Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/342/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M., bývajúceho v L.,

2/ I., bývajúceho vo V., zastúpeného JUDr. P., advokátom so sídlom v H., 3/ L., bývajúcej

v B., proti žalovaným 1/ Slovenskej republike – Úradu geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého 2, 2/ S., a.s., so sídlom v H.,

o určenie vecí patriacich do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17

C 1/2004, o dovolaní žalobcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. septembra

2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným1/, 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 21. marca 2007 č.k. -255 zamietol

žalobu, ktorou sa pôvodní žalobcovia (1/ L., ktorá X. zomrela, 2/ M., 3/ I., 4/ L.) domáhali 1/

určenia, že tá časť nehnuteľnosti v katastrálnom území V., vedenej v katastri nehnuteľností na

liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. vo výmere, ktorej zodpovedá podľa stavu zisteného

znalcom časť, ktorá korešponduje s pozemno-knižnou parcelou č. X. zapísanou v pozemno-

knižnej vložke č. X. pre katastrálne územie V., patrí do dedičstva po I., zomrelému X.,

naposledy bývajúcemu vo V., 2/ určenia, že peňažné plnenie, na ktoré bude žalovaný 1/

zaviazaný titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného

úradu, odboru katastrálneho, vo V. tým, že pri obnove právnych vzťahov nebol I. zapísaný do

katastra nehnuteľností ako vlastník parcely č. X., patrí do dedičstva po I., zomrelému X.,

naposledy bývajúcemu vo V.. Žalobcov 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne zaviazal nahradiť

štátu trovy konania a žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak po

zistení, že právny predchodca žalobcov a nebohého I. E. spornú parcelu č. X. odpredal v roku

1942 J. s manželkou, a teda v čase jej darovania v prospech I. na základe darovacej zmluvy

z 20. decembra 1947 už nebol jej vlastníkom. Z dôvodu nepreukázania vlastníctva spornej

nehnuteľnosti právnym predchodcom žalobcov (I.) ani žalobcami, žalobu o určenie, že táto

patrí do dedičstva po I. ako nedôvodnú zamietol. Pre nepreukázanie vlastníctva k spornej

nehnuteľnosti sa žalobcovia nemôžu úspešne domáhať ani náhrady škody, ktorá im mala byť

spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovaného 1/. O trovách konania rozhodol podľa

ustanovenia a o povinnosti žalobcov nahradiť trovy štátu podľa

ods. 1

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcov rozsudkom z 22. septembra 2008 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalovaným nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V dôvodoch rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so

skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že

žalobcovia v konaní nepreukázali, že ich právny predchodca I. bol vlastníkom parcely č. X.,

ku ktorej je síce zapísaný v pôvodnej pozemno-knižnej zápisnici č. X., avšak táto parcela na

základe vykonaného dokazovania bola stotožnená s parcelou č. X., ktorá v súčasnej dobe

vlastnícky patrí žalovanému 2/. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, uviedol, že i keď

správny orgán pochybil v postupe vybavovania námietok právneho predchodcu žalobcov I.

v súvislosti s vykonávaním ROEP v katastrálnom území V., toto pochybenie však nemalo za

následok vznik škody. Úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania

z dôvodu ich neuplatnenia.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca 2/ I. dovolanie, ktoré odôvodnil tým,

že a/ konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou, ktorou sa žalobcom odňala

možnosť konať pred súdom ( ), pretože odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu je neúplné, keďže odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami

a vykonanými dôkazmi, majúcimi zásadný skutkový a právny význam, b/ konanie pred

odvolacím súdom bolo postihnuté vadou v zmysle , nakoľko žalobkyňa

1/ L. v čase rozhodovania odvolacieho súdu už nemala spôsobilosť byť účastníčkou konania,

nakoľko X. zomrela, c/ konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Uviedol,

že odvolací súd vyslovil svoj právny záver na základe vyhodnotenia jediného dôkazu -

znaleckého posudku I., a to napriek existencii aj iných listinných dôkazov, v odôvodnení

dovolania ním podrobne uvedených, ktoré tento záver vyvracajú. Na základe uvedeného

navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súdu

v Prešove na ďalšie konanie.

Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu nepovažoval dovolanie za opodstatnené;

žalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V až 3 sú

vymedzené znaky rozsudkov, pri danosti ktorých zákon (bez ohľadu na povahu prejednávanej

veci alebo predmetu konania) vyjadril svoj zámer, aby určité rozsudky bolo možné napadnúť

dovolaním. V ustanovil, že dovolanie je prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V § 238

ods. 2 pripustil dovolanie tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V

odvolaciemu súdu zveril oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý má po právnej stránke zásadný význam.

Dovolaním žalobcu 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ), ani potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je

prípustné ( ). Prípustnosť dovolania žalobcu 2/ preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania z dôvodu uvedeného v dovolaní, ale sa zaoberal i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát).

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/, c/ až e/ a g/

netvrdil a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namietal, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. b/

a f/ Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa týchto ustanovení, je taký

vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ak konal s účastníkom, ktorý nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania (písm. b/) alebo ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

konať pred súdom a v konaní pred ním uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv (písm. f/). Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že

k vade konania podľa malo dôjsť tým, že žalobkyňa 1/ L. v čase

rozhodovania odvolacieho súdu už nemala spôsobilosť byť účastníčkou konania.

Dovolací súd zistil, že menovaná v čase rozhodovania odvolacieho súdu spôsobilosť

byť účastníčkou konania už nemala (zomrela X.). Smrť účastníka konania je právnou

skutočnosťou, na ktorú musí súd vziať zreteľ. Ak ide o takú vec, pri ktorej smrť účastníka

konania nebráni pokračovaniu v konaní, súd z úradnej povinnosti zistí, kto vstúpil po

zomrelom účastníkovi do práv a povinností, o ktoré išlo v konaní. Ak v priebehu súdneho

konania zomrie účastník konania, stávajú sa jeho procesnými nástupcami v tomto konaní

dedičia zomrelého účastníka konania. Teória aj súdna prax v tejto súvislosti hovoria o tzv.

procesnom nástupníctve v prípade univerzálnej sukcesie. Dedičstvo sa totiž nadobúda smrťou

poručiteľa ( ). Podľa , , ak účastník stratí

spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi

podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca

zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ

povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.

Právnymi nástupcami zomrelej L. sú v rozhodnutí odvolacieho súdu označení

žalobcovia 2/ až 4/, u ktorých tak došlo k čiastočnému „splynutiu“ ich procesného postavenia

účastníkov konania a dedičov (právnych nástupcov) po účastníčke, ktorá stratila spôsobilosť

byť účastníčkou konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo. Ak totiž dôjde v osobe

niektorého účastníka k právnemu nástupníctvu, právny nástupca vstupuje do práv a záväzkov

doterajšieho účastníka a súd iba konštatuje, že došlo k zmene, o tejto nerozhoduje a k nej nie

je potrebný súhlas ostatných účastníkov (pozri napr. R 33/1994).

Z vyššie uvedených dôvodov preto dovolací súd túto námietku žalobcu 2/, ktorá

z materiálneho hľadiska nemala negatívny dopad na realizáciu procesných práv žalobcov 2/

až 4/ podľa označenia v rozhodnutí odvolacieho súdu a ich právne postavenie v konaní

(odvolací súd s nimi ako účastníkmi konania konal), považuje za neopodstatnenú.

Z obsahu dovolania žalobcu 2/ ďalej vyplýva, že k odňatiu možnosti konať pred

súdom ( ) malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že odvolací súd sa

v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so všetkými tvrdeniami, ako aj vykonanými

dôkazmi, ktoré majú zásadný skutkový a právny význam pre posúdenie dôvodnosti žaloby,

z čoho možno usúdiť, že namieta nerešpektovanie zásady uvedenej v ustanoveniach § 157

ods. 2 a odvolacím súdom (nepreskúmateľnosť).

Dovolací súd poukazuje na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej

procesnej vady konania v zmysle , ktorá je síce relevantným

dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá, a to ani podľa (viď napríklad rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 111/98). Sama skutočnosť, že v konaní

prípadne došlo k procesnej vade tejto povahy, nezakladá prípustnosť dovolania.

Pre úplnosť – k formuláciám v dovolaní, ktoré nasvedčujú, že dovolateľ namieta aj

nesprávne hodnotenie „dôkazov“ – dovolací súd dodáva, že v prípade nesprávnosti

hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237

Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť

dovolania nezakladá. Nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdom nie je ani

dovolacím dôvodom v zmysle (viď tiež R 42/1993).

Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ (ktorú ani bližšie neodôvodnil) treba uviesť, že dovolací súd môže

pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je

dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci

nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda

konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté

procesnou vadou v zmysle (pozn.: dovolací súd napadnuté

rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť

dovolania v zmysle

Žalobca 2/ v dovolaní ďalej namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím

dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa

boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom

vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade je

dovolanie žalobcu 2/ v zmysle procesne neprípustné a že prípustnosť jeho

dovolania nemožno vyvodiť ani z Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na

odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti ( ).

V dovolacom konaní bol žalobca 2/ neúspešný, a preto právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo žalovaným ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalovaným náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. apríla 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á , v.r

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková