Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/222/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ K., bývajúcej v Š., 2/ J.,

bývajúceho v Š., oboch zastúpených JUDr. V., advokátkou so sídlom v N., proti žalovanému

L., bývajúcemu v I., podnikajúcemu pod obchodným menom L., o vydanie bezdôvodného

obohatenia, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. októbra 2008, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno rozsudkom (v poradí tretím) z 21. mája 2008, č.k.

-367 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ celkom 8.062,- Sk

s príslušenstvom a žalobcovi 2/ celkom 9.483,- Sk s príslušenstvom. Vo zvyšku žalobu

zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom ¾-ny vynaložených trov konania. Viazaný

právnym názorom Krajského súdu v Nitre, vysloveným v uznesení z 23. novembra 2006,

sp. zn. , kvalifikoval žalobou uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie,

pričom vo vzťahu k žalobkyni 1/ išlo o bezdôvodné obohatenie získané z neplatnej (nájomnej)

zmluvy za obdobie od 27. októbra 1997 do 30. marca 1998, a vo vzťahu k žalobcovi 2/

o bezdôvodné obohatenie získané (užívaním nehnuteľnosti) bez právneho dôvodu za obdobie

od 31. marca 1998 do 30. septembra 1998. Obranu žalovaného o zhodnotení nehnuteľnosti

neuznal s poukazom na ustanovenie § 667 ods. 1 prvá veta a § 667 ods. 2 prvá veta

, keď bolo preukázané, že zmeny na nehnuteľnosti vykonal žalovaný

svojvoľne a po skončení nájmu zariaďovacie predmety odniesol. O trovách konania rozhodol

podľa

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. októbra 2008, sp. zn. na

odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t.j. vo výroku, ktorým

bolo žalobe vyhovené) zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol. Žalobcov zaviazal

nahradiť žalovanému trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa

zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver. Obranu žalovaného

o zhodnotení nehnuteľnosti posúdil podľa ustanovenia § 667 ods. 1 posledná veta

a vyslovil, že započítací prejav žalovaného voči žalobkyni 1/,

urobený pri odovzdávaní nehnuteľnosti po skončení nájmu, je platný, preto je nárok

žalobkyne 1/ nedôvodný. Pokiaľ ide o žalobcu 2/, súd prvého stupňa mu po pripustení zmeny

petitu uznesením z 10. decembra 2001 priznal žalovanú istinu tak za obdobie od 31. marca

1998 do 30. septembra 1998, ktorú mu vzhľadom k zmenenému návrhu už priznať nemal, ako

aj za obdobie od 1. októbra 1998, kedy už žalovaný nehnuteľnosť neužíval, a teda

bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia dovolanie, ktoré odôvodnili ustanovením

a Žalobkyňa 1/ vyslovila nesúhlas s právnym záverom

odvolacieho súdu o oprávnenosti nároku žalovaného na protihodnotu ním vynaložených

investícií a o správnosti jeho započítacieho prejavu. Zdôraznila, že zariaďovacie predmety,

o ktoré žalovaný nehnuteľnosť zhodnotil, po skončení nájmu demontoval a odniesol, čo

v konaní i sám viackrát potvrdil. Žalobca 2/ namietal, že odvolací súd vychádzal pri

rozhodovaní o jeho nároku z nesprávneho predpokladu; po pripustení zmeny petitu uznesením

súdu prvého stupňa z 10. decembra 2001 znel totiž jeho žalobný návrh tak, že za obdobie od

31. marca 1998 do 30. septembra 1998 si uplatňuje istinu, a za obdobie od 1. októbra 1998

(len) príslušenstvo v podobe úroku z omeškania. Žalobcovia namietali tiež nesprávnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania, keďže odvolací súd nezohľadnil skutočnosť,

že právny zástupca žalovaného zastupoval žalovaného najprv ako fyzická a potom ako

právnická osoba. Z uvedených dôvodov žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Výnimku z tejto prípustnosti tvoria (okrem vecí uvedených v )

veci, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho

konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva

v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie

minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5

).

V prejednávanej veci je síce dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu, zároveň však ide o právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o dvoch samostatných

peňažných plneniach (8.062,- Sk a 9.483,- Sk) neprevyšujúcich trojnásobok minimálnej

mzdy, ktorej výška v čase podania návrhu na prvostupňovom súde (u žalobkyne 1/

25. februára 1999, u žalobcu 2/ 1. februára 2000) bola u žalobkyne 1/ 3.000,- Sk (zákon

č. o minimálnej mzde v znení ) a u žalobcu 2/

4.000,- Sk ( o minimálnej mzde v znení 9 Z.z.).

Preto dovolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné ( ).

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolatelia žiadnu z týchto vád nenamietali a jej existencia nevyšla v dovolacom

konaní najavo. Prípustnosť dovolania nemožno preto vyvodiť ani z tohto ustanovenia.

Dovolatelia tvrdili, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), a že rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní.

Z hľadiska dovolateľmi tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto

povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo

nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle (pozn.: dovolací súd

napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania.

Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným dovolacím dôvodom

(ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Dovolatelia navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním

napadli výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje ich dovolanie proti rozhodnutiu,

ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento

charakter nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté

( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách

konania treba prípustnosť dovolania smerujúceho proti nemu posudzovať podľa ustanovení,

ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Podľa

ods. 1 je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd

a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239

ods. 2 dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Ako je ale výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách konania. Ustanovenie

teda vylučuje prípustnosť dovolania žalobcov proti výroku rozsudku odvolacieho súdu

o trovách konania. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola preukázaná procesná vada

konania zakladajúca zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku

vyvodiť ani z

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. apríla 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková