Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
156/368351.3840dd.pdf
PDF · 99.97 KB
No categories available
3Cdo/222/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 222/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ K., bývajúcej v Š., 2/ J.,
bývajúceho v Š., oboch zastúpených JUDr. V., advokátkou so sídlom v N., proti žalovanému
L., bývajúcemu v I., podnikajúcemu pod obchodným menom L., o vydanie bezdôvodného
obohatenia, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8 C 105/1999, o dovolaní
žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. októbra 2008, sp. zn. 6 Co 187/2008,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno rozsudkom (v poradí tretím) z 21. mája 2008, č.k.
8 C 105/1999-367 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ celkom 8.062,- Sk
s príslušenstvom a žalobcovi 2/ celkom 9.483,- Sk s príslušenstvom. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom ¾-ny vynaložených trov konania. Viazaný
právnym názorom Krajského súdu v Nitre, vysloveným v uznesení z 23. novembra 2006,
sp. zn. 9 Co 162/2006, kvalifikoval žalobou uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie,
pričom vo vzťahu k žalobkyni 1/ išlo o bezdôvodné obohatenie získané z neplatnej (nájomnej)
zmluvy za obdobie od 27. októbra 1997 do 30. marca 1998, a vo vzťahu k žalobcovi 2/
o bezdôvodné obohatenie získané (užívaním nehnuteľnosti) bez právneho dôvodu za obdobie
od 31. marca 1998 do 30. septembra 1998. Obranu žalovaného o zhodnotení nehnuteľnosti
neuznal s poukazom na ustanovenie § 667 ods. 1 prvá veta a § 667 ods. 2 prvá veta
Občianskeho zákonníka, keď bolo preukázané, že zmeny na nehnuteľnosti vykonal žalovaný
svojvoľne a po skončení nájmu zariaďovacie predmety odniesol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. októbra 2008, sp. zn. 6 Co 187/2008 na
odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t.j. vo výroku, ktorým
bolo žalobe vyhovené) zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol. Žalobcov zaviazal
nahradiť žalovanému trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa
zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver. Obranu žalovaného
o zhodnotení nehnuteľnosti posúdil podľa ustanovenia § 667 ods. 1 posledná veta
Občianskeho zákonníka a vyslovil, že započítací prejav žalovaného voči žalobkyni 1/,
urobený pri odovzdávaní nehnuteľnosti po skončení nájmu, je platný, preto je nárok
žalobkyne 1/ nedôvodný. Pokiaľ ide o žalobcu 2/, súd prvého stupňa mu po pripustení zmeny
petitu uznesením z 10. decembra 2001 priznal žalovanú istinu tak za obdobie od 31. marca
1998 do 30. septembra 1998, ktorú mu vzhľadom k zmenenému návrhu už priznať nemal, ako
aj za obdobie od 1. októbra 1998, kedy už žalovaný nehnuteľnosť neužíval, a teda
bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia dovolanie, ktoré odôvodnili ustanovením
§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Žalobkyňa 1/ vyslovila nesúhlas s právnym záverom
odvolacieho súdu o oprávnenosti nároku žalovaného na protihodnotu ním vynaložených
investícií a o správnosti jeho započítacieho prejavu. Zdôraznila, že zariaďovacie predmety,
o ktoré žalovaný nehnuteľnosť zhodnotil, po skončení nájmu demontoval a odniesol, čo
v konaní i sám viackrát potvrdil. Žalobca 2/ namietal, že odvolací súd vychádzal pri
rozhodovaní o jeho nároku z nesprávneho predpokladu; po pripustení zmeny petitu uznesením
súdu prvého stupňa z 10. decembra 2001 znel totiž jeho žalobný návrh tak, že za obdobie od
31. marca 1998 do 30. septembra 1998 si uplatňuje istinu, a za obdobie od 1. októbra 1998
(len) príslušenstvo v podobe úroku z omeškania. Žalobcovia namietali tiež nesprávnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania, keďže odvolací súd nezohľadnil skutočnosť,
že právny zástupca žalovaného zastupoval žalovaného najprv ako fyzická a potom ako
právnická osoba. Z uvedených dôvodov žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Výnimku z tejto prípustnosti tvoria (okrem vecí uvedených v § 238 ods. 4 O.s.p.)
veci, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok
minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho
konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva
v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie
minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5
O.s.p.).
V prejednávanej veci je síce dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu, zároveň však ide o právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o dvoch samostatných
peňažných plneniach (8.062,- Sk a 9.483,- Sk) neprevyšujúcich trojnásobok minimálnej
mzdy, ktorej výška v čase podania návrhu na prvostupňovom súde (u žalobkyne 1/
25. februára 1999, u žalobcu 2/ 1. februára 2000) bola u žalobkyne 1/ 3.000,- Sk (zákon
č. 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde v znení zákona č. 366/1997 Z.z.) a u žalobcu 2/
4.000,- Sk (zákon č. 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde v znení zákona č. 346/19979 Z.z.).
Preto dovolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné (§ 238 ods. 5 O.s.p.).
Vzhľadom k zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu
procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd
prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Dovolatelia žiadnu z týchto vád nenamietali a jej existencia nevyšla v dovolacom
konaní najavo. Prípustnosť dovolania nemožno preto vyvodiť ani z tohto ustanovenia.
Dovolatelia tvrdili, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), a že rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je
vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v občianskom súdnom konaní.
Z hľadiska dovolateľmi tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu
opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého
zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto
povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne
prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo
nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (pozn.: dovolací súd
napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal
prípustnosť dovolania.
Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným dovolacím dôvodom
(ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Dovolatelia navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním
napadli výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje ich dovolanie proti rozhodnutiu,
ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento
charakter nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté
(§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách
konania treba prípustnosť dovolania smerujúceho proti nemu posudzovať podľa ustanovení,
ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Podľa § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd
a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p.
teda vylučuje prípustnosť dovolania žalobcov proti výroku rozsudku odvolacieho súdu
o trovách konania. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola preukázaná procesná vada
konania zakladajúca zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,
otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
voči žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. apríla 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková