Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f32/368168.e03d7b.pdf
PDF · 103.71 KB
No categories available
1Sža/36/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/36/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M., nar. X. v S., zast.
advokátskou kanceláriou Š., s.r.o., M. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu ČAS: MU-260-20/PO-Ž-2009 zo dňa 12.8.2009, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz 65/2009-17 zo dňa 2. novembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
č. k. 5Saz 65/2009-17 zo dňa 2. novembra 2009 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením podľa § 250p OSP odmietol
ako oneskorene podaný opravný prostriedok navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia
č. ČAS: MU-260-20/PO-Ž-2009 zo dňa 12.8.2009, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona
č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon) navrhovateľovi neudelil azyl a súčasne podľa § 13c/ ods. 1 a § 20
ods. 4 zákona o azyle neposkytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým sa domáhal jeho
zrušenia a pokračovania v konaní s odôvodnením, že je osobou pakistanskej štátnej
príslušnosti, ktorá nehovorí slovenským jazykom. Rozhodnutie odporcu mu bolo náležite
pretlmočené, samotné písomné vyhotovenie rozhodnutia na základe ktorého podával opravný
prostriedok bolo však napísané iba v slovenskom jazyku.
Poučenie o odvolaní v jazyku, ktorému navrhovateľ nerozumie, nie je podľa
navrhovateľa riadnym poučením. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 250m ods. 2
Správneho poriadku (zrejme mal na mysli OSP), z ktorého vyplýva, že ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo obsahuje nesprávne poučenie, možno
ho podať do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
Ak rozhodnutie malo byť navrhovateľovi doručené a oznámené dňa 18.8.2009, lehota
na podanie opravného prostriedku trvá do 18.2.2010. Preto opravný prostriedok podaný
na poštovú prepravu dňa 18.8.2009, bol podaný riadne a včas.
Navrhovateľ poukázal na to, že podľa Ústavy SR sú si účastníci konania pred súdmi,
inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.
Ak odporca koná vo svojom materinskom jazyku, mal by mať takú možnosť aj
navrhovateľ. Ak si navrhovateľ pre úspešné podanie opravného prostriedku musí zaobstarať
niekoho, kto mu rozhodnutie opätovne pomôže preložiť, aby dokázal uplatňovať svoje práva,
rovnosť medzi účastníkmi je značne narušená.
Podľa navrhovateľa, ak krajský súd odmietol opravný prostriedok podaný
navrhovateľom, len na základe odporcom deklarovaného dňa doručenia rozhodnutia, ukrátil
tým navrhovateľa na jeho právach.
Na základe uvedeného navrhol rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol rozhodnutie krajského
súdu potvrdiť ako vecne správne. Vyjadril presvedčenie, že krajský súd postupoval v súlade
so zákonom, keď oneskorene podaný opravný prostriedok navrhovateľa odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Podľa § 250m ods. 2 OSP návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní
od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný
včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno
ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o azyle proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu,
odňatí azylu, okrem rozhodnutia podľa § 15 ods. 2 písm. i), nepredĺžení doplnkovej ochrany
a zrušení doplnkovej ochrany, okrem rozhodnutia podľa § 15b ods. 1 písm. d), možno podať
opravný prostriedok na súd do 30 dní od jeho doručenia.
Podľa § 20a ods. 1 zákona rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje účastníkovi
konania v mieste a čase určenom ministerstvom; ak má účastník konania zákonného
zástupcu alebo opatrovníka, doručuje sa rozhodnutie len zákonnému zástupcovi alebo
opatrovníkovi. Ak má osoba uvedená v prvej vete zástupcu na celé konanie na základe
plnomocenstva, doručuje sa rozhodnutie len tomuto zástupcovi. Ak má účastník konania
právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, doručuje sa rozhodnutie len
Centru právnej pomoci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu súdu prvého stupňa a z administratívneho
spisu odporcu zistil, že odporca rozhodnutím č. p.: ČAS: MU-260-20/PO-Ž-2009 zo dňa
12.8.2009 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle navrhovateľovi neudelil azyl a podľa § 13c
ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu.
Navrhovateľ v konaní nebol zastúpený právnym zástupcom. Z administratívneho spisu
odporcu vyplýva, že dňa 18.8.2009 navrhovateľ prevzal rozhodnutie odporcu č. p.: ČAS:
MU-260-20/PO-Ž-2009, ktoré mu bolo tlmočníkom z jazyka slovenského pretlmočené
do jazyka urdu. Z prehlásenia navrhovateľa zo dňa 18.8.2009, ktorým navrhovateľ prevzal
predmetné rozhodnutie vyplýva, že navrhovateľ jeho obsahu porozumel, o čom svedčí dátum
prevzatia rozhodnutia a vlastnoručný podpis navrhovateľa na prehlásení ako aj na doručenke
o prevzatí rozhodnutia s totožným dátumom.
Lehota na podanie opravného prostriedku začala plynúť dňa 19.8.2009 a posledný deň
30-dňovej lehoty pripadol na 17.9.2009. Navrhovateľ podal opravný prostriedok na poštovú
prepravu až dňa 18.9.2009, teda zjavne oneskorene a preto krajský súd postupoval správne,
keď opravný prostriedok navrhovateľa podľa § 250p OSP odmietol.
Námietku navrhovateľa, že postupom krajského súdu, ktorý odmietol opravný
prostriedok navrhovateľa ako oneskorene podaný, bol ukrátený na svojich právach, odvolací
súd nepovažuje za dôvodnú, a to z nasledujúcich dôvodov.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že rozhodnutie odporcu obsahuje správne
poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Nie je sporné, že pohovor s navrhovateľom –
žiadateľom o udelenie azylu prebiehal v jazyku urdu, o ktorom navrhovateľ v dotazníku
žiadateľa o azyl zo dňa 9.6.2009 vyhlásil, že je jazykom, ktorý ovláda slovom aj písmom.
V tomto jazyku mu bolo aj pretlmočené rozhodnutie odporcu dňa 18.8.2009, ktoré v uvedený
deň aj prevzal. Z obsahu vyhlásenia navrhovateľa zo dňa 18.8.2009 vyplynulo,
že navrhovateľa jeho obsahu porozumel.
Keďže navrhovateľ nenamietal skutočnosť, že pri pretlmočení rozhodnutia by nebol
odporcom poučený o možnosti podať opravný prostriedok, odvolací súd vychádzal z toho,
že o tomto práve bol riadne poučený, teda v jazyku ktorému rozumie.
Neobstojí potom námietka navrhovateľa, že poučenie o odvolaní v jazyku, ktorému
navrhovateľ nerozumie, nie je riadnym poučením, a preto neobstojí jeho argumentácia,
že podľa § 250m ods. 2 Správneho poriadku (zrejme mal na mysli OSP) bolo možné podať
odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu odporcu do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
S takouto argumentáciou navrhovateľa nebolo možné súhlasiť, pretože nebolo sporným,
že rozhodnutie odporcu obsahuje správne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok
a navrhovateľ nenamietal, že o tomto práve nebol poučený pri osobnom prevzatí
a pretlmočení rozhodnutia. Právo navrhovateľa na konanie v jazyku, ktorému rozumie nebolo
zo strany odporcu porušené a tým, že odporca navrhovateľovi doručil rozhodnutie v jazyku
slovenskom, nedošlo k navrhovateľom tvrdenému ukráteniu na jeho právach.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Tým, že odporca v azylovom konaní viedol pohovor s navrhovateľom ako žiadateľom
o azyl v jazyku urdu, ktorému navrhovateľ rozumie a v tomto jazyku mu aj pretlmočil svoje
rozhodnutie, učinil zadosť právu žiadateľa o azyl, aby konanie prebiehalo v jazyku, ktorému
navrhovateľ rozumie.
Zo žiadneho ustanovenia zákona o azyle ani Správneho poriadku však nevyplýva
odporcovi povinnosť doručiť žiadateľovi o azyl rozhodnutie v materskom jazyku alebo
jazyku, ktorému rozumie.
Takto formulovaný právny názor odvolacieho súdu je konformný aj s názorom
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení č. IV.ÚS 144/03 zo dňa 13.8.2003
k výkladu čl. 47 ods. 2 a 4 ústavy, k požiadavke sťažovateľky na to, aby jej boli preložené
všetky listiny súvisiace s konaním o vydanie do cudziny do jej materinského jazyka, uviedol,
že táto požiadavka netvorí obsah základného práva podľa čl. 47 ods. 4 ústavy, podľa
ústavného súdu postačuje, že sťažovateľka bola oboznámená s účelom konania o vydanie
do cudziny, s podstatou žiadosti o vydanie a súčasne dostala aj príležitosť sa k tejto žiadosti
ak účelu celého konania. To, že podstate tohto konania porozumela, vyplýva z jej vyjadrení,
podľa ktorých chce byť vydaná na územie Ukrajiny, odmieta obvinenia a na Ukrajine
by sa dokázala jej nevina.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 19.12.2006 sp. zn. 2To 7/2006 (publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
4/207 pod č. 45), v ktorom najvyšší súd uviedol, že z Ústavy SR, Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a Trestného poriadku nemožno bez ďalšieho
vyvodiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní konať v inom než úradnom
slovenskom jazyku, ale ani povinnosť uvedených orgánov zabezpečovať pre procesné
strany preklad písomností, ktoré sú predmetom alebo výsledkom ich konania, do jazyka
strany, ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie.
Napokon aj z judikatúry ESĽP (Kamasinski proti Rakúsko, sťažnosť č. 9783/82,
rozsudok zo dňa 19.12.1989), vyplýva, že preklad súdneho rozhodnutia do materinského
jazyka sťažovateľa nie je nevyhnutný, ak bol sťažovateľovi ustanovený tlmočník, rozhodnutie
mu bolo pretlmočené a porozumel jeho obsahu.
So zreteľom na vyššie uvedené, ako aj na okolnosti daného prípadu, odvolací súd
nevidí žiadnu súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a tvrdeným
porušením práv navrhovateľa, pretože k namietanému porušeniu práva zo strany krajského
súdu nedošlo.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na to, že navrhovateľ nevyužil možnosť,
domáhať sa odpustenia zmeškanej lehoty na podanie opravného prostriedku za splnenia
podmienok § 58 ods. 1 OSP. Keďže v konaní pred krajským súdom, sa takého nároku
nedomáhal, odvolací súd za uvedených okolností prípadným posúdením oprávnenosti nároku
navrhovateľa ani zaoberať nemohol, a s poukazom na právny názor vyslovený vyššie,
považoval rozhodnutie krajského súdu za vecne správne, a preto napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania
nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. apríla 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová