Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/272/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne H., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. K., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému H., bývajúcemu v B.,

zastúpenému JUDr. M., advokátkou so sídlom v B., o určenie, že nárok žalobkyne na

náhradný byt nezanikol, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. ,

na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. februára 2009

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní náhradu trov dovolacieho

konania v sume 62,44 € do rúk JUDr. M., advokátky so sídlom v B.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 29. mája 2008 sp. zn. -84

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej nárok na náhradný byt podľa

rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 25. marca 2002 sp. zn. v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 18. februára 2003 sp. zn. ,

nezanikol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 4 971 Sk trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vyššie uvedenými rozsudkami bolo zrušené právo

spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v B. na T., za

výlučného nájomcu bytu a člena družstva bol určený žalovaný, ktorému bola zároveň uložená

povinnosť zabezpečiť žalobkyni náhradný bytu do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný listom z 18. júla 2007 oznámil žalobkyni, že jej zabezpečil náhradný byt

pozostávajúci z 1 izby a príslušenstva v celkovej výmere 30,48 m² nachádzajúci sa v B. na B.

a predložil jej návrh zmluvy o bytovej náhrade, ako aj návrh zmluvy o nájme bytu

s prenajímateľom. Podľa názoru súdu zabezpečením predmetného náhradného bytu

žalovaným došlo k splneniu jeho povinnosti poskytnúť žalobkyni náhradný byt v súlade s §

712 ods. 2 . Žalovaným ponúknutá náhrada spĺňa podmienky bývania

v nehnuteľnosti, ktorá je bytom v zmysle zákona o bytoch na trvalé bývanie, ktoré žalobkyni

zabezpečuje nájomná zmluva na dobu neurčitú a táto náhrada je spôsobilá zabezpečiť pre

žalobkyňu ľudsky dôstojné bývanie, a to aj za predpokladu, keby po návrate na Slovensko

v ňom bývala spoločne s dospelým synom účastníkov. O náhrade trov konania rozhodol

podľa ods. l

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 17. februára 2009

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalovanému nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu

prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Výrok, ktorým žalovanému nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania, odôvodnil odvolací súd poukazom na

a a tým, že žalovaný trovy nevyčíslil v zmysle ,

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom

namietala, že v konaní jej postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

písm. c/ ). Uviedla, že súdy prejednali jej žalobu bez jej účasti, z ktorého dôvodu

nemala možnosť sa vyjadrovať k veci a k tvrdeniam žalovaného. Nesúhlasila s právnym

posúdením veci odvolacím súdom v otázke posúdenia žalovaným zabezpečenej bytovej

náhrady, trvala na tom, že žalovaným poskytnutý náhradný byt predstavuje pre ňu podstatné

zhoršenie jej riešenia potreby bývania oproti žalovanému. Žalovaný ako nájomca

družstevného bytu má právne postavenie podobné vlastníkovi, naproti tomu jej bol žalovaným

ponúknutý byt, ktorého vlastníkom je iná fyzická osoba, do prenájmu. Podľa jej názoru

žalovaným zabezpečený náhradný byt nespĺňa ani podmienku, aby veľkosťou zabezpečoval

ľudsky dôstojné bývanie pre ňu ako aj syna, ktorý je členom jej domácnosti. Z týchto

dôvodov žiadala zrušiť rozsudky súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť Okresného súdu

Bratislava II na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne

správny a navrhol dovolanie žalobkyne odmietnuť ako procesne neprípustné, resp. zamietnuť

ako nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou, skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním žalobkyne napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, je podľa

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

V danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkyne

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj

rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka

nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

žalobkyne preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Odňatím možnosti konať pred

súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za

následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka konania (napr. práva zúčastniť sa

na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k dovolateľkou

namietanej vade konania treba uviesť, že podľa sa účastník môže dať v konaní

zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle si ako zástupcu môže

vždy zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zvolený advokát je

povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania

právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje ( ). Zástupca, ktorému bolo

udelené plnomocenstvo pre celé konanie, je oprávnený na všetky úkony, ktoré v konaní môže

urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p). Ak má účastník takéhoto zástupcu s plnomocenstvom pre

celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi (viď ). Advokát

je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi

predpismi a v ich medziach príkazmi klienta [ o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“)]. Advokát je povinný pri

výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak

sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi

viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí (§ 18 ods. 1 zákona o advokácii). Advokát

je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne

prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za

prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb (§ 18

ods. 2 zákona o advokácii).

Žalobkyňu v danej veci zastupovala na základe plnej moci JUDr. K.. Menovaná

advokátka bola v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení oprávnená na všetky

úkony, ktoré mohla v konaní urobiť žalobkyňa. Jej povinnosťou bolo chrániť a presadzovať

práva ňou zastúpenej účastníčky konania a v jej záujme dôsledne využívať všetky právne

prostriedky (viď a a zákona o advokácii). Menovaná

advokátka sa osobne zúčastňovala pojednávaní (viď č.l. 48 a 73 spisu), na ktorých

ospravedlnila neúčasť žalobkyne z dôvodu je zdržovania sa v Nórsku, zakladala do spisu

písomné podania a listinné dôkazy a predložila súdu aj osobne žalobkyňou vypracované

„vyjadrenie k zápisnici zo dňa 22.4.2008“ (viď č.l. 70 - 73 spisu), ktorým reaguje na tvrdenia

uvedené žalovaným pri jeho výsluchu ako účastníka konania na pojednávaní pred súdom

prvého stupňa konanom 22. apríla 2008. Žalobkyňa ani písomne ani prostredníctvom svojej

zástupkyne sa nedožadovala osobnej účasti na pojednávaní.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia nepovažuje dovolací súd za

správny názor žalobkyne, že nemala možnosť sa vyjadrovať k veci a skutočnostiam tvrdeným

v konaní žalovaným. Žalobkyňa túto možnosť mala, aj ju využila (viď jej vyjadrenie na

č.l. 70 - 73 spisu), keď naviac ochrana jej záujmov bola v plnom rozsahu zabezpečená

prostredníctvom splnomocnenej advokátky. Postup súdu prvého stupňa tým, že vo veci konal

a rozhodol bez účasti žalobkyne, ani postup odvolacieho súdu, keď rozhodol bez nariadenia

pojednávania podľa , nemá za následok procesnú vadu konania v zmysle

Žalobkyňa v dovolaní ďalej namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím

dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľky

boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou

vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade je

dovolanie žalobkyne v zmysle procesne neprípustné a že prípustnosť jej

dovolania nemožno vyvodiť ani z Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na

odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti ( ).

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Žalovaný podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( v spojení s ) a trovy tohto

konania vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho

zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 22. júna 2009 [§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Pri určení odmeny za tento úkon právnej služby vychádzal z tarifnej

odmeny vyplývajúcej z § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a odmena za 1 úkon právnej služby

predstavuje 55,49 €. Odmena spolu s režijným paušálom 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) činí

celkom 62,44 €. Žalovanému nepriznal ním požadovanú náhradu 199 € predstavujúcu

zaplatený súdny poplatok z dôvodu, že žalovaný súdny poplatok za dovolanie v tejto výške

nebol povinný zaplatiť, ani z obsahu spisu nevyplýva, že by súdny poplatok za dovolanie,

hoci aj nesprávne, zaplatil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. apríla 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková