Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0bd/376370.a3854a.pdf
PDF · 108.91 KB
No categories available
3Obo/139/2009
Najvyšší súd 3 Obo 139/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok
úpadcu H., a.s. v konkurze, L., o schválenie konečnej správy o speňažení majetku
z podstaty, vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu, na odvolanie konkurzného veriteľa
S., a. s., B., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. novembra 2009 č.
k. 36-24K 261/97-233, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 23. novembra 2009 č. k. 36-24K 261/97-233 z r u š u j e a vec v r a c i a
Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 23. 11. 2009 č. k.
36-24K 261/97-233 rozhodol tak, že konečnú správu o speňažení majetku z podstaty
a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu schválil nasledovne:
Celkový príjem konkurznej podstaty – 41 726,44 €
Výdavky konkurznej podstaty – 28 823,55 €
Odmena správcu konkurznej podstaty – 4 172,64 €
Súdny poplatok za konkurzné konanie – 250 €
Po vylúčení nevymoženého zostatku pohľadávok z podstaty (zostatok na účte v A.) výťažok
nepostačuje na úhradu nutných nákladov a odmeny správcu konkurznej podstaty.
V odôvodnení súd uviedol, že proti konečnej správe podal v zákonnej lehote námietky veriteľ
S. a. s., v ktorých namietal vyúčtovanie odmeny správcu s prihliadnutím na vyhl. č. 292/95 Z.
z., nedostatočné informovanie v konečnej správe o uspokojení záložného veriteľa a záverom
namietal vyúčtovanie výdavkov za právnu pomoc treťou osobou. Na základe vyjadrenia
správcu konkurznej podstaty z 21. 10. 2009 súd konštatoval, že námietku použitia vyhl. č.
292/95 Z. z. ohľadom zníženia základu odmeny o pohľadávky proti podstate nemožno
akceptovať, pretože sa jedná o vykonávací predpis bez retroaktívnych ustanovení, preto
znenie tejto vyhlášky nemožno aplikovať na vzťahy, vzniknuté pred jej účinnosťou t.j.
01. 07. 005. Správca si dôvodne vyúčtoval odmenu v súlade s ust. vyhl. č. 21/98 Z. z.
K námietke nedostatočného špecifikovania odpočítateľných položiek podľa § 28 ZKV
pre nárok oddeleného veriteľa doložil správca doplňujúce stanovisko dňa 05. 11. 2009
s požadovanou špecifikáciou. Podľa jednotlivých prepočtov sa jedná o zanedbateľné položky
po úprave, pričom pre splnenie nárokov oddeleného veriteľa by bola postihnutá predovšetkým
odmena a náklady správy už spotrebované počas konkurzu. Po vyhodnotení takto upravenej
špecifikácie súd dospel k záveru, že konečný efekt by bol zanedbateľný, resp. zvýšenie
výťažku pre úhradu oddeleného veriteľa by ani po takýchto úpravách neprinieslo očakávaný
výsledok. Námietku úhrady za služby, poskytnuté treťou osobou, označil súd
za neodôvodnenú, pretože táto náhrada bola vyplatená už na základe rozhodnutia súdu –
opatrením zo dňa 19. 11. 2008, pričom vyplatená suma pozostávala z časti výťažku exekúcií,
a teda nebola hradená z istiny získaných pohľadávok a úrokov. Po prejednaní celej konečnej
správy, súd vykonal kontrolu jednotlivých prepočtov a dospel k záveru, že konečná správa je
správna a dôvodná, a preto postupoval podľa § 29 ods. 4 ZKV a schválil konečnú správu
o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu tak, ako je uvedené
vo výroku uznesenia.
Proti uzneseniu sa odvolal konkurzný veriteľ S., a. s., B. a žiadal jeho zrušenie.
Uviedol, že dňa 01. 07. 2005 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 292/2005 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MS SR č. 493/1991
Zb., v zmysle ktorej novely sa doterajší text § 6 ods. 1 doplnil o nové odseky 2 a 3, ktoré však
nemenia spôsob výpočtu odmeny správcu konkurznej podstaty, iba spresňujú, ako sa tvoria
sumy, predstavujúce základ pre výpočet odmeny. Základ pre výpočet odmeny správcu podľa
§ 6 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 493/1991 Zb. pozostáva z dvoch zložiek. Prvá zložka je tvorená
sumou, získanou speňažením konkurznej podstaty. Speňažovaním sa rozumie prevedenie
všetkého majetku konkurznej podstaty na peňažné prostriedky. Druhú zložku základu pre
výpočet odmeny tvorí suma, ktorá bola jednak získaná pri výkone funkcie správcu a jednak je
určená na uspokojenie veriteľov. Sumou určenou na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná
pri výkone funkcie správcu, sa rozumie suma príjmov, ktoré získal správca pri výkone funkcie
iným spôsobom, ako speňažením konkurznej podstaty, znížená o pohľadávky proti podstate.
Odvolateľ má za to, že správca konkurznej podstaty nepostupoval v zmysle § 6 ods. 1 vyhl. č.
493/1991 Zb., keď pri dosiahnutí základu iným príjmom (ktorú označil ako sumu určenú
na uspokojenie veriteľov) neodpočítal pohľadávky proti podstate. Tiež poukázal
na skutočnosť, že správca konkurznej podstaty zarátal do časti príjmov získaných inou
činnosťou správcu aj sumu 15 490,91 € - výťažok z exekúcií, pričom exekútorovi vyplatil
odmenu vo výške 4 467,70 € (134 594,-- Sk). Za nesprávny považuje tiež postup správcu
konkurznej podstaty, ktorý z výťažku získaného speňažením založeného majetku v prospech
D. Z., odrátal aj náklady na odvrátenie ekologickej havárie 187 961,-- Sk (6 239,16 €), ktorá
sa v celosti týkala nefunkčného transformátora s vytekajúcim olejom. Predmetný náklad
priamo nesúvisí so založeným majetkom, a nemal byť preto z výťažku odpočítaný. Správca
konkurznej podstaty tiež z výťažku odpočítal časť nákladov na cestovné správcu, účtovné
služby a na správu registratúry (archivovanie dokladov úpadcu), pričom za primeraný podiel
nákladov považoval ½ nákladov na cestovné, čo je 232,86 €, ¼ nákladov na účtovné služby
a správu registratúry, čo je 3 911,25 € ½ odmeny správcu, čo je 2 086,90 €. S poukazom
na ust. § 28 ods. 5 ZKV má odvolateľ za to, že správca nesprávne vypočítal výšku nákladov,
ktoré sa majú odrátať z výťažku (pričom tieto náklady boli neprimerane vysoké) a tým
následne nesprávne vypočítal aj výšku výťažku pre oddeleného veriteľa. Súd dospel k záveru,
že konečný efekt by bol zanedbateľný, resp. zvýšenie výťažku pre úhradu oddeleného veriteľa
by ani po úpravách neprinieslo očakávaný výsledok. Súd prvého stupňa podľa názoru
odvolateľa sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou, pričom vôbec nevyčíslil ten
„zanedbateľný“ výťažok. Ďalej konkurzný veriteľ uviedol, že súd v uznesení skonštatoval, že
námietka úhrady za služby poskytnuté treťou osobou je neodôvodnená, pretože táto náhrada
bola vyplatená už na základe rozhodnutia súdu – opatrením zo dňa 19. 11. 2008, pričom
vyplatená suma pozostávala z časti výťažku exekúcií, a teda nebola hradená z istiny získaných
pohľadávok a úrokov. Podľa odvolateľa trovy prerušeného exekučného konania sú
v konkurznom konaní pohľadávkou proti podstate iba za predpokladu, že majetok dlžníka bol
speňažený a výťažok nebol do vyhlásenia konkurzu vydaný oprávnenému, preto sa stal
súčasťou podstaty. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté uznesenie zrušiť.
Správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že chýbajúci
údaj o výške sumy, určenej na rozdelenie veriteľov bol nahradený informatívnym výrokom,
že po vylúčení nevymoženého zostatku pohľadávok z podstaty výťažok nepostačuje
na úhradu nutných nákladov a odmeny správcu. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým rozhodol o odmene správcu, je správne, pretože nemožno vopred odpočítať odmenu
správcu a jeho výdavky, ako typickú pohľadávku proti podstate a tým zároveň znížiť tento
základ pre výpočet odmeny. Za nedôvodné považuje odvolanie konkurzného veriteľa ohľadne
zarátania sumy 15 490,91 € - výťažok z exekúcií do časti príjmov získaných inou činnosťou
správcu, pretože proti dlžníkom, ktorí dobrovoľne dlh nesplnili, boli vedené exekúcie a ich
výťažok bol príjmom do konkurznej podstaty. Exekútorom odmenu správca nevyplatil,
pretože títo si ju odexekvovali priamo od povinných. Odmena 4 467,70 € bola vyplatená
právnemu zástupcovi správcu JUDr. H.. K odvolaniu v časti neurčenia sumy
pre oddeleného veriteľa uviedol, že v konkurznej podstate neexistoval žiaden iný majetok
úpadcu, nehnuteľný či hnuteľný, ku ktorému by nebolo zriadené právo na oddelené
uspokojenie. Zo speňaženia tohto majetku bola získaná suma 20 869,02 €. Inak ako
speňažením podstaty, teda najmä vymáhaním pohľadávok úpadcu bola získaná suma
20 857,42 €, z toho 15 490,-- € ako výťažok z exekúcií. Správca má za to, že hrozba
ekologickej havárie sa netýkala pohľadávok a iných príjmov, získaných pri výkone funkcie
správcu inak, ako zo speňaženia konkurznej podstaty, ale práve nehnuteľného a hnuteľného
majetku v podstate, ku ktorému v celosti bolo zriadené právo na oddelené uspokojenie. Pokiaľ
odvolateľ namieta neprimerané vysoké náklady správy v konkurze, ich výšku v prevažnej
miere nemohol ovplyvniť, či už išlo o daň z nehnuteľností, náklady na odvrátenie ekologickej
havárie, či ostatné náklady. Pretože nehnuteľnosti boli nepredajné a hnuteľné veci
neupotrebiteľné, tieto napokon so súhlasom súdu bol nútený predať za dohodnutú cenu práve
prevádzkovateľom a vlastníkom areálov, v ktorých sa nachádzali, keďže s vylúčením tohto
majetku z podstaty sudca nesúhlasil. Neurčenie sumy pre uspokojenie oddelených veriteľov je
teda dôsledkom toho, že niet čo rozdeliť veriteľom a súd správne skonštatoval, že výťažok
nepostačuje na úhradu nutných nákladov a odmeny správcu. Správca tiež poukázal
na skutočnosť, že povinnosť správcu zaplatiť náklady na úschovu písomných a iných
záznamov úpadcu, ktoré sa majú uschovávať po čas určený uschovávacími lehotami podľa
osobitných predpisov, na základe ust. § 31 ods. 6 písm. k/ ZKV, vyúčtoval správca
registratúry faktúrou č. 09/03/15 z 17. 08. 2009 vo výške 10 168,-- €. Z čistého zostatku
finančných prostriedkov, teda z rozdielu príjmov a výdavkov v konkurze, čo je ku dňu
31. 07. 2009 suma 12 902,89 €, je tak potrebné ešte zaplatiť súdny poplatok 250,-- €,
za správu registratúry 10 168,-- € a správcovi odmenu 4 172,64 €, ktorých súčet pohľadávok
je 14 590,64 €. Chýbajúcich 1 687,75 € je teda zrejme suma na úkor odmeny správcu.
K výdavkom za právnu pomoc správca uviedol, že právne služby JUDr. H. využíval len
v nevyhnutnom rozsahu podľa opatrenia súdu a výdavky na ne boli kryté rozhodnutiami
súdov o náhrade trov konania, resp. v zásade aj zaplatené v exekučných konaniach popri
čistom výťažku z exekúcií vo výške 15 490,91 €, teda nie na úkor tohto výťažku.
Z uvedených dôvodov navrhuje napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
O. s. p., bez nariadenia pojednávania a medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že
odvolanie konkurzného veriteľa je dôvodné.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
H., a. s. v konkurze, Z., schválil konečnú správu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu.
Námietku odvolateľa proti konečnej správe v časti vyúčtovania odmeny správcu
konkurznej podstaty súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú, pretože zníženie základu
odmeny o pohľadávky proti podstate nie je možné akceptovať, pretože vyhl. č. 292/95 Z. z.,
bez retroaktívnych ustanovení nemožno aplikovať na vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou.
Dospel preto k záveru, že správca si dôvodne vyúčtoval odmenu v súlade a ust. vyhl. č.
21/98 Z. z.
Uvedený záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti vyúčtovania predmetnej odmeny
správcom konkurznej podstaty, so zreteľom na právnym predpisom určený základ pre jej
výpočet, je nesprávny, z ktorého dôvodu je odvolanie konkurzného veriteľa opodstatnené.
Ako vyplýva z ust. § 6 písm. a/ vyhl. č. 493/1991 Zb. v znení, z ktorého vychádzal súd
prvého stupňa a tiež správca pri výpočte svojej odmeny, základ pre určenie odmeny správcu
konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej
podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie
správcu.
Základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí teda suma, ktorá bola
dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty a suma, ktorú správca získal inou činnosťou ako
speňažovaním majetku, napríklad vymožením nájomného, uplatnením nárokov na súde, úroky
z priznaných pohľadávok a pod., a ktorá je určená na uspokojenie veriteľov, čo znamená, že
pre dosiahnutie takto zákonom stanoveného základu je potrebné od získanej sumy odpočítať
výdavky na jej dosiahnutie.
I keď súd prvého stupňa správne uzavrel, že odmena správcu konkurznej podstaty
v predmetnom konkurze sa vyhl. č. 292/20055 Z. z. nespravuje, pochybil však, keď
konštatoval, že správca si odmenu vyúčtoval v súlade s právnym predpisom, pretože základ
pre určenie odmeny správcu v jeho druhej zložke nebol vyčíslený správcom s poukazom
na uvedené v zmysle vyhl. č. 493/1991 Zb. v znení, ktorým sa toto konanie spravuje,
z ktorého dôvodu je odvolanie, spochybňujúce súdom schválenú výšku odmeny správcu
opodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa tiež stotožnil s odvolateľom, že napadnuté
uznesenie je v časti jeho námietky, smerujúcej k nároku oddeleného veriteľa
nepreskúmateľné, pretože nespĺňa náležitosti predpokladané ust. § 157 ods. 2 v spojení
s § 167 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloží,
ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdi zistený skutkový stav podľa
príslušných ustanovení, ktoré použil.
Iba takéto odôvodnenie je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa k namietanej špecifikácii odpočítateľných
položiek a ich dôvodnosti uzavrel, že výťažok pre úhradu oddeleného veriteľa by ani
po úpravách nepriniesol očakávaný výsledok, bez toho, aby uviedol, z akého skutkového
a právneho základu vychádzal, ktorým postupom odňal odvolateľovi právo na spravodlivý
proces.
Z predloženého obsahu spisu a tiež napadnutého uznesenia nie je jednoznačne zrejmé,
či exekučné konania, ktoré odvolateľ namieta, boli vyhlásením konkurzu prerušené, z ktorého
dôvodu nemožno posúdiť ani správnosť postupu a záverov súdu prvého stupňa, ktoré
odvolateľ v tomto smere spochybňuje. Žiada sa však dodať, že pohľadávkami proti podstate
sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.
Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a účastníkovi bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom,
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Pre Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je
právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 226 O. s. p. záväzný.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 21. apríla 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová