nadobudol právoplatnosť 17. 03. 2008. V tomto konaní ide

o prekážku veci rozsúdenej, pretože je daná totožnosť účastníkov, aj predmetu konania (súd

o úrokoch z omeškania už rozhodol), teda žalobca sa v tomto konaní domáha toho istého, čo

v predchádzajúcom konaní na Okresnom súde v Prievidzi a rozhodnutie tohto súdu tvorí

prekážku veci rozsúdenej. Vzhľadom na predmet konania (úroky z omeškania), ktoré si

žalobca už raz uplatnil v konaní , nie je podstatné to, či v pôvodnom konaní

žalobca žiadal priznať úroky z omeškania menšie, než na aké mal nárok, pretože podstatné je

to, či je daná totožnosť predmetu konania a v tomto prípade je daná totožnosť predmetu

konania. Keďže prekážka veci rozsúdenej je neodstrániteľným nedostatkom podmienky

konania, súd konanie zastavil podľa

2

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie žalobcu uznesením zo dňa

19. 09. 2008 č. k. -47 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že z obsahu spisu v predmetnej veci, ako aj z obsahu

pripojeného zberného spisu Krajského súdu v Trenčíne č. k. vyplýva, že

v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. bola rozsudkom

zo dňa 10. 09. 2007 č. k. žalobcovi proti žalovanému prisúdená istina

3 758 113,40 Sk spolu s uplatneným 4%-ným úrokom z omeškania ročne od 13. 09. 2005

do zaplatenia titulom nezaplatenej ceny naviac prác na stavbe „kúpeľný apartmánový dom

Tribeč v Bojniciach“, vyúčtovanej faktúrou č. 05027/2005, splatnou dňa 02. 09. 2005.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie žalovaného potvrdil uvedené

rozhodnutie rozsudkom č. k. -124 zo dňa 09. 01. 2008 v spojení s opravným

uznesením č. k. -130 zo dňa 15. 02. 2008. Rozsudok Okresného súdu

v Prievidzi č. k. -83 zo dňa 10. 09. 2007 tak nadobudol právoplatnosť dňa

17. 03. 2008. Prvostupňový súd vychádzal z toho, že žalobca sa v tomto konaní domáha

zaplatenia úroku z omeškania, a pretože o tomto druhu nároku už bolo rozhodnuté v inom

konaní, bráni ďalšiemu konaniu o ňom prekážka veci rozhodnutej, a to bez ohľadu

na skutočnosť, že v pôvodnom konaní si žalobca uplatnil (a tak mu boli aj prisúdené) úroky

z omeškania menšie, než na aké mal podľa zákona nárok. Odvolací súd poukázal na ust. § 369

ods. 1 Obch. zák., z ktorého podľa odvolacieho súdu vyplýva, že povinnosť dlžníka platiť

úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku priamo zo zákona

(ex lege) bez ohľadu na to, čo spôsobilo meškanie – ide teda o objektívnu zodpovednosť.

Úrok z omeškania plní jednak kompenzačnú funkciu, a to v rozsahu kompenzujúcom ujmu,

vzniknutú veriteľovi v dôsledku, že nedostal včas peňažné plnenie a zároveň je sankčným

postihom. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán, a ak nie je

dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom – citovaným ustanovením § 369

ods. 1 Obch. zák. Uvedená hmotno-právna úprava teda vymedzuje aj rozsah, v akom vzniká

povinnosť dlžníka platiť úrok z omeškania. Z uvedeného ustanovenia, a ani z iných

ustanovení Obch. zák. alebo iných právnych predpisov nemožno vyvodiť, že prípadným

uplatnením a prisúdením len časti tohto zákonného nároku v súdnom konaní zaniká nárok

na jeho zvyšok, alebo že rozhodnutie čo i len o časti tohto nároku v rozsahu uplatnenom

žalobcom zakladá prekážku veci rozsúdenej. Predmet konania je totiž vymedzený nielen

označením titulu nároku (napr. nárok na kúpnu cenu, cenu za dielo, úrok z omeškania), ale aj

jeho výškou. Pokiaľ právna úprava v ust. prekážku veci rozsúdenej

3

podmieňuje totožnosťou účastníkov a totožnosťou predmetu konania, podľa názoru

odvolacieho súdu pojem totožnosť predmetu konania je treba vykladať tak, že musí ísť aj

o zhodu, resp. o totožnosť rozsahu, v akom sa už o predmete konania rozhodlo. Vychádzajúc

z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci jej prejednaniu nebráni

prekážka veci rozsúdenej, lebo nárok na zákonné úroky z omeškania, uplatnené v tomto

konaní vo výške 14 % ročne zo sumy 3 758 113,40 Sk za obdobie od 03. 09. 2005

do 12. 09. 2005, nebol predmetom právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom

súde v Prievidzi pod sp. zn. vôbec a jeho nárok na zákonné úroky

z omeškania za obdobie od 13. 09. 2005 do zaplatenia, teda do 24. 03. 2008, boli predmetom

predchádzajúceho právoplatne skončeného konania len v rozsahu tam uplatnenom, a to

vo výške 4% ročne. Odvolací súd tiež konštatoval, že je výlučne na vôli žalobcu

disponujúceho žalobou, v akom rozsahu si uplatní svoje práva podaním žaloby na súd.

Zo žiadneho procesného, ani hmotno-právneho predpisu pritom nemožno vyvodiť, že

uplatnením len časti práva, resp. nároku, stráca žalobca možnosť uplatniť si v ďalšom súdnom

konaní jeho zvyšok. Otázka vedenia ďalšieho konania môže mať prípadne vplyv na náhradu

trov konania z hľadiska účelnosti ich vynaloženia. Pretože konaniu nebráni prekážka veci

rozsúdenej, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

S rozsudkom odvolacieho súdu sa neuspokojil žalovaný, ktorý dovolanie podal

z dôvodu podľa , že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo.

Žalovaný zastáva názor, že súd prvého stupňa správne vec posúdil, keď vyslovil právny

názor, že oba súdy riešili v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.

aj príslušenstvo k pohľadávke vo výške 3 758 113,40 Sk tak, ako to žiadal

žalobca a príslušenstvo pohľadávky mu v celom rozsahu priznali. Žalobca však žiadal

opätovne o príslušenstve pohľadávky – úroku z omeškania – rozhodnúť z istiny 3 758 113,40

Sk. V tomto konaní ide o prekážku veci rozsúdenej, lebo je tu daná totožnosť účastníkov

konania aj totožnosť predmetu konania, ktorým sú opätovne úroky z omeškania. Žalovaný sa

stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že pre posúdenie podmienok konania je podstatné to,

že žalobca znovu žaluje úrok z omeškania a nie to, že pôvodne žaloval menší úrok, než na aký

mal nárok. Právnemu názoru súdu korešponduje aj zabezpečenie právnej istoty účastníkov

občianskoprávnych vzťahov. Žalovaný uviedol, že v zmysle ide

o rovnakú vec (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

4

už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých istých

účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav

vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých

bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých

skutkových okolností, v ktorom smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn.2 Cdo 105/2003). Uviedol, že charakteristickou črtou úrokov z omeškania je

ich akcesorická povaha. v ust. považuje úroky z omeškania

popri bežných úrokoch, poplatku z omeškania a nákladoch spojených s uplatnením

pohľadávky za príslušenstvo pohľadávky. síce hovorí o príslušenstve

pohľadávky ( § 330 ods. 1 Obch. zák. in fide), ale tento pojem nevymedzuje. Ustanovenie

o úrokoch z omeškania má dispozitívnu povahu. Znamená to, že

podnikatelia si môžu v rámci svojich zmluvných vzťahov vylúčiť povinnosť dlžníka platiť

úroky z omeškania. Novela zákonom ustanovila najvyššiu prijateľnú

výšku úroku z omeškania v rozsahu základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska

uplatňovanej pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo

k omeškaniu, zvýšenej o 10%. Ako prípad opätovného prejednania úroku z omeškania, ktorý

riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky, poukázal na rozhodnutie sp. zn.1 Cdo 58/98

z 27. 10. 1998, podľa ktorého „veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je

v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uplatňovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu,

než ustanovuje právny predpis“. Má za to, že Okresný súd Prievidza v konaní sp. zn.

vyčerpal celý predmet konania, keď rozhodol o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi 3 758 113,40 Sk istiny so 4% úrokom z omeškania ročne od 13. 09. 2005

do zaplatenia. Rozhodol teda o celej prejednávanej veci a jej opätovnému prejednaniu bráni

prekážka právoplatnej rozhodnutej veci. Žalovaný tiež uviedol, že úroky z omeškania ako

príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.) sú hmotnoprávnym nárokom, na ktorý sa

rovnako ako na pohľadávku, ku ktorej sa viaže, vzťahuje zásada vyjadrená v ust. § 153 ods. 2

, v zmysle ktorej je súd viazaný návrhom a okrem prípadov v tomto zákonnom

ustanovení uvedenom, nesmie prisúdiť viac alebo niečo iné. Žalovaný má za to, že

so zreteľom na uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Pretože zrušením uznesenia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, tento

nedodržal procesný princíp rovnosti účastníkov v občianskom súdnom konaní, ktorý sa odvíja

od ústavného princípu rovnosti, navrhuje napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť.

5

Žalobca vo svojom stanovisku k dovolaniu má za to, že dovolanie žalovaného nie je

prípustné, pretože jeho prípustnosť nie je daná v zmysle a tiež prekážkou

rozsúdenej veci v zmysle Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

považuje však tiež za vecne správne, ktoré spočíva na správnej právnej kvalifikácii a netrpí

žiadnymi vadami. Uviedol, že v konaní, vedenom Okresným súdom v Prievidzi pod sp. zn.

, v petite žiadal úroky z omeškania v zreteľne menšom rozsahu, než mu ako

veriteľovi podľa zákona prislúchalo. V uvedenom konaní tiež neuplatnil úroky z omeškania

za obdobie od 03. 09. 2005 do 12. 09. 2005 (vrátane). V zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. má

žalobca hmotnoprávny nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 14% ročne, pričom

v petite žaloby si uplatnil úroky z omeškania iba vo výške 4% ročne, naviac

až od 13. 09. 2005 a nie už od 03. 09. 2005, ktorý deň bol prvým dňom omeškania

žalovaného. V konaní vedenom pred Okresným súdom v Prievidzi pod sp. zn.

tak požadoval v petite menej, než mu podľa zákona prislúchalo, t. j.

v menšom rozsahu a súčasne nie za všetky dni omeškania žalovaného. K tvrdenej prekážke

rozsúdenej veci poukázal na to, že súd je v každom sporovom konaní viazaný návrhom,

uplatneným petitom žaloby, pričom právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku rei judicatae iba

vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v predchádzajúcom rozhodnutí. Prekážku

rozsúdenej veci tvorí právoplatné rozhodnutie súdu vždy len v takom rozsahu, v akom sa

o predmete konania rozhodlo. Ak rozhodne súd len o časti uplatňovaného nároku, nadobúda

iba táto časť právoplatnosť. Zvyšok (neuplatneného) nároku môže účastník uplatňovať

a nehrozí mu nebezpečenstvo, že ďalšie konanie bude zastavené. Skutočnosti zodpovedá, že

obe konania a sú založené na rovnakých skutkových

okolnostiach, avšak v každom konaní bola uplatnená iná časť príslušenstva – úrokov

z omeškania, ktoré sa stali samostatnými predmetmi konania (hmotnoprávnymi nárokmi

na peňažné plnenie). V predmetnom konaní žalobca neuplatňuje preto tú časť zákonných

úrokov, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, čo zreteľne vyplýva z opisu skutkového

základu žaloby, ako aj petitu žaloby. Nakoľko žalobca v každom konaní požaduje zaplatenie

inej časti nároku titulom zákonných úrokov z omeškania a navyše za iné dni omeškania, nejde

o prekážku rozsúdenej veci. Nesporným je, že úroky z omeškania sú zákonným peňažným

nárokom veriteľa voči dlžníkovi, ktorý je v omeškaní. Jediný rozdiel oproti istine je iba ten,

že do dňa zaplatenia nie je možné vyčísliť celkovú výšku úrokov z omeškania (nakoľko

neustále narastajú). Z tohto dôvodu je v petite súčasnej žaloby zvyšná časť nároku titulom

nezaplatených úrokov z omeškania už vyčíslená v peňažnej sume. Tento peňažný nárok

6

titulom úrokov z omeškania je však možné (takisto ako istinu) uplatniť na súde po častiach.

Možnosť uplatnenia úrokov z omeškania v súdnom konaní po jednotlivých častiach

nevylučuje žiaden procesný ani hmotnoprávny predpis slovenského právneho poriadku a ani

žiaden judikát, nakoľko ide o deliteľné plnenie Z uvedených dôvodov navrhuje dovolanie

žalovaného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle

po zistení, že žalovaný podal dovolanie včas, toto prejednal podľa § 242 ods. 1 a § 243a

ods. 1 , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti

neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Ak odvolací súd rozhodne uznesením, je proti jeho rozhodnutiu prípustné dovolanie

v prípadoch upravených ust. a , z ktorých ustanovení prípustnosť

dovolania v predmetnej veci nemožno vyvodiť.

Z dôvodov uvedených v je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia

rozhodnutie, vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. K tomu, či rozhodnutie

odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. , prihliada dovolací súd

nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti ( 242 ods. 1 ). V prípade, že

dovolací súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší

rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd

postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle a prípustné.

Žalovaný podal dovolanie z dôvodu podľa , teda že v tej istej

veci sa už právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci – rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159

ods. 3 , patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle a bráni

tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná.

7

Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už

právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania.

Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený

žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol už uplatnený

(z rovnakého stavu). Právoplatné rozhodnutie súdu tvorí prekážku rozsúdenej veci však iba

v takom rozsahu, o ktorom bolo súdom už právoplatne rozhodnuté.

Napadnutým uznesením odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým

konanie o nároku žalobcu pre prekážku rei iudicatae zastavil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, pretože totožnosť predmetu konania s konaním vedeným na Okresnom

súde v Prievidzi pod sp. zn. daná nie je, nakoľko nie je zhoda v rozsahu,

v akom sa už o predmete konania rozhodlo.

Predmetné uznesenie odvolacieho súdu nezakladá dovolateľom tvrdenú vadu,

pre ktorú by bola daná prípustnosť dovolania a je vecne správne.

Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žalobným návrhom žalobca požaduje úrok

z omeškania do zákonnom prípustnej výšky, v rozsahu (v rozdiele 10% ročne) a v časti 14%

tiež za obdobie (od 03. 09. 2005 do 12. 09. 2005), o ktorom v inom konaní, vedenom

na Okresnom súde v Prievidzi, nebolo právoplatne rozhodnuté.

Odvolací súd totiž správne uzavrel, že v sporovom konaní žalobca disponuje

s návrhom a pokiaľ svoje právo uplatní len čiastočne, konštatovaním tejto skutočnosti

v odôvodnení rozhodnutia súdu nemožno vyvodiť záver o tom, že súd rozhodol i o časti práva

petitom neuplatnenej, ktorým súd je viazaný a ktorý premieta do výroku svojho rozhodnutia,

zakladajúceho jeho záväznosť.

Pretože prípustnosť dovolania na základe dovolateľom tvrdenej vady nie je daná

a dovolací súd nezistil ani iné pochybenie, ktoré by zakladalo prípustnosť dovolania v zmysle

, dovolanie žalovaného pre jeho neprípustnosť podľa

v spojení s ust. preto odmietol.

8

O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že

žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. apríla 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová