Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/139/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok

úpadcu H., a.s. v konkurze, L., o schválenie konečnej správy o speňažení majetku

z podstaty, vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu, na odvolanie konkurzného veriteľa

S., a. s., B., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. novembra 2009 č.

k. 36-24K 261/97-233, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 23. novembra 2009 č. k. 36-24K 261/97-233 z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 23. 11. 2009 č. k.

36-24K 261/97-233 rozhodol tak, že konečnú správu o speňažení majetku z podstaty

a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu schválil nasledovne:

Celkový príjem konkurznej podstaty – 41 726,44 €

Výdavky konkurznej podstaty – 28 823,55 €

Odmena správcu konkurznej podstaty – 4 172,64 €

Súdny poplatok za konkurzné konanie – 250 €

Po vylúčení nevymoženého zostatku pohľadávok z podstaty (zostatok na účte v A.) výťažok

nepostačuje na úhradu nutných nákladov a odmeny správcu konkurznej podstaty.

V odôvodnení súd uviedol, že proti konečnej správe podal v zákonnej lehote námietky veriteľ

S. a. s., v ktorých namietal vyúčtovanie odmeny správcu s prihliadnutím na vyhl. č. 292/95 Z.

z., nedostatočné informovanie v konečnej správe o uspokojení záložného veriteľa a záverom

namietal vyúčtovanie výdavkov za právnu pomoc treťou osobou. Na základe vyjadrenia

správcu konkurznej podstaty z 21. 10. 2009 súd konštatoval, že námietku použitia vyhl. č.

2

292/95 Z. z. ohľadom zníženia základu odmeny o pohľadávky proti podstate nemožno

akceptovať, pretože sa jedná o vykonávací predpis bez retroaktívnych ustanovení, preto

znenie tejto vyhlášky nemožno aplikovať na vzťahy, vzniknuté pred jej účinnosťou t.j.

01. 07. 005. Správca si dôvodne vyúčtoval odmenu v súlade s ust. vyhl. č. 21/98 Z. z.

K námietke nedostatočného špecifikovania odpočítateľných položiek podľa § 28 ZKV

pre nárok oddeleného veriteľa doložil správca doplňujúce stanovisko dňa 05. 11. 2009

s požadovanou špecifikáciou. Podľa jednotlivých prepočtov sa jedná o zanedbateľné položky

po úprave, pričom pre splnenie nárokov oddeleného veriteľa by bola postihnutá predovšetkým

odmena a náklady správy už spotrebované počas konkurzu. Po vyhodnotení takto upravenej

špecifikácie súd dospel k záveru, že konečný efekt by bol zanedbateľný, resp. zvýšenie

výťažku pre úhradu oddeleného veriteľa by ani po takýchto úpravách neprinieslo očakávaný

výsledok. Námietku úhrady za služby, poskytnuté treťou osobou, označil súd

za neodôvodnenú, pretože táto náhrada bola vyplatená už na základe rozhodnutia súdu –

opatrením zo dňa 19. 11. 2008, pričom vyplatená suma pozostávala z časti výťažku exekúcií,

a teda nebola hradená z istiny získaných pohľadávok a úrokov. Po prejednaní celej konečnej

správy, súd vykonal kontrolu jednotlivých prepočtov a dospel k záveru, že konečná správa je

správna a dôvodná, a preto postupoval podľa § 29 ods. 4 ZKV a schválil konečnú správu

o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu tak, ako je uvedené

vo výroku uznesenia.

Proti uzneseniu sa odvolal konkurzný veriteľ S., a. s., B. a žiadal jeho zrušenie.

Uviedol, že dňa 01. 07. 2005 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. , ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MS SR č. 493/1991

Zb., v zmysle ktorej novely sa doterajší text § 6 ods. 1 doplnil o nové odseky 2 a 3, ktoré však

nemenia spôsob výpočtu odmeny správcu konkurznej podstaty, iba spresňujú, ako sa tvoria

sumy, predstavujúce základ pre výpočet odmeny. Základ pre výpočet odmeny správcu podľa

vyhl. č. pozostáva z dvoch zložiek. Prvá zložka je tvorená

sumou, získanou speňažením konkurznej podstaty. Speňažovaním sa rozumie prevedenie

všetkého majetku konkurznej podstaty na peňažné prostriedky. Druhú zložku základu pre

výpočet odmeny tvorí suma, ktorá bola jednak získaná pri výkone funkcie správcu a jednak je

určená na uspokojenie veriteľov. Sumou určenou na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná

pri výkone funkcie správcu, sa rozumie suma príjmov, ktoré získal správca pri výkone funkcie

iným spôsobom, ako speňažením konkurznej podstaty, znížená o pohľadávky proti podstate.

3

Odvolateľ má za to, že správca konkurznej podstaty nepostupoval v zmysle § 6 ods. 1 vyhl. č.

, keď pri dosiahnutí základu iným príjmom (ktorú označil ako sumu určenú

na uspokojenie veriteľov) neodpočítal pohľadávky proti podstate. Tiež poukázal

na skutočnosť, že správca konkurznej podstaty zarátal do časti príjmov získaných inou

činnosťou správcu aj sumu 15 490,91 € - výťažok z exekúcií, pričom exekútorovi vyplatil

odmenu vo výške 4 467,70 € (134 594,-- Sk). Za nesprávny považuje tiež postup správcu

konkurznej podstaty, ktorý z výťažku získaného speňažením založeného majetku v prospech

D. Z., odrátal aj náklady na odvrátenie ekologickej havárie 187 961,-- Sk (6 239,16 €), ktorá

sa v celosti týkala nefunkčného transformátora s vytekajúcim olejom. Predmetný náklad

priamo nesúvisí so založeným majetkom, a nemal byť preto z výťažku odpočítaný. Správca

konkurznej podstaty tiež z výťažku odpočítal časť nákladov na cestovné správcu, účtovné

služby a na správu registratúry (archivovanie dokladov úpadcu), pričom za primeraný podiel

nákladov považoval ½ nákladov na cestovné, čo je 232,86 €, ¼ nákladov na účtovné služby

a správu registratúry, čo je 3 911,25 € ½ odmeny správcu, čo je 2 086,90 €. S poukazom

na ust. § 28 ods. 5 ZKV má odvolateľ za to, že správca nesprávne vypočítal výšku nákladov,

ktoré sa majú odrátať z výťažku (pričom tieto náklady boli neprimerane vysoké) a tým

následne nesprávne vypočítal aj výšku výťažku pre oddeleného veriteľa. Súd dospel k záveru,

že konečný efekt by bol zanedbateľný, resp. zvýšenie výťažku pre úhradu oddeleného veriteľa

by ani po úpravách neprinieslo očakávaný výsledok. Súd prvého stupňa podľa názoru

odvolateľa sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou, pričom vôbec nevyčíslil ten

„zanedbateľný“ výťažok. Ďalej konkurzný veriteľ uviedol, že súd v uznesení skonštatoval, že

námietka úhrady za služby poskytnuté treťou osobou je neodôvodnená, pretože táto náhrada

bola vyplatená už na základe rozhodnutia súdu – opatrením zo dňa 19. 11. 2008, pričom

vyplatená suma pozostávala z časti výťažku exekúcií, a teda nebola hradená z istiny získaných

pohľadávok a úrokov. Podľa odvolateľa trovy prerušeného exekučného konania sú

v konkurznom konaní pohľadávkou proti podstate iba za predpokladu, že majetok dlžníka bol

speňažený a výťažok nebol do vyhlásenia konkurzu vydaný oprávnenému, preto sa stal

súčasťou podstaty. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté uznesenie zrušiť.

Správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že chýbajúci

údaj o výške sumy, určenej na rozdelenie veriteľov bol nahradený informatívnym výrokom,

že po vylúčení nevymoženého zostatku pohľadávok z podstaty výťažok nepostačuje

na úhradu nutných nákladov a odmeny správcu. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa,

4

ktorým rozhodol o odmene správcu, je správne, pretože nemožno vopred odpočítať odmenu

správcu a jeho výdavky, ako typickú pohľadávku proti podstate a tým zároveň znížiť tento

základ pre výpočet odmeny. Za nedôvodné považuje odvolanie konkurzného veriteľa ohľadne

zarátania sumy 15 490,91 € - výťažok z exekúcií do časti príjmov získaných inou činnosťou

správcu, pretože proti dlžníkom, ktorí dobrovoľne dlh nesplnili, boli vedené exekúcie a ich

výťažok bol príjmom do konkurznej podstaty. Exekútorom odmenu správca nevyplatil,

pretože títo si ju odexekvovali priamo od povinných. Odmena 4 467,70 € bola vyplatená

právnemu zástupcovi správcu JUDr. H.. K odvolaniu v časti neurčenia sumy

pre oddeleného veriteľa uviedol, že v konkurznej podstate neexistoval žiaden iný majetok

úpadcu, nehnuteľný či hnuteľný, ku ktorému by nebolo zriadené právo na oddelené

uspokojenie. Zo speňaženia tohto majetku bola získaná suma 20 869,02 €. Inak ako

speňažením podstaty, teda najmä vymáhaním pohľadávok úpadcu bola získaná suma

20 857,42 €, z toho 15 490,-- € ako výťažok z exekúcií. Správca má za to, že hrozba

ekologickej havárie sa netýkala pohľadávok a iných príjmov, získaných pri výkone funkcie

správcu inak, ako zo speňaženia konkurznej podstaty, ale práve nehnuteľného a hnuteľného

majetku v podstate, ku ktorému v celosti bolo zriadené právo na oddelené uspokojenie. Pokiaľ

odvolateľ namieta neprimerané vysoké náklady správy v konkurze, ich výšku v prevažnej

miere nemohol ovplyvniť, či už išlo o daň z nehnuteľností, náklady na odvrátenie ekologickej

havárie, či ostatné náklady. Pretože nehnuteľnosti boli nepredajné a hnuteľné veci

neupotrebiteľné, tieto napokon so súhlasom súdu bol nútený predať za dohodnutú cenu práve

prevádzkovateľom a vlastníkom areálov, v ktorých sa nachádzali, keďže s vylúčením tohto

majetku z podstaty sudca nesúhlasil. Neurčenie sumy pre uspokojenie oddelených veriteľov je

teda dôsledkom toho, že niet čo rozdeliť veriteľom a súd správne skonštatoval, že výťažok

nepostačuje na úhradu nutných nákladov a odmeny správcu. Správca tiež poukázal

na skutočnosť, že povinnosť správcu zaplatiť náklady na úschovu písomných a iných

záznamov úpadcu, ktoré sa majú uschovávať po čas určený uschovávacími lehotami podľa

osobitných predpisov, na základe ust. § 31 ods. 6 písm. k/ ZKV, vyúčtoval správca

registratúry faktúrou č. 09/03/15 z 17. 08. 2009 vo výške 10 168,-- €. Z čistého zostatku

finančných prostriedkov, teda z rozdielu príjmov a výdavkov v konkurze, čo je ku dňu

31. 07. 2009 suma 12 902,89 €, je tak potrebné ešte zaplatiť súdny poplatok 250,-- €,

za správu registratúry 10 168,-- € a správcovi odmenu 4 172,64 €, ktorých súčet pohľadávok

je 14 590,64 €. Chýbajúcich 1 687,75 € je teda zrejme suma na úkor odmeny správcu.

K výdavkom za právnu pomoc správca uviedol, že právne služby JUDr. H. využíval len

5

v nevyhnutnom rozsahu podľa opatrenia súdu a výdavky na ne boli kryté rozhodnutiami

súdov o náhrade trov konania, resp. v zásade aj zaplatené v exekučných konaniach popri

čistom výťažku z exekúcií vo výške 15 490,91 €, teda nie na úkor tohto výťažku.

Z uvedených dôvodov navrhuje napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2

, bez nariadenia pojednávania a medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že

odvolanie konkurzného veriteľa je dôvodné.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu

H., a. s. v konkurze, Z., schválil konečnú správu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu.

Námietku odvolateľa proti konečnej správe v časti vyúčtovania odmeny správcu

konkurznej podstaty súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú, pretože zníženie základu

odmeny o pohľadávky proti podstate nie je možné akceptovať, pretože vyhl. č. 292/95 Z. z.,

bez retroaktívnych ustanovení nemožno aplikovať na vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou.

Dospel preto k záveru, že správca si dôvodne vyúčtoval odmenu v súlade a ust. vyhl. č.

21/98 Z. z.

Uvedený záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti vyúčtovania predmetnej odmeny

správcom konkurznej podstaty, so zreteľom na právnym predpisom určený základ pre jej

výpočet, je nesprávny, z ktorého dôvodu je odvolanie konkurzného veriteľa opodstatnené.

Ako vyplýva z ust. vyhl. č. v znení, z ktorého vychádzal súd

prvého stupňa a tiež správca pri výpočte svojej odmeny, základ pre určenie odmeny správcu

konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej

podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie

správcu.

Základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí teda suma, ktorá bola

dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty a suma, ktorú správca získal inou činnosťou ako

speňažovaním majetku, napríklad vymožením nájomného, uplatnením nárokov na súde, úroky

z priznaných pohľadávok a pod., a ktorá je určená na uspokojenie veriteľov, čo znamená, že

6

pre dosiahnutie takto zákonom stanoveného základu je potrebné od získanej sumy odpočítať

výdavky na jej dosiahnutie.

I keď súd prvého stupňa správne uzavrel, že odmena správcu konkurznej podstaty

v predmetnom konkurze sa vyhl. č. 292/20055 Z. z. nespravuje, pochybil však, keď

konštatoval, že správca si odmenu vyúčtoval v súlade s právnym predpisom, pretože základ

pre určenie odmeny správcu v jeho druhej zložke nebol vyčíslený správcom s poukazom

na uvedené v zmysle vyhl. č. v znení, ktorým sa toto konanie spravuje,

z ktorého dôvodu je odvolanie, spochybňujúce súdom schválenú výšku odmeny správcu

opodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa tiež stotožnil s odvolateľom, že napadnuté

uznesenie je v časti jeho námietky, smerujúcej k nároku oddeleného veriteľa

nepreskúmateľné, pretože nespĺňa náležitosti predpokladané ust. § 157 ods. 2 v spojení

s , podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloží,

ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdi zistený skutkový stav podľa

príslušných ustanovení, ktoré použil.

Iba takéto odôvodnenie je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa a Listiny základných práv a slobôd.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa k namietanej špecifikácii odpočítateľných

položiek a ich dôvodnosti uzavrel, že výťažok pre úhradu oddeleného veriteľa by ani

po úpravách nepriniesol očakávaný výsledok, bez toho, aby uviedol, z akého skutkového

a právneho základu vychádzal, ktorým postupom odňal odvolateľovi právo na spravodlivý

proces.

Z predloženého obsahu spisu a tiež napadnutého uznesenia nie je jednoznačne zrejmé,

či exekučné konania, ktoré odvolateľ namieta, boli vyhlásením konkurzu prerušené, z ktorého

dôvodu nemožno posúdiť ani správnosť postupu a záverov súdu prvého stupňa, ktoré

odvolateľ v tomto smere spochybňuje. Žiada sa však dodať, že pohľadávkami proti podstate

sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.

7

Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a účastníkovi bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom,

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici podľa a a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Pre Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je

právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. apríla 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová