Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
765/363396.9c1c21.pdf
PDF · 103.65 KB
No categories available
5To/16/2009
Najvyšší súd 5 To 16/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci
proti obţalovanému M. B. a spol., pre spolupáchateľstvo zločinu zneuţívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 20, § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, prerokoval
na verejnom zasadnutí konanom 22. apríla 2010 v Bratislave odvolania obţalovaných M. B.
a J. C. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica, z 29. októbra 2009, sp. zn. BB-4 T 2/2008, a rozhodol
t a k t o:
Podľa § 319 Tr. por. odvolania obţalovaných M. B. a J. C. sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Na rozdiel od obţaloby, ktorá kládla obţalovaným M. B. a J. C. za vinu zločiny
zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
a prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spáchané v jednočinnom súbehu
a v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica, rozsudkom z 29. októbra 2009, sp. zn. BB-4 T 2/2008, uznal obţalovaných
M. B. a J. C. za vinných z prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, ţe :
spoločným konaním v sluţobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej
republiky sluţobne zaradených na Obvodnom oddelení Policajného zboru Karlova Ves,
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, dňa 22. januára 2007, v čase
o 24.00 hod. v B., na ulici S., počas výkonu motohliadkovej sluţby Policajného zboru
vykonávanej na sluţobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia Combi
s kódovým označením X. zastavili osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia,
ev. č. X., ktoré viedol K. D. a od tohto neoprávnene ţiadali 6 000 Sk (199,16 eur) a následne
prijali 5 000 Sk (165,97 eur), za neriešenie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, ktorého sa mal dopustiť tým, ţe nerešpektoval príkaz dopravnej značky „Stoj, daj
prednosť v jazde!" umiestnenej na kriţovatke cesty E 65 a ulice S., smerom
do M., ako aj to, ţe im nepredloţil osvedčenie o technickej spôsobilosti vozidla a osvedčenie
o emisnej kontrole vozidla, pričom K. Ď. sa mylne domnieval, ţe za spáchanie uvedených
priestupkov platí pokutu a neriešením priestupku tak porušili § 9 ods. 1
zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, § 48 ods. 3
písm. a/, písm. g/, písm. h/ zákona č. 73/1998 Z. z. o Štátnej sluţbe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej
republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov a § 22 ods. 3
zákona č. 372/1999 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Za to boli obom obţalovaným uloţené podľa § 326 ods. 1 Tr. zák., s pouţitím § 38
ods. 2 a ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. tresty odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch)
rokov, výkon ktorých im bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odloţený, u kaţdého na skúšobnú dobu 4 (štyroch) rokov.
Zároveň obom obţalovaným boli podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. uloţené aj peňaţné tresty,
kaţdému vo výmere 10 000 Sk (desaťtisíc) Slovenských korún, (331,93 eur) a pre prípad,
ţe by výkon týchto trestov mohol byť úmyselne zmarený, kaţdému z nich bol uloţený
náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. kaţdému z obţalovaných bol uloţený trest zákazu
činnosti vykonávať povolanie spojené s výkonom právomoci verejného činiteľa na dobu
3 (troch) rokov.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolania obaja
obţalovaní, ktoré rovnako odôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu tak, ţe ţiadnej trestnej
činnosti sa nedopustili, ţe v konaní pred súdom nebolo dokázané, ţe by sa vôbec skutok stal
tak, ako bol opísaný v obţalobe a v tej súvislosti poukazovali na rozpory vo výpovediach
svedkov K. Ď. a M. D. a ďalej uvádzali, ţe súd prvého stupňa sa nevyrovnal s otázkou,
či suma 5 000 Sk, ktorú svedok K. Ď. vybral z automatu, neslúţila na úhradu pohonných hmôt
do motorového vozidla na cestu do miesta jeho trvalého pobytu alebo na uspokojenie iných
potrieb a či táto suma bola poskytnutá ako úplatok, keďţe svedok K. Ď. tvrdil, ţe on platil
pokutu, čím sa otvára otázka kvalifikácie trestného činu.
Z týchto dôvodov obţalovaní navrhli, aby odvolací súd po preskúmaní veci
ich oslobodil spod obţaloby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a zistil,
ţe odvolania obţalovaných M. B. a J. C. nie sú dôvodné.
Predmetná trestná vec uţ bola predmetom prerokovávania na Najvyššom súde
Slovenskej republiky dňa 30. marca 2009, na základe odvolaní obţalovaných
proti pôvodnému rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,
z 19. marca 2008, ktorým boli obaja menovaní obţalovaní uznaní za vinných
zo spolupáchateľstva prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 20, § 326
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom prijímania úplatku podľa § 329
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a boli im uloţené tresty odňatia slobody vo výmere päť rokov, peňaţné
tresty a tresty zákazu činnosti, pričom ich vina bola ustálená na skutkovom základe uvedenom
v obţalobe, podľa ktorej mali od vodiča motorového vozidla, svedka K. Ď., za okolností
popísaných v obţalobe, ţiadať 6 000 Sk a prijať ako úplatok sumu 5 000 Sk, za neriešenie
priestupku, ktorého sa mal tento svedok dopustiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vtedy zrušil uvedený rozsudok z 19. marca 2008,
pre pochybnosti o správnosti skutkových zistení a tieţ preto, ţe sa prvostupňový súd
nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie ako z hľadiska
skutkových záverov, tak aj právnej kvalifikácie skutku a nariadil prvostupňovému súdu vec
znovu prejednať a rozhodnúť.
V novom konaní prvostupňový súd vykonal potrebné dokazovanie, ktoré bol povinný
vykonať na základe rozhodnutia najvyššieho súdu a týmto dokazovaním, predovšetkým
vykonaným vyšetrovacím pokusom o moţnosti presunu obţalovaných z miesta činu
na kontrolné stanovište, overením priebehu vykonávania rekognície obvinených osôb
svedkami K. Ď. a M. D., preverením okolností výberu sumy 5 000 Sk z bankomatu
prostredníctvom bankomatovej karty a z akého účtu bol výber uskutočnený i okolnosti
čerpania pohonných hmôt svedkom K. Ď. na cestu späť do miesta trvalého bydliska,
ako aj overeným výsluchom svedka Ing. M. M. tých okolností, ktoré sa týkali výpovede
svedka K. Ď. o uskutočnených telefonických rozhovoroch s týmto svedkom, boli odstránené
pochybnosti, ktoré dovtedy mal najvyšší súd o tom, či sa skutok stal.
Zároveň v pochybnostiach o detailoch skutkového deja bol skutok ustálený tak,
ako sa uvádza v napadnutom rozsudku, teda ţe svedok K. Ď. bol po celý čas aţ do odchodu
vozidla policajnej hliadky v presvedčení, ţe platil pokutu za priestupky, predovšetkým za to,
ţe nezastavil na dopravnú značku „Stoj, daj prednosť v jazde“, a ţe nepredloţil potrebné
doklady od vozidla.
Všetky dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané, prvostupňový súd správne vyhodnotil
a z nich vyplývajú len tie skutkové závery, ktoré sú uvedené v napadnutom rozsudku.
Na rozdiel od obţaloby, v súlade s vykonaným dokazovaním, uzavrel prvostupňový súd,
nie ţe obţalovaní ţiadali a prijali pre seba úplatok, ale ţe takú sumu, akú ţiadali obţalovaní
od svedka K. Ď., ţiadali neoprávnene, lebo pokutu v blokovom konaní na mieste samom
mu v takom rozsahu nemohli uloţiť, pričom nikde neoznámili riešenie spáchaného priestupku
vodičom K. Ď., ktorý nebol sporný, a peniaze si ponechali pre seba.
Počas celého doterajšieho trestného konania z výpovedí svedka K. Ď. vyplývalo,
ţe platí pokutu. Z jeho vyjadrení je zrejmé, ţe to takto pred ním obţalovaní predstierali
a nemoţno imputovať jeho vyjadreniam taký zmysel, ţe by z okolností prípadu vyplývalo,
ţe ide o úplatok, ktorý od neho obţalovaní ţiadali a na základe toho klásť obţalovaným
za vinu, ţe priamo pre seba ţiadali a prijali úplatok, ako sa to konštatovalo
v skutkovej a právnej vete obţaloby.
Záver prvostupňového súdu, ţe spôsob akým obţalovaní konali, znamenal porušenie
ich povinnosti ako verejných činiteľov s naplnením všetkých zákonných znakov prečinu
zneuţívania právomoci verejného činiteľa v spolupáchateľstve podľa § 20, § 326 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. je naprosto správny.
Tomuto rozhodnutiu o vine zodpovedajú aj uloţené tresty obţalovaným,
tak ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Všetky zákonné podmienky
na ich uloţenie sú splnené a prvostupňový súd zohľadnil všetky rozhodné okolnosti
významné z hľadiska ukladania trestov. S jeho závermi sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
stotoţňuje.
Keďţe vo vzťahu k ţiadnemu z výrokov napadnutého rozsudku Najvyšší súd
Slovenskej republiky nezistil dôvodnosť odvolaní obţalovaných M. B. a J. C., ako nedôvodné
ich podľa § 319 Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. apríla 2010
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Alţbeta Kóňová