Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ae6/362242.77c995.pdf
PDF · 101.87 KB
No categories available
3Tost/10/2010
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 10/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. M. Lipovského a sudcov JUDr. Štefana Sekelského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej
veci obvineného Ing. I. P. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí
22. apríla 2010 v Bratislave sťažnosť obvineného Ing. I. P., ktorú podal proti uzneseniu
sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica z 8. apríla 2010, sp. zn. Tp 39/2009 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného Ing. I. P.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica uznesením z 8. apríla 2010, sp. zn. Tp 39/2009, rozhodla vo výroku I. tak, že podľa
§ 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť obvineného Ing. I. P. o prepustenie z väzby na
slobodu zamietla.
Vo výroku II. podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku neprijala písomný sľub
obvineného.
Vo výroku III. uznesenia podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku neprijala
ani ponúknutú peňažnú záruku a vo výroku IV. napadnutého uznesenia podľa § 80 ods. 1
písm. c/ Trestného poriadku zamietla návrh obvineného Ing. I. P. na nahradenie väzby
dohľadom mediačného a probačného úradníka.
Rozhodnutie podrobne odôvodnila so záverom, že konkrétnou skutočnosťou
odôvodňujúcou väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je najmä charakter
spáchanej trestnej činnosti, ktorej sa obvinený mal dopúšťať po dlhší čas, čo môže
nasvedčovať jeho sklonu k páchaniu majetkovej trestnej činnosti. Konštatovala, že naďalej
pretrváva obava, že v prípade prepustenia na slobodu, by mohol pokračovať v páchaní trestnej
činnosti, mohol by vyvíjať aktivity smerujúce k zakladaniu alebo skupovaniu firiem
prostredníctvom iných osôb s cieľom zabezpečiť si neoprávnený majetkový prospech.
Substitučné inštitúty väzby, a to ponúknutý písomný sľub, ponúknutú peňažnú záruku
a návrh obvineného na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka
nepovažovala za spôsobilé nahradiť väzbu, najmä vzhľadom na povahu a rozsah
prejednávaného prípadu, jeho vysokú organizovanosť, osobu obvineného ako i výšku
spôsobenej škody.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený, ktorú odôvodnil
prostredníctvom obhajcu (č.l. 314 – 317).
Obhajca obvineného JUDr. M. K. v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol,
že špecializovaný trestný súd pri posudzovaní dôvodov väzby prihliadal na ničím
nepodloženú obavu z pokračovania v trestnej činnosti, ktorá obava však nemá základ
v procesne vykonanom dokazovaní. Ide len o ničím nepodložené hypotézy v rovine
abstraktnej argumentácie a hypotetických a najmä paušalizovaných úvah na každého
obvineného. Ani zo spisového materiálu nevyplývajú také konkrétne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali záver súdu uvedený v napadnutom uznesení. Dôvod väzby je nutné skúmať
z hľadiska existencie konkrétnych skutočností, odôvodňujúcich obavu, že obvinený bude
pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Takáto obava však musí byť reálna, opierajúca
sa o konkrétnu skutočnosť alebo aspoň o príznaky takéhoto správania Napadnutému
uzneseniu vytýka aj odôvodnenie, ktoré je neprimerane stručné a formalistické
a nezodpovedajúce ustanoveniu § 176 ods. 2 Trestného poriadku. Špecializovaný trestný súd
veľmi všeobecne odôvodnil aj neprijatie ponúknutého písomného sľubu, ponúknutej peňažnej
záruky a zamietnutie návrhu na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka. Samotné konštatovanie, že tieto inštitúty sú nepostačujúce na nahradenie väzby,
tieto inštitúty trestného práva bagatelizuje a robí ich prakticky nepoužiteľnými. Navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku
napadnuté uznesenie zrušil a prepustil obvineného Ing. I. P. z väzby na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,
že sťažnosť obvineného Ing. I. P. nie je dôvodná.
Z obsahu predloženého spisového materiálu súd zistil, že obvinený Ing. I. P. bol vzatý
do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice II zo dňa 21.
februára 2009, sp. zn. 0Tp 19/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 9. marca 2009, sp. zn. 7 Tpo 12/2009, a to z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b/,
písm. c/ Tr. por. Lehota väzby začala plynúť 20. februára 2009.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 2009, sp. zn.
6 Tost 14/2009, boli dôvody väzby obvineného zmenené tak, že bol ponechaný vo väzbe len
z dôvodov ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
z 23. novembra 2009, sp. zn. Tp 39/2009, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 10. decembra 2009, sp. zn. 2 Tost 25/2009, bola lehota trvania väzby
u obvineného predĺžená do 20. júna 2010.
V posudzovanej veci bolo o väzbe obvineného rozhodované ostatný raz, na základe
žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 16. februára 2010, sp. zn. 3 Tost 4/2010.
Proti obvinenému Ing. I. P. sa vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 296 Tr. zák.,
obzvlášť závažný zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,
trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 76 ods. 6 Tr. por. celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou
v konaní pred súdom nesmie presiahnuť
a/ dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
b/ tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
c/ štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný
zločin.
Podľa ods. 7 písm. c/ § 76 Trestného poriadku z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá
na prípravné konanie najviac dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť
závažný zločin.
Podľa trestných sadzieb ustanovených na stíhané skutky, ktorých sa obvinený P. mal
dopustiť, ide v prípade trestných činov podľa § 296 Tr. zák. a § 277 ods. 1,
ods. 4 Tr. zák. o obzvlášť závažné zločiny. V uvedenom prípade môže teda väzba
v prípravnom konaní trvať maximálne dva roky.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú splnené
formálne a materiálne podmienky väzby.
Formálne podmienky väzby upravujú procesný postup orgánov činných v trestnom
konaní a súdu a procesných úkonov iných oprávnených osôb.
Po preskúmaní predloženého spisu sťažnostný súd konštatuje, že procesný postup
sudkyne pre prípravné konanie pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby
na slobodu bol zákonný a správny.
Materiálnymi podmienkami sa rozumejú hmotnoprávne predpoklady väzby a to,
že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok
spáchal obvinený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v spomínanom ostatnom rozhodnutí
zo 16. februára 2010, sp. zn. 3 Tost 4/2010, vyslovil názor, že trestné stíhanie obvineného
pre skutky uvedené v jednotlivých uzneseniach o vznesení obvinenia považuje za dôvodné,
keďže skutky boli spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje
aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchal, aj spolu s ďalšími obvinenými osobami,
obvinený Ing. I. P..
Ďalšou základnou materiálnou podmienkou vzatia obvineného do väzby je existencia
niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného, alebo z ďalších konkrétnych
skutočností vyplýva dôvodná obava, že obvinený sa bude správať spôsobom
predpokladaným, v danom prípade, v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Trestný poriadok teda podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou
dôvodnej obavy vyplývajúcej buď z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych
skutočností.
Konkrétne skutočnosti zakladajúce dôvod väzby v danej veci vychádzajú
zo skutkových okolností, že majetková trestná činnosť mala byť obvineným
ako organizátorom páchaná opakovane viacerými skutkami a po pomerne dlhú dobu, mala
smerovať k zabezpečeniu finančného prospechu, keď obvinený i jeho manželka,
spoluobvinená sú bez príjmu. K tejto konkrétnej skutočnosti pristúpilo i samotné správanie
sa obvineného odôvodňujúce obavu, že pokiaľ by bol na slobode, v páchaní trestnej činnosti
by mohol pokračovať. Z výpovede jedného zo spoluobvinených, obvineného R. L.
z 19. februára 2009 (č.l. 959, 960) okrem iného vyplynulo aj to, že obvinený P. ho nútil, už
v čase keď vedel, že jeho činnosť prešetruje polícia, aby vyberal peniaze z účtov. Konkrétne
vypovedal, že mu bolo podozrivé, že niektoré osoby kontaktovala polícia, žiadal preto
od obvineného P. vysvetlenie a tiež ho žiadal, aby sa s tým skončilo. Ďalej vypovedal,
že obvinený P. sa k tomu postavil tak, že prečo by teraz skončil,
keď sa to tak dobre rozbehlo a má veľa peňazí. Obvinený L. vypovedal, že aj ostatní
sa obávali pokračovať, ale P. chcel, aby to robili ďalej. Uviedol tiež, že od známej V. Š.
sa dozvedel, že manželia P. sa mu prostredníctvom nej vyhrážali, že ak nebude pokračovať
vo vyberaní účtov, tak môže skončiť na „kolečkách“. Sudkyňa pre prípravné konanie preto
na základe znalosti skutkových okolností prípadu a na základe skutočností, ktoré vyplynuli
z procesne vykonaného dokazovania ustálila, že je daná reálna obavu z pokračovania
v páchaní trestnej činnosti. Nejde teda, ako to uvádza obhajoba v dôvodoch sťažnosti,
o hypotetické úvahy a abstraktné argumentácie, ale o konkrétne dôkazy odôvodňujúce záver,
že väzba u obvineného je ešte aj v tomto štádiu konania opatrením nevyhnutným
na dosiahnutie účelu trestného konania. Dôvody väzby u obvineného naďalej trvajú
v nezmenenom rozsahu.
V súlade so zákonom postupoval Špecializovaný trestný súd, keď žiadosť obvineného
Ing. I. P. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.
Vo vzťahu k výrokom II. – IV. napadnutého uznesenia sťažnostný súd opäť odkazuje
na svoje rozhodnutie zo 16. februára 2010, sp. zn. 3 Tost 4/2010, najmä na tú časť, v ktorej
konštatoval, že prostriedky ponúknuté obvineným ako náhrada väzby (§ 80 ods. 1 písm. b/,
písm. c/, § 81 ods. 1) sú len fakultatívnou možnosťou a nie oprávnením osoby pozbavenej
osobnej slobody. Trestný poriadok síce umožňuje využiť tieto inštitúty trestného práva
aj v prípade stíhania obvineného pre obzvlášť závažný zločin, avšak len ak to odôvodňujú
výnimočné okolnosti prípadu.
V prípade záruky a sľubu musí byť splnená spoločná podmienka a to, že sudca
pre prípravné konanie považuje záruku alebo sľub za dostatočný s ohľadom na osobu
obvineného a povahu prejednávaného prípadu a sľub alebo záruku prijme. Sudkyňa
pre prípravné konanie, najmä s ohľadom na povahu prejednávaného prípadu, jeho rozsah
a výšku škody, správne považovala tento inštitút nahradenia väzby za nedostatočný, a preto
ho neprijala. Nešlo teda o svojvoľné využitie, resp. nevyužitie týchto substitučných inštitútov
spôsobilých nahradiť väzbu, ale dôkladné zváženie na základe povahy, rozsahu
prejednávaného prípadu a výšky spôsobenej škody.
Ako už bolo uvedené, obvinený je trestne stíhaný pre obzvlášť závažné zločiny
a pre nahradenie väzby inštitútmi uvedenými v ustanovení § 80 a § 81 Trestného poriadku
neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje prvostupňové uznesenie za zákonné
a správne, preto sťažnosť podanú obvineným Ing. I. P. podľa § 193 ods. 1
písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. apríla 2010
JUDr. M. L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Jana Serbová
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová