Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
021/368353.e7f4f6.pdf
PDF · 104.75 KB
No categories available
3Cdo/272/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 272/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne H., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. K., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému H., bývajúcemu v B.,
zastúpenému JUDr. M., advokátkou so sídlom v B., o určenie, že nárok žalobkyne na
náhradný byt nezanikol, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 6 C 189/2007,
na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. februára 2009
sp. zn. 14 Co 492/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní náhradu trov dovolacieho
konania v sume 62,44 € do rúk JUDr. M., advokátky so sídlom v B.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 29. mája 2008 sp. zn. 6 C 189/2007-84
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej nárok na náhradný byt podľa
rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 25. marca 2002 sp. zn. 7 C 280/1999 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 18. februára 2003 sp. zn. 15 Co 413/2002,
nezanikol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 4 971 Sk trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vyššie uvedenými rozsudkami bolo zrušené právo
spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v B. na T., za
výlučného nájomcu bytu a člena družstva bol určený žalovaný, ktorému bola zároveň uložená
povinnosť zabezpečiť žalobkyni náhradný bytu do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný listom z 18. júla 2007 oznámil žalobkyni, že jej zabezpečil náhradný byt
pozostávajúci z 1 izby a príslušenstva v celkovej výmere 30,48 m² nachádzajúci sa v B. na B.
a predložil jej návrh zmluvy o bytovej náhrade, ako aj návrh zmluvy o nájme bytu
s prenajímateľom. Podľa názoru súdu zabezpečením predmetného náhradného bytu
žalovaným došlo k splneniu jeho povinnosti poskytnúť žalobkyni náhradný byt v súlade s §
712 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaným ponúknutá náhrada spĺňa podmienky bývania
v nehnuteľnosti, ktorá je bytom v zmysle zákona o bytoch na trvalé bývanie, ktoré žalobkyni
zabezpečuje nájomná zmluva na dobu neurčitú a táto náhrada je spôsobilá zabezpečiť pre
žalobkyňu ľudsky dôstojné bývanie, a to aj za predpokladu, keby po návrate na Slovensko
v ňom bývala spoločne s dospelým synom účastníkov. O náhrade trov konania rozhodol
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 17. februára 2009
sp. zn. 14 Co 492/2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalovanému nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu
prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Výrok, ktorým žalovanému nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, odôvodnil odvolací súd poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p. a tým, že žalovaný trovy nevyčíslil v zmysle § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom
namietala, že v konaní jej postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Uviedla, že súdy prejednali jej žalobu bez jej účasti, z ktorého dôvodu
nemala možnosť sa vyjadrovať k veci a k tvrdeniam žalovaného. Nesúhlasila s právnym
posúdením veci odvolacím súdom v otázke posúdenia žalovaným zabezpečenej bytovej
náhrady, trvala na tom, že žalovaným poskytnutý náhradný byt predstavuje pre ňu podstatné
zhoršenie jej riešenia potreby bývania oproti žalovanému. Žalovaný ako nájomca
družstevného bytu má právne postavenie podobné vlastníkovi, naproti tomu jej bol žalovaným
ponúknutý byt, ktorého vlastníkom je iná fyzická osoba, do prenájmu. Podľa jej názoru
žalovaným zabezpečený náhradný byt nespĺňa ani podmienku, aby veľkosťou zabezpečoval
ľudsky dôstojné bývanie pre ňu ako aj syna, ktorý je členom jej domácnosti. Z týchto
dôvodov žiadala zrušiť rozsudky súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť Okresného súdu
Bratislava II na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne
správny a navrhol dovolanie žalobkyne odmietnuť ako procesne neprípustné, resp. zamietnuť
ako nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou, skúmal
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním žalobkyne napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, je podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak
smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.
V danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkyne
nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom
bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah
dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p. Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj
rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až
g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako
dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je
pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. dovolateľka
nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania
žalobkyne preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či
konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať pred
súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za
následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka konania (napr. práva zúčastniť sa
na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo
vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).
V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k dovolateľkou
namietanej vade konania treba uviesť, že podľa § 24 O.s.p. sa účastník môže dať v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle § 25 ods. 1 O.s.p. si ako zástupcu môže
vždy zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zvolený advokát je
povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania
právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje (§ 25 ods. 2 O.s.p.). Zástupca, ktorému bolo
udelené plnomocenstvo pre celé konanie, je oprávnený na všetky úkony, ktoré v konaní môže
urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p). Ak má účastník takéhoto zástupcu s plnomocenstvom pre
celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi (viď § 49 ods. 1 O.s.p.). Advokát
je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi
predpismi a v ich medziach príkazmi klienta [§ 2 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“)]. Advokát je povinný pri
výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak
sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi
viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí (§ 18 ods. 1 zákona o advokácii). Advokát
je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne
prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za
prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb (§ 18
ods. 2 zákona o advokácii).
Žalobkyňu v danej veci zastupovala na základe plnej moci JUDr. K.. Menovaná
advokátka bola v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení oprávnená na všetky
úkony, ktoré mohla v konaní urobiť žalobkyňa. Jej povinnosťou bolo chrániť a presadzovať
práva ňou zastúpenej účastníčky konania a v jej záujme dôsledne využívať všetky právne
prostriedky (viď § 25 ods. 2 O.s.p. a § 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii). Menovaná
advokátka sa osobne zúčastňovala pojednávaní (viď č.l. 48 a 73 spisu), na ktorých
ospravedlnila neúčasť žalobkyne z dôvodu je zdržovania sa v Nórsku, zakladala do spisu
písomné podania a listinné dôkazy a predložila súdu aj osobne žalobkyňou vypracované
„vyjadrenie k zápisnici zo dňa 22.4.2008“ (viď č.l. 70 - 73 spisu), ktorým reaguje na tvrdenia
uvedené žalovaným pri jeho výsluchu ako účastníka konania na pojednávaní pred súdom
prvého stupňa konanom 22. apríla 2008. Žalobkyňa ani písomne ani prostredníctvom svojej
zástupkyne sa nedožadovala osobnej účasti na pojednávaní.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia nepovažuje dovolací súd za
správny názor žalobkyne, že nemala možnosť sa vyjadrovať k veci a skutočnostiam tvrdeným
v konaní žalovaným. Žalobkyňa túto možnosť mala, aj ju využila (viď jej vyjadrenie na
č.l. 70 - 73 spisu), keď naviac ochrana jej záujmov bola v plnom rozsahu zabezpečená
prostredníctvom splnomocnenej advokátky. Postup súdu prvého stupňa tým, že vo veci konal
a rozhodol bez účasti žalobkyne, ani postup odvolacieho súdu, keď rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., nemá za následok procesnú vadu konania v zmysle
Žalobkyňa v dovolaní ďalej namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím
dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania
v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľky
boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou
vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,
nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by
posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,
prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale
v prejednávanej veci nešlo).
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade je
dovolanie žalobkyne v zmysle § 238 O.s.p. procesne neprípustné a že prípustnosť jej
dovolania nemožno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na
odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska
jeho vecnej správnosti (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto
konania vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho
zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej
vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 22. júna 2009 [§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“)]. Pri určení odmeny za tento úkon právnej služby vychádzal z tarifnej
odmeny vyplývajúcej z § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a odmena za 1 úkon právnej služby
predstavuje 55,49 €. Odmena spolu s režijným paušálom 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) činí
celkom 62,44 €. Žalovanému nepriznal ním požadovanú náhradu 199 € predstavujúcu
zaplatený súdny poplatok z dôvodu, že žalovaný súdny poplatok za dovolanie v tejto výške
nebol povinný zaplatiť, ani z obsahu spisu nevyplýva, že by súdny poplatok za dovolanie,
hoci aj nesprávne, zaplatil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. apríla 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková