Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/10/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. M. Lipovského a sudcov JUDr. Štefana Sekelského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej

veci obvineného Ing. I. P. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí

22. apríla 2010 v Bratislave sťažnosť obvineného Ing. I. P., ktorú podal proti uzneseniu

sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica z 8. apríla 2010, sp. zn. 39/2009 a rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť obvineného Ing. I. P.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica uznesením z 8. apríla 2010, sp. zn. 39/2009, rozhodla vo výroku I. tak, že podľa

žiadosť obvineného Ing. I. P. o prepustenie z väzby na

slobodu zamietla.

Vo výroku II. podľa neprijala písomný sľub

obvineného.

Vo výroku III. uznesenia podľa neprijala

ani ponúknutú peňažnú záruku a vo výroku IV. napadnutého uznesenia podľa § 80 ods. 1

písm. c/ zamietla návrh obvineného Ing. I. P. na nahradenie väzby

dohľadom mediačného a probačného úradníka.

Rozhodnutie podrobne odôvodnila so záverom, že konkrétnou skutočnosťou

odôvodňujúcou väzbu podľa je najmä charakter

2

spáchanej trestnej činnosti, ktorej sa obvinený mal dopúšťať po dlhší čas, čo môže

nasvedčovať jeho sklonu k páchaniu majetkovej trestnej činnosti. Konštatovala, že naďalej

pretrváva obava, že v prípade prepustenia na slobodu, by mohol pokračovať v páchaní trestnej

činnosti, mohol by vyvíjať aktivity smerujúce k zakladaniu alebo skupovaniu firiem

prostredníctvom iných osôb s cieľom zabezpečiť si neoprávnený majetkový prospech.

Substitučné inštitúty väzby, a to ponúknutý písomný sľub, ponúknutú peňažnú záruku

a návrh obvineného na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka

nepovažovala za spôsobilé nahradiť väzbu, najmä vzhľadom na povahu a rozsah

prejednávaného prípadu, jeho vysokú organizovanosť, osobu obvineného ako i výšku

spôsobenej škody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený, ktorú odôvodnil

prostredníctvom obhajcu (č.l. 314 – 317).

Obhajca obvineného JUDr. M. K. v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol,

že špecializovaný trestný súd pri posudzovaní dôvodov väzby prihliadal na ničím

nepodloženú obavu z pokračovania v trestnej činnosti, ktorá obava však nemá základ

v procesne vykonanom dokazovaní. Ide len o ničím nepodložené hypotézy v rovine

abstraktnej argumentácie a hypotetických a najmä paušalizovaných úvah na každého

obvineného. Ani zo spisového materiálu nevyplývajú také konkrétne skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali záver súdu uvedený v napadnutom uznesení. Dôvod väzby je nutné skúmať

z hľadiska existencie konkrétnych skutočností, odôvodňujúcich obavu, že obvinený bude

pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Takáto obava však musí byť reálna, opierajúca

sa o konkrétnu skutočnosť alebo aspoň o príznaky takéhoto správania Napadnutému

uzneseniu vytýka aj odôvodnenie, ktoré je neprimerane stručné a formalistické

a nezodpovedajúce ustanoveniu . Špecializovaný trestný súd

veľmi všeobecne odôvodnil aj neprijatie ponúknutého písomného sľubu, ponúknutej peňažnej

záruky a zamietnutie návrhu na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka. Samotné konštatovanie, že tieto inštitúty sú nepostačujúce na nahradenie väzby,

tieto inštitúty trestného práva bagatelizuje a robí ich prakticky nepoužiteľnými. Navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

napadnuté uznesenie zrušil a prepustil obvineného Ing. I. P. z väzby na slobodu.

3

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť obvineného Ing. I. P. nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisového materiálu súd zistil, že obvinený Ing. I. P. bol vzatý

do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice II zo dňa 21.

februára 2009, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 9. marca 2009, sp. zn. , a to z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/,

písm. c/ Lehota väzby začala plynúť 20. februára 2009.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 2009, sp. zn.

, boli dôvody väzby obvineného zmenené tak, že bol ponechaný vo väzbe len

z dôvodov ustanovenia .

Rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica

z 23. novembra 2009, sp. zn. 39/2009, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 10. decembra 2009, sp. zn. , bola lehota trvania väzby

u obvineného predĺžená do 20. júna 2010.

V posudzovanej veci bolo o väzbe obvineného rozhodované ostatný raz, na základe

žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 16. februára 2010, sp. zn. .

Proti obvinenému Ing. I. P. sa vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 296 Tr. zák.,

obzvlášť závažný zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,

trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a zločin vydierania

podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.

Podľa celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou

v konaní pred súdom nesmie presiahnuť

a/ dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,

b/ tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,

4

c/ štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný

zločin.

Podľa ods. 7 písm. c/ z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá

na prípravné konanie najviac dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť

závažný zločin.

Podľa trestných sadzieb ustanovených na stíhané skutky, ktorých sa obvinený P. mal

dopustiť, ide v prípade trestných činov podľa § 296 Tr. zák. a § 277 ods. 1,

ods. 4 Tr. zák. o obzvlášť závažné zločiny. V uvedenom prípade môže teda väzba

v prípravnom konaní trvať maximálne dva roky.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú splnené

formálne a materiálne podmienky väzby.

Formálne podmienky väzby upravujú procesný postup orgánov činných v trestnom

konaní a súdu a procesných úkonov iných oprávnených osôb.

Po preskúmaní predloženého spisu sťažnostný súd konštatuje, že procesný postup

sudkyne pre prípravné konanie pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby

na slobodu bol zákonný a správny.

Materiálnymi podmienkami sa rozumejú hmotnoprávne predpoklady väzby a to,

že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v spomínanom ostatnom rozhodnutí

zo 16. februára 2010, sp. zn. , vyslovil názor, že trestné stíhanie obvineného

pre skutky uvedené v jednotlivých uzneseniach o vznesení obvinenia považuje za dôvodné,

keďže skutky boli spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje

aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchal, aj spolu s ďalšími obvinenými osobami,

obvinený Ing. I. P..

5

Ďalšou základnou materiálnou podmienkou vzatia obvineného do väzby je existencia

niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného, alebo z ďalších konkrétnych

skutočností vyplýva dôvodná obava, že obvinený sa bude správať spôsobom

predpokladaným, v danom prípade, v ustanovení .

teda podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou

dôvodnej obavy vyplývajúcej buď z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych

skutočností.

Konkrétne skutočnosti zakladajúce dôvod väzby v danej veci vychádzajú

zo skutkových okolností, že majetková trestná činnosť mala byť obvineným

ako organizátorom páchaná opakovane viacerými skutkami a po pomerne dlhú dobu, mala

smerovať k zabezpečeniu finančného prospechu, keď obvinený i jeho manželka,

spoluobvinená sú bez príjmu. K tejto konkrétnej skutočnosti pristúpilo i samotné správanie

sa obvineného odôvodňujúce obavu, že pokiaľ by bol na slobode, v páchaní trestnej činnosti

by mohol pokračovať. Z výpovede jedného zo spoluobvinených, obvineného R. L.

z 19. februára 2009 (č.l. 959, 960) okrem iného vyplynulo aj to, že obvinený P. ho nútil, už

v čase keď vedel, že jeho činnosť prešetruje polícia, aby vyberal peniaze z účtov. Konkrétne

vypovedal, že mu bolo podozrivé, že niektoré osoby kontaktovala polícia, žiadal preto

od obvineného P. vysvetlenie a tiež ho žiadal, aby sa s tým skončilo. Ďalej vypovedal,

že obvinený P. sa k tomu postavil tak, že prečo by teraz skončil,

keď sa to tak dobre rozbehlo a má veľa peňazí. Obvinený L. vypovedal, že aj ostatní

sa obávali pokračovať, ale P. chcel, aby to robili ďalej. Uviedol tiež, že od známej V. Š.

sa dozvedel, že manželia P. sa mu prostredníctvom nej vyhrážali, že ak nebude pokračovať

vo vyberaní účtov, tak môže skončiť na „kolečkách“. Sudkyňa pre prípravné konanie preto

na základe znalosti skutkových okolností prípadu a na základe skutočností, ktoré vyplynuli

z procesne vykonaného dokazovania ustálila, že je daná reálna obavu z pokračovania

v páchaní trestnej činnosti. Nejde teda, ako to uvádza obhajoba v dôvodoch sťažnosti,

o hypotetické úvahy a abstraktné argumentácie, ale o konkrétne dôkazy odôvodňujúce záver,

že väzba u obvineného je ešte aj v tomto štádiu konania opatrením nevyhnutným

na dosiahnutie účelu trestného konania. Dôvody väzby u obvineného naďalej trvajú

v nezmenenom rozsahu.

V súlade so zákonom postupoval Špecializovaný trestný súd, keď žiadosť obvineného

Ing. I. P. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

6

Vo vzťahu k výrokom II. – IV. napadnutého uznesenia sťažnostný súd opäť odkazuje

na svoje rozhodnutie zo 16. februára 2010, sp. zn. , najmä na tú časť, v ktorej

konštatoval, že prostriedky ponúknuté obvineným ako náhrada väzby (§ 80 ods. 1 písm. b/,

písm. c/, § 81 ods. 1) sú len fakultatívnou možnosťou a nie oprávnením osoby pozbavenej

osobnej slobody. síce umožňuje využiť tieto inštitúty trestného práva

aj v prípade stíhania obvineného pre obzvlášť závažný zločin, avšak len ak to odôvodňujú

výnimočné okolnosti prípadu.

V prípade záruky a sľubu musí byť splnená spoločná podmienka a to, že sudca

pre prípravné konanie považuje záruku alebo sľub za dostatočný s ohľadom na osobu

obvineného a povahu prejednávaného prípadu a sľub alebo záruku prijme. Sudkyňa

pre prípravné konanie, najmä s ohľadom na povahu prejednávaného prípadu, jeho rozsah

a výšku škody, správne považovala tento inštitút nahradenia väzby za nedostatočný, a preto

ho neprijala. Nešlo teda o svojvoľné využitie, resp. nevyužitie týchto substitučných inštitútov

spôsobilých nahradiť väzbu, ale dôkladné zváženie na základe povahy, rozsahu

prejednávaného prípadu a výšky spôsobenej škody.

Ako už bolo uvedené, obvinený je trestne stíhaný pre obzvlášť závažné zločiny

a pre nahradenie väzby inštitútmi uvedenými v ustanovení a

neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje prvostupňové uznesenie za zákonné

a správne, preto sťažnosť podanú obvineným Ing. I. P. podľa § 193 ods. 1

písm. c/ ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. apríla 2010

JUDr. M. L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová