Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/36/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M., nar. X. v S., zast.

advokátskou kanceláriou Š., s.r.o., M. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu ČAS: MU-260-20/PO-Ž-2009 zo dňa 12.8.2009, o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. -17 zo dňa 2. novembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

č. k. -17 zo dňa 2. novembra 2009 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením podľa odmietol

ako oneskorene podaný opravný prostriedok navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia

č. ČAS: MU-260-20/PO-Ž-2009 zo dňa 12.8.2009, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona

č. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon) navrhovateľovi neudelil azyl a súčasne podľa § 13c/ ods. 1 a § 20

ods. 4 zákona o azyle neposkytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým sa domáhal jeho

zrušenia a pokračovania v konaní s odôvodnením, že je osobou pakistanskej štátnej

príslušnosti, ktorá nehovorí slovenským jazykom. Rozhodnutie odporcu mu bolo náležite

pretlmočené, samotné písomné vyhotovenie rozhodnutia na základe ktorého podával opravný

prostriedok bolo však napísané iba v slovenskom jazyku.

Poučenie o odvolaní v jazyku, ktorému navrhovateľ nerozumie, nie je podľa

navrhovateľa riadnym poučením. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 250m ods. 2

Správneho poriadku (zrejme mal na mysli ), z ktorého vyplýva, že ak rozhodnutie

neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo obsahuje nesprávne poučenie, možno

ho podať do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Ak rozhodnutie malo byť navrhovateľovi doručené a oznámené dňa 18.8.2009, lehota

na podanie opravného prostriedku trvá do 18.2.2010. Preto opravný prostriedok podaný

na poštovú prepravu dňa 18.8.2009, bol podaný riadne a včas.

Navrhovateľ poukázal na to, že podľa SR sú si účastníci konania pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.

Ak odporca koná vo svojom materinskom jazyku, mal by mať takú možnosť aj

navrhovateľ. Ak si navrhovateľ pre úspešné podanie opravného prostriedku musí zaobstarať

niekoho, kto mu rozhodnutie opätovne pomôže preložiť, aby dokázal uplatňovať svoje práva,

rovnosť medzi účastníkmi je značne narušená.

Podľa navrhovateľa, ak krajský súd odmietol opravný prostriedok podaný

navrhovateľom, len na základe odporcom deklarovaného dňa doručenia rozhodnutia, ukrátil

tým navrhovateľa na jeho právach.

Na základe uvedeného navrhol rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol rozhodnutie krajského

súdu potvrdiť ako vecne správne. Vyjadril presvedčenie, že krajský súd postupoval v súlade

so zákonom, keď oneskorene podaný opravný prostriedok navrhovateľa odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu

a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní

od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný

včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie

neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno

ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o azyle proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu,

odňatí azylu, okrem rozhodnutia podľa § 15 ods. 2 písm. i), nepredĺžení doplnkovej ochrany

a zrušení doplnkovej ochrany, okrem rozhodnutia podľa § 15b ods. 1 písm. d), možno podať

opravný prostriedok na súd do 30 dní od jeho doručenia.

Podľa § 20a ods. 1 zákona rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje účastníkovi

konania v mieste a čase určenom ministerstvom; ak má účastník konania zákonného

zástupcu alebo opatrovníka, doručuje sa rozhodnutie len zákonnému zástupcovi alebo

opatrovníkovi. Ak má osoba uvedená v prvej vete zástupcu na celé konanie na základe

plnomocenstva, doručuje sa rozhodnutie len tomuto zástupcovi. Ak má účastník konania

právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, doručuje sa rozhodnutie len

Centru právnej pomoci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu súdu prvého stupňa a z administratívneho

spisu odporcu zistil, že odporca rozhodnutím č. p.: ČAS: MU-260-20/PO-Ž-2009 zo dňa

12.8.2009 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle navrhovateľovi neudelil azyl a podľa § 13c

ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu.

Navrhovateľ v konaní nebol zastúpený právnym zástupcom. Z administratívneho spisu

odporcu vyplýva, že dňa 18.8.2009 navrhovateľ prevzal rozhodnutie odporcu č. p.: ČAS:

MU-260-20/PO-Ž-2009, ktoré mu bolo tlmočníkom z jazyka slovenského pretlmočené

do jazyka urdu. Z prehlásenia navrhovateľa zo dňa 18.8.2009, ktorým navrhovateľ prevzal

predmetné rozhodnutie vyplýva, že navrhovateľ jeho obsahu porozumel, o čom svedčí dátum

prevzatia rozhodnutia a vlastnoručný podpis navrhovateľa na prehlásení ako aj na doručenke

o prevzatí rozhodnutia s totožným dátumom.

Lehota na podanie opravného prostriedku začala plynúť dňa 19.8.2009 a posledný deň

30-dňovej lehoty pripadol na 17.9.2009. Navrhovateľ podal opravný prostriedok na poštovú

prepravu až dňa 18.9.2009, teda zjavne oneskorene a preto krajský súd postupoval správne,

keď opravný prostriedok navrhovateľa podľa odmietol.

Námietku navrhovateľa, že postupom krajského súdu, ktorý odmietol opravný

prostriedok navrhovateľa ako oneskorene podaný, bol ukrátený na svojich právach, odvolací

súd nepovažuje za dôvodnú, a to z nasledujúcich dôvodov.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že rozhodnutie odporcu obsahuje správne

poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Nie je sporné, že pohovor s navrhovateľom –

žiadateľom o udelenie azylu prebiehal v jazyku urdu, o ktorom navrhovateľ v dotazníku

žiadateľa o azyl zo dňa 9.6.2009 vyhlásil, že je jazykom, ktorý ovláda slovom aj písmom.

V tomto jazyku mu bolo aj pretlmočené rozhodnutie odporcu dňa 18.8.2009, ktoré v uvedený

deň aj prevzal. Z obsahu vyhlásenia navrhovateľa zo dňa 18.8.2009 vyplynulo,

že navrhovateľa jeho obsahu porozumel.

Keďže navrhovateľ nenamietal skutočnosť, že pri pretlmočení rozhodnutia by nebol

odporcom poučený o možnosti podať opravný prostriedok, odvolací súd vychádzal z toho,

že o tomto práve bol riadne poučený, teda v jazyku ktorému rozumie.

Neobstojí potom námietka navrhovateľa, že poučenie o odvolaní v jazyku, ktorému

navrhovateľ nerozumie, nie je riadnym poučením, a preto neobstojí jeho argumentácia,

že podľa Správneho poriadku (zrejme mal na mysli ) bolo možné podať

odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu odporcu do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

S takouto argumentáciou navrhovateľa nebolo možné súhlasiť, pretože nebolo sporným,

že rozhodnutie odporcu obsahuje správne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok

a navrhovateľ nenamietal, že o tomto práve nebol poučený pri osobnom prevzatí

a pretlmočení rozhodnutia. Právo navrhovateľa na konanie v jazyku, ktorému rozumie nebolo

zo strany odporcu porušené a tým, že odporca navrhovateľovi doručil rozhodnutie v jazyku

slovenskom, nedošlo k navrhovateľom tvrdenému ukráteniu na jeho právach.

Podľa štátne orgány môžu konať

iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Tým, že odporca v azylovom konaní viedol pohovor s navrhovateľom ako žiadateľom

o azyl v jazyku urdu, ktorému navrhovateľ rozumie a v tomto jazyku mu aj pretlmočil svoje

rozhodnutie, učinil zadosť právu žiadateľa o azyl, aby konanie prebiehalo v jazyku, ktorému

navrhovateľ rozumie.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o azyle ani Správneho poriadku však nevyplýva

odporcovi povinnosť doručiť žiadateľovi o azyl rozhodnutie v materskom jazyku alebo

jazyku, ktorému rozumie.

Takto formulovaný právny názor odvolacieho súdu je konformný aj s názorom

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení č. zo dňa 13.8.2003

k výkladu a 4 , k požiadavke sťažovateľky na to, aby jej boli preložené

všetky listiny súvisiace s konaním o vydanie do cudziny do jej materinského jazyka, uviedol,

že táto požiadavka netvorí obsah základného práva podľa , podľa

ústavného súdu postačuje, že sťažovateľka bola oboznámená s účelom konania o vydanie

do cudziny, s podstatou žiadosti o vydanie a súčasne dostala aj príležitosť sa k tejto žiadosti

ak účelu celého konania. To, že podstate tohto konania porozumela, vyplýva z jej vyjadrení,

podľa ktorých chce byť vydaná na územie Ukrajiny, odmieta obvinenia a na Ukrajine

by sa dokázala jej nevina.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 19.12.2006 sp. zn. (publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR

4/207 pod č. 45), v ktorom najvyšší súd uviedol, že z SR, Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a nemožno bez ďalšieho

vyvodiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní konať v inom než úradnom

slovenskom jazyku, ale ani povinnosť uvedených orgánov zabezpečovať pre procesné

strany preklad písomností, ktoré sú predmetom alebo výsledkom ich konania, do jazyka

strany, ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie.

Napokon aj z judikatúry ESĽP (Kamasinski proti Rakúsko, sťažnosť č. 9783/82,

rozsudok zo dňa 19.12.1989), vyplýva, že preklad súdneho rozhodnutia do materinského

jazyka sťažovateľa nie je nevyhnutný, ak bol sťažovateľovi ustanovený tlmočník, rozhodnutie

mu bolo pretlmočené a porozumel jeho obsahu.

So zreteľom na vyššie uvedené, ako aj na okolnosti daného prípadu, odvolací súd

nevidí žiadnu súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a tvrdeným

porušením práv navrhovateľa, pretože k namietanému porušeniu práva zo strany krajského

súdu nedošlo.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na to, že navrhovateľ nevyužil možnosť,

domáhať sa odpustenia zmeškanej lehoty na podanie opravného prostriedku za splnenia

podmienok . Keďže v konaní pred krajským súdom, sa takého nároku

nedomáhal, odvolací súd za uvedených okolností prípadným posúdením oprávnenosti nároku

navrhovateľa ani zaoberať nemohol, a s poukazom na právny názor vyslovený vyššie,

považoval rozhodnutie krajského súdu za vecne správne, a preto napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s tak, že neúspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania

nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. apríla 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová