Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/59/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: P., a.s., IČO: X., so sídlom Š., zast.: JUDr. J.,

advokátkou so sídlom Š., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia -

ústredie, so sídlom Karloveská č. 2, 842 22 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu v konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre zo dňa 17. decembra 2008 č. k. -57, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

zo dňa 17. decembra 2008 č. k. -57 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č. 43 960 013 08/4571-15641/Leg zo dňa 07.05.2008 žalovaný ako

odvolací správny orgán postupom podľa o správnom

konaní (Správny poriadok) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie Slovenskej inšpekcie

životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, odboru inšpekcie

odpadového hospodárstva, Vysunuté pracovisko Nitra, č. j. -6121/Kra

zo dňa 18.02.2008, a toto rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume

50.000,– Sk podľa a a podľa

Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len na účely tohto rozsudku

„“) za to, že

1. nebol zaregistrovaný v Recyklačnom fonde (ďalej na účely rozsudku len „RF“) ako

dovozca výrobkov balených v papieri a lepenke, čím došlo k porušeniu § 48 ods. 7

,

2. hlásenie o objeme výroby, dovozu vývozu a reexportu za komoditu oleje, kovové obaly,

plasty a papier za I. štvrťrok 2007 zaslal až dňa 02.05.2007, tzn. po zákonom stanovenej

lehote (do 10. dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka), čím

porušil § 42 ods. 12 písm. b), § 44a ods. 5 písm. b), § 46 ods. 6 písm. b) a § 48 ods. 8

písm. b) v nadväznosti na vyhláška Ministerstva

životného prostredia Slovenskej republiky č. ,

3. nesprávne vypočítal výšku príspevku do RF za rok 2005 a rok 2006 za oleje a príspevky

odviedol v nesprávnych sumách – nedoplatok za rok 2005 458.618,– Sk a za rok 2006 je

,– Sk, čo je v rozpore s a v nadväznosti na

(proti tejto zvýraznenej časti výroku podal žalobca odvolanie),

4. príspevky, ktoré uhradil do RF, boli odvedené po zákonom stanovených lehotách, tzn.

neboli uhradené do 30. dňa nasledujúceho štvrťroka, čo je v rozpore s § 42 ods. 10

v nadväznosti na ,

5. nevypočítal a nezaplatil príspevky do RF za kovové obaly a plasty, čím porušil § 44a

ods. 1 až 3 a až 4 Nedoplatok za kovové obaly v roku

2005 je ,– Sk, v roku 2006 je 93.692,– Sk a za I. až III. štvrťrok 2007 je 44.172,–

Sk. Nedoplatok za plastové obaly v roku 2005 je 129.985,– Sk, za rok 2006 je 163.810,–

Sk a za I. až III. štvrťrok 2007 je 57.505,– Sk (aj proti tejto zvýraznenej časti výroku

podal žalobca odvolanie),

potvrdil a odvolanie zamietol.

Podľa a (pre rok 2005) pokutu do 200.000

Sk uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo

fyzickej osobe- podnikateľovi, ktorá

e) sa nezaregistruje na obvodnom úrade životného prostredia podľa § 15 a § 81 ods. 8

alebo v Recyklačnom fonde podľa § 41 ods. 15, § 42 ods. 11, § 43 ods. 4, § 44 ods. 5, § 44a

ods. 4, § 45 ods. 4, § 46 ods. 5, § 47 ods. 4, § 48 ods. 7 a § 54 ods. 4,

g) nesplní ohlasovaciu povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. h), § 20 ods. 2

písm. b), § 21 ods. 1 písm. g) a n), § 41 ods. 17 písm. b), § 41 ods. 18 písm. b), § 42 ods. 5

písm. b), § 42 ods. 12 písm. b), § 43 ods. 5 písm. b), § 43 ods. 7 písm. b), § 44 ods. 6 písm. b),

§ 44 ods. 7 písm. b), § 44a ods. 5 písm. b), § 44a ods. 6 písm. b), § 45 ods. 5 písm. b), § 45

ods. 6 písm. b), § 46 ods. 6 písm. b), § 46 ods. 7 písm. b), § 47 ods. 5 písm. b), § 47 ods. 6

písm. b), § 48 ods. 8 písm. b), § 48 ods. 9 písm. b), § 54 ods. 5 písm. b) a § 54 ods. 6 písm. b),

Podľa pokutu do 5.000.000 Sk uloží príslušný

orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe-

podnikateľovi, ktorá nezaplatí príspevok do Recyklačného fondu podľa § 41 ods. 11, § 42

ods. 8, § 43 ods. 1, § 44 ods. 1, § 44a ods. 1, § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 a 2, § 47 ods. 1, § 48

ods. 1 a 2 a § 54 ods. 1 alebo ho nezaplatí včas alebo v plnej výške.

Podľa výrobca a dovozca všetkých minerálnych

mazacích olejov do spaľovacích motorov, prevodových olejov, olejov pre turbíny

a hydraulických olejov, ako aj dovozca zariadení, v ktorých sa tieto oleje nachádzajú, sú

povinní platiť príspevok do Recyklačného fondu v sume určenej podľa § 56.

Podľa osoba povinná platiť príspevok podľa odseku 8

zodpovedá aj za správnosť jeho výpočtu.

Vo vzťahu k napadnutým častiam výroku žalovaný uviedol, že hoci žalobca sa dovoláva

svojho práva znížiť príspevok do RF za rok 2005 o čiastku 458.618,– Sk (zodpovedá

množstvu oleja, ktorého zhodnotenie mal zabezpečiť v roku 2004), tak za rok 2004 zaplatil

žalobca sumu 926.160,– Sk bez toho, že by si v tomto roku uplatnil zníženie

za zhodnocovanie olejov. Na základe uvedeného dospel žalovaný k záveru o nesprávnej

aplikácii ust. žalobcom.

Podľa príspevok výrobcu a príspevok dovozcu sa zníži

o príspevok za to množstvo výrobkov a materiálov, za ktoré sa platí príspevok

do Recyklačného fondu a pri ktorých výrobca alebo dovozca preukáže, že sám alebo

prostredníctvom zmluvného partnera, ktorý má udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia

na zhodnocovanie odpadov [§ 7 ods. 1 písm. c), h) a r)] zhodnotil niektorou z činností R1

až R11 uvedených v prílohe č. 2 alebo zabezpečil spracovanie starých vozidiel; na túto

činnosť nemožno zmluvnému partnerovi poskytnúť prostriedky z Recyklačného fondu.

Zabezpečením zhodnotenia prostredníctvom zmluvného partnera sa rozumie aj preukázanie

materiálového toku odpadu od prevádzkovateľa zariadenia na zber odpadov [§ 7 ods. 1

písm. d)] do zariadenia na zhodnocovanie odpadov.

Z ustanovenia podľa žalovaného vyplýva, že zníženie

príspevku za spoplatnený štvrťrok pred jeho zaplatením (tzn. do 30. dňa nasledujúceho

štvrťroku) je možné iba vtedy, ak v tomto spoplatnenom štvrťroku odpad z dovezeného oleja

preukázateľne zhodnotil.

Podľa dovozca platí príspevok do Recyklačného

fondu za kalendárny štvrťrok. Určí ho podľa § 56 za prepravu cez štátnu hranicu na územie

Slovenskej republiky (ďalej len "dovoz") uskutočnený v spoplatňovanom štvrťroku. Príspevok

je splatný do tridsiateho dňa nasledujúceho štvrťroka.

Podľa príspevok výrobcu a príspevok dovozcu sa zníži

o príspevok za to množstvo výrobkov a materiálov, za ktoré sa platí príspevok

do Recyklačného fondu a pri ktorých výrobca alebo dovozca preukáže, že sám alebo

prostredníctvom zmluvného partnera, ktorý má udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia

na zhodnocovanie odpadov [§ 7 ods. 1 písm. c), h) a r)] zhodnotil niektorou z činností R1

až R11 uvedených v prílohe č. 2 alebo zabezpečil spracovanie starých vozidiel; na túto

činnosť nemožno zmluvnému partnerovi poskytnúť prostriedky z Recyklačného fondu.

Zabezpečením zhodnotenia prostredníctvom zmluvného partnera sa rozumie aj preukázanie

materiálového toku odpadu od prevádzkovateľa zariadenia na zber odpadov [§ 7 ods. 1

písm. d)] do zariadenia na zhodnocovanie odpadov.

Naopak, podľa žalovaného mal žalobca aplikovať ,

nakoľko zákon rieši situáciu, kedy je platiteľ oprávnený si znížiť príspevok sám a kedy ide

o vrátenie už zaplateného príspevku.

Podľa platí, že ak výrobca alebo dovozca preukáže,

že po zaplatení príspevku do Recyklačného fondu zhodnotí v priebehu kalendárneho roka

spôsobom podľa odseku 3 odpady z výrobkov, za ktoré zaplatil tento príspevok, vráti mu

Recyklačný fond tú časť ním uhradeného príspevku, na ktorú sa vzťahuje možnosť zníženia

príspevku podľa odseku 3, najviac však do výšky zaplateného príspevku. Nárok na vrátenie

príspevkov zaplatených do Recyklačného fondu za výrobu a dovoz uskutočnené

v kalendárnom roku zanikne, ak výrobca alebo dovozca nepredloží Recyklačnému fondu

do konca prvého štvrťroka nasledujúceho kalendárneho roka doklady preukazujúce

zhodnotenie odpadov odôvodňujúce vrátenie zaplateného príspevku.

K námietke žalobcu týkajúcej sa povinnosti platenia príspevkov do RF za kovové

a plastové obaly žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový orgán

pri zadefinovaní porušenia a a vychádzal

z platnej legislatívy na úseku odpadového hospodárstva, ako aj usmernenia Ministerstva

životného prostredia Slovenskej republiky. Argumenty žalobcu, že zo znenia ustanovenia

, a a následného odkazu na zákona

č. o obaloch nie je zrejmé, že v prípade obalov, ktoré sa následne dajú

špecifikovať aj ako odpady, obsahujúce nebezpečné látky – nebezpečné odpady, nie je zrejmá

povinnosť platenia príspevkov za tieto obaly, nie je podľa žalovaného odôvodnená.

Žalovaný v odôvodnení následne vyjadril svoj právny záver, že ustanovenie § 8

ods. 2 definuje povinnosť zabezpečiť zber odpadov z obalov a ich

zhodnocovanie minimálne v rozsahu záväzných limitov, pričom § 8 ods. 3 cit. zákona

o obaloch stanovuje výnimku z plnenia záväzných limitov, a to tak, že povinnosť plnenia

záväzných limitov sa na obaly znečistené nevyužitými zvyškami nebezpečných chemických

látok a prípravkov nevzťahuje.

Podľa povinnosť podľa odseku 2 sa nevzťahuje

na nakladanie s odpadmi z obalov, na ktoré sa vzťahujú povinnosti pri nakladaní

s nebezpečnými odpadmi, a na nakladanie s odpadmi z obalov znečistenými nevyužitými

zvyškami nebezpečných chemických látok a prípravkov.

Ďalej sa žalovaný vyjadril k námietke žalobcu, že bitúmenové tekuté izolačné zmesi,

bitúmenové tmely a minerálne oleje nie sú v zmysle

o chemických látkach a chemických prípravkoch (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č.

“) zaradené ako nebezpečné látky, a teda odpady z ich obalov nie sú

klasifikované ako nebezpečný odpad. Predovšetkým upozornil na tú skutočnosť,

že za správnu klasifikáciu látok a prípravkov, uvedených na trh v Európskej únii v zmysle § 3

zodpovedá výrobca výrobkov, ktorý je povinný spracovať sprievodnú

dokumentáciu k výrobku, uvádzaného na trh. Takouto sprievodnou dokumentáciou je podľa

odôvodnenia žalovaného „Karta bezpečnostných údajov“.

Na overenie tvrdení žalobcu, že ním dovážané výrobky nie sú nebezpečnými látkami,

resp. prípravkami v zmysle žalovaný použil verejne dostupnú

dokumentáciu, týkajúcu sa žalobcom dovážaných výrobkov, a to práve Karty dovážaných

výrobkov, ktoré sú dostupné na internetovej stránke výrobcu P., a.s., P.. Na Kartách

dovážaných výrobkov bolo uvedené „Použitý, riadne vyprázdnený obal odovzdávať na zberné

miesto nebezpečných odpadov. Obaly so zvyškami výrobkov odkladať na miesto určené

obcou, alebo odovzdať osobe s oprávnením na nakladanie s odpadmi. Kód odpadu (obal):

150110, kategória „N“ – nebezpečný.“

Správny orgán prvého stupňa vzal do úvahy pri určovaní výšky pokuty to, že zistené

nedostatky boli administratívneho charakteru, takže konaním žalobcu neprišlo k priamemu

poškodeniu životného prostredia. Ďalej žalovaným pri ukladaní pokuty bola zohľadnená

skutočnosť, že žalobca vynaložil finančné prostriedky na úhradu príspevkov do RF, avšak

v nesprávnych sumách a po zákonom stanovenej lehote. Preto odvolací orgán považuje výšku

pokuty, uloženú pri spodnej hranici podľa zák. , s maximálnym

rozmedzím do 200.000,– Sk, čo predstavuje 10% z možnej výšky pokuty, a podľa § 78 ods. 3

zák. s maximálnym rozpätím do 5.000.000,– Sk, čo predstavuje 0,6%

z maximálnej výšky pokuty, k prejednávanej veci za primeranú.

II.

Uvedené rozhodnutie žalovaného napadol žalobca na Krajskom súde v Nitre žalobou

z 07. júla 2008.

Krajský súd ako súd prvého stupňa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho

orgánu v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že žaloba nie je nedôvodná, a preto ju

zamietol.

Predovšetkým ustálil žalobcovu povinnosť ako dovozcu mazacích a minerálnych olejov

platiť príspevok do recyklačného fondu podľa § 42 ods. 8, resp. ods. 10 a § 41 zák. č.

Krajský súd vychádzajúc z kontextu a v súvislosti týchto dvoch zákonných

ustanovení dospel k záveru, že dovozca má jednak stanovené v lehote, tzn. od dovezenia

tovaru až po 30. deň nasledujúceho štvrťroka v uvedenej lehote zaplatiť príspevok do RF

stanovený výpočtom v zmysle , prípadne tento znížiť

v zmysle § 56 ods. 3 cit. zákona podľa rozsahu jeho zhodnotenia, avšak len do času splnenia

povinnosti na jeho zaplatenie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa krajského súdu potom zákon rieši s prihliadnutím na dostatočne dlhú dobu jednak

oprávnenie dovozcu znížiť si výšku príspevku, pričom toto zníženie je povinný dovozca

realizovať do jeho splatnosti stanovenej zákonom a v prípade nedodržania tejto lehoty

z dôvodov na strane dovozcu je mu daná možnosť vrátenia príspevku zaplateného celkom,

prípadne z časti.

III.

Proti citovanému rozsudku krajského súdu podal včas žalobca prostredníctvom

právneho zástupcu odvolanie z 27. februára 2009 (č. l. 62), v ktorom nesúhlasil so závermi

krajského súdu, lebo z ust. žiadna lehota pod sankciou

zániku práva na zníženie, ktorú si z odôvodnenia žalovaného osvojil krajský súd, nevyplýva.

Žalobca k tomuto ďalej uviedol, že prostredníctvom spoločnosti K. spol. s r.o. zhodnotil

opotrebované oleje, a to vo výške 458.618,–Sk, a o toto zhodnotenie žalobca v roku 2005

znížil príspevok do RF. Preto sa žalobca oprávnene domnieva, že krajský súd v tomto prípade

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vo vzťahu k porušeniu povinnosti, že žalobca nemal vypočítať a následne nezaplatiť

príspevky do RF za kovové obaly a plasty, žalobca namietal, že správne orgány nevykonali

žiadne dokazovanie na podporu tvrdenia, že kovové a plastové obaly, v ktorých dováža

produkty, sú znečistené nevyužitými zvyškami nebezpečných chemických látok. Podľa

žalobcu sa žalovaný odvolával iba na jediný ním vykonaný dôkaz – internetovú stránku českej

spoločnosti P., a.s., ktorej výrobky do Slovenskej republiky dováža, a to konkrétne na „Karty

bezpečnostných údajov“.

Naopak žalobca tvrdí, že už v žalobe poukázal na to, že internetová stránka spoločnosti

P., a.s. obsahuje viac než 200 produktov a tzv. Bezpečnostných listov k týmto produktom,

pričom každý z produktov je pomenovaný názvom. Nie všetky produkty zverejnené na

uvedenej stránke žalobca dováža a nie všetky produkty klasifikuje výrobca v zmysle českej

odpadovej legislatívy ako látky nebezpečné. Ani prvostupňový správny orgán, ani odvolací

orgán neskonštatovali, ktoré konkrétne produkty žalobca v kontrolovanom období na územie

Slovenskej republiky doviezol a v akom množstve. Navyše žalobca upozornil v svojom

odvolaní na to, že produkty dováža aj z Poľska.

Takisto žalobca uviedol, že Nariadenie ES č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení,

autorizácii a obmedzovaní chemikálií, na ktoré sa odvoláva žalovaný, bolo vydané

18.12.2006. pričom podľa jeho čl. 141 nadobúda účinnosť od 01.06.2007. Hlavy II., III. V.,

VI., VII., XI. a XII. sa uplatňujú od 01.06.2008 a hlava VII. nariadenia sa uplatňuje

od 01.06.2009. Žalobca tiež zdôraznil, že kontrolovaný obdobím, na ktoré sa vzťahuje

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, bolo obdobie roka 2005, 2006, 1. až 3. kvartál

roka 2007. Vzhľadom na uvedenú účinnosť nariadenia sa toto podľa žalobcu nemohlo

aplikovať spätne na prevažnú časť kontrolovaného obdobia (teda na roky 2005, 2006,

1. - 2. kvartál roka 2007).

Takisto všetky bezpečnostné listy spoločnosti P., a. s., ktoré sú zverejnené na jej

internetovej stránke, majú ako dátum vydania uvedený dátum 01.06.2007, teda na prevažnú

časť kontrolovaného obdobia sa podľa žalobcu nevzťahovali a žalovaný ich nemohol použiť

ako dôkaz, že v rokoch 2005, 2006 a prvých dvoch kvartáloch roka 2007 žalobca dovážali

v kovových, resp. plastových obaloch nebezpečné chemické látky.

Súčasne žalobca upozornil na tú skutočnosť, že tak kovové ako aj plastové obaly, ako

i látky, ktoré v kovových a plastových obaloch žalobca dováža, nie sú uvedené v zozname

nebezpečných látok, ktoré výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 2/2002

(zverejnený vo Vestníku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky čiastka č. 1/2002)

v zmysle o chemických látkach a chemických prípravkoch

vymenúva.

Takisto žalobca upozornil na tú skutočnosť, že v žalobe uviedol, že na neho sa vzťahuje

povinnosť uvedená v o obaloch a túto žalobca splnil

uzatvorením zmluvy s oprávnenou organizáciou E., a.s., prostredníctvom ktorej zabezpečuje

zber a zhodnocovanie odpadov z obalov. Bez ohľadu na to, či kovové alebo plastové obaly sú

alebo nie sú znečistené nevyužitými zvyškami nebezpečných chemických látok, je dovozca

povinný platiť príspevok do RF, pokiaľ nezabezpečí zber odpadov z obalov, ich

zhodnocovanie, alebo recykláciu prostredníctvom oprávnenej organizácie, čo žalobca

zabezpečil v objeme 100% hmotnosti týchto obalov.

Navyše, časť v ktorej žalobca nezákonnosť výroku správneho rozhodnutia,

že nevypočítal a nezaplatil príspevky do RF za kovové obaly a plasty, súd prvého stupňa

podľa žalobcu opomenul.

Záverom žalovaný požiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil s tým,

že napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu

zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie spolu s priznaním náhrady trov celého

súdneho konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20. marca 2009 (č. l. 71) vyslovil, že na svojom

vyjadrení k žalobe, uvedenom v liste zn. /Leg zo dňa 16. 10. 2008 trvá.

Predovšetkým s odkazom na žalovaný opätovne

uviedol, že z uvedenej úpravy mu logicky vyplýva, že právo žalobcu na vrátenie

už zaplateného príspevku do RF za rok 2004 zaniklo zo zákona ku dňu 31.03.2005, a preto

z uvedeného dôvodu žalobca podľa žalovaného nemohol zaniknutý nárok započítať –

odpočítať od povinnosti, ktorá mu vznikla v roku 2005.

K nevypočítaniu a nezaplateniu príspevkov do RF za kovové obaly a plasty, žalovaný

uviedol, že obaly, ktoré vzniknú použitím predmetných výrobkov – bitúmenové tekuté

izolačné zmesi, bitúmenové tmely a minerálne oleje – sú odpadmi z obalov, na ktoré

sa vzťahujú povinnosti pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi. Podporným dokladom tejto

zrejmej skutočnosti je podľa žalovaného práve „Karta bezpečnostných údajov“, vypracovaná

výrobcom, ktorú žalovaný použil ako verejne prístupnú dokumentáciu na podporu svojho

tvrdenia. Žalovaný najmä zdôraznil, že žalobca ani v priebehu kontroly, ani počas správneho

konania nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by vyvracali skutočnosť, že odpady

z obalov, ktoré vzniknú po použití ním dovezených výrobkov, sa stali nebezpečnými obalmi.

Ustanovenie o obaloch sa podľa žalovaného vzťahuje

len na obaly, ktoré nie sú znečistené. Podľa žalovaného uplatňovanie znižovania príspevkov

do RF pre odpady z obalov znečistených zvyškami nebezpečných chemických látok je možné

realizovať jednoznačne len v súlade s , a to tak, že výrobca –

dovozca preukáže, že sám, resp. prostredníctvom zmluvného partnera, ktorý má udelený

súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov zhodnotil celý odpad,

t. j. všetky obaly.

Záverom žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou (účastníkom konania,

právnym zástupcom účastníka konania) v zákonnej lehote ( ) a že ide

o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj. s ust.

odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v nenariadil

pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,

pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti

odvolacích dôvodov postupom uvedeným v potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 1

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že základným právnym problémom, ktorý

krajský súd riešil, bola nemožnosť žalobcu uplatniť si po uplynutí štvrťročnej zákonnej lehoty

na zaplatenie príspevku do RF jeho zníženie v inom období, ktoré časovo nesúvisí

so zhodnotením odpadov. Iným postupom by si žalobca svojvoľne uplatnil zníženie

príspevkov do RF za uplynulé kalendárne štvrťroky z dôvodu, že zaplatil príspevky do RF

a zhodnocovanie si s požiadavkou časovej súvislosti neuplatňoval včas. Preto sa Najvyšší súd

s námietkou, že krajský súd v tomto prípade vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia

veci, nestotožnil.

Iba na okraj k tejto otázke Najvyšší súd dodáva, že poslaním je

najmä v zmysle § 2 a § 3 cit. zákona vykonávať všetky vhodné aktivity a činnosti za účelom

šetrenia prírodných zdrojov, čo možno najviac znižovať znečisťovanie životného prostredia,

poprípade zvoliť vždy spôsob neohrozujúcim zdravie ľudí a nepoškodzujúcim životné

prostredie nad mieru ustanovenú zákonom, ak nie je možný alebo účelný postup chrániaci

životné prostredie o mnoho účelnejšie. A za týmto účelom (§ 55) bol vytvorený Recyklačný

fond. Práve výrobca a dovozca sú motivovaní prostredníctvom sumy príspevku do RF

na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností zákonom uznanou. Práve zákonodarca

neprejavil záujem na tom, aby sa počet nezhodnoteného odpadu zvyšoval, ale opačnou

motiváciou dovozcov a výrobcov, tzn. aby v čase dovozu alebo výroby vecí sa súčasne snažili

o čo kvantitatívne najvyšší objem zhodnotenia súčasného odpadu. Takto stanovená časová

súvislosť bola žalovaným správne objasnená.

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správne orgány nevykonali žiadne dokazovanie

na podporu tvrdenia, že kovové a plastové obaly, v ktorých dováža produkty, sú znečistené

nevyužitými zvyškami nebezpečných chemických látok, si Najvyšší súd osvojil závery

krajského súdu o výklade Takisto Najvyšší súd poukazuje

na dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) žalobcu vymedzenú v § 34 ods. 3 Správneho

poriadku v spojení s

Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku je účastník konania povinný navrhnúť

na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Na základe tohto ustanovenia bol žalobca ako účastník konania o správnom trestaní

zaťažený dôkazným bremenom v nesúhlase s uložením pokuty, nakoľko z jeho argumentov

jednoznačne vyplýva záver, že v čase konania o uložení pokuty mu bolo známe,

že odovzdával použité obaly iným subjektom, a preto mohol preukázať, že tieto obaly

už znečistené neboli. Toto však nevykonal a naopak svoju povinnosť chce preniesť

na správny orgán. Z ust. § 34 ods. 3 Správneho poriadku však takáto povinnosť pre správny

orgán nevyplýva, a preto Najvyšší súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú.

K otázke nebezpečnosti látok a ich dokazovaniu cez internetovú stránku spoločnosti P.,

a.s. sa Najvyšší súd nebude vyjadrovať. Avšak je nutné si osvojiť právny záver žalovaného

o výpovednej sile „Karty bezpečnostných údajov“ v súvislosti s ust.

Z.z.

Podľa dodávateľ látky alebo prípravku je povinný vypracovať

kartu bezpečnostných údajov podľa osobitného predpisu a poskytnúť ju každému príjemcovi

látky alebo prípravku a Národnému toxikologickému informačnému centru zriadenému podľa

osobitného predpisu v štátnom jazyku.

Je potom vecou žalobcu, ako odberateľa látok od spoločnosti P., a.s., Č., aby

predložením týchto kariet sa zbavil dôkazného bremena na preukázanie svojich tvrdení, že

nešlo o nebezpečné látky v zmysle slovenskej, poprípade komunitárnej legislatívy.

Skutočnosť, že žalovaný a pred ním prvostupňový správny orgán ochrany životného

prostredia mali údajne vychádzať pri zisťovaní okruhu podkladov pre rozhodnutie z kariet

bezpečnostných údajov platných od 01.06.2007 vydaných spoločnosťou P., a.s. podľa

Nariadenia ES č. 1907/2006 nie je zásadnou vadou s negatívnym vplyvom na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia ( ), hoci žalobca na základe tejto námietky (viac

ako 200 produktov a tzv. Bezpečnostných listov a tiež dovozy z Poľska) sa domáha zrušenia

napadnutého rozhodnutia. Naopak, ako už Najvyšší súd hore konštatoval, žalobca bol povinný

predložiť karty bezpečnostných údajov platných pre čas dovozu predmetných látok (§ 4 ods. 1

v spojení s § 34 ods. 3 Správneho poriadku) a ak tak neučinil, právne dôsledky svojej

dôkaznej pasivity nemôže preniesť na správny orgán.

Rovnako žalobca namietal to, že tak kovové ako aj plastové obaly, ako i látky, ktoré

v kovových a plastových obaloch žalobca dováža, nie sú uvedené v zozname nebezpečných

látok, ktoré výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 2/2002 (zverejnený

vo Vestníku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky čiastka č. 1/2002) v zmysle

o chemických látkach a chemických prípravkoch vymenúva. Avšak

pre prejednávanú vec je právne oveľa významnejšia vyhláška Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky č. v platnom znení, ktorou sa ustanovuje

Katalóg odpadov. Ta v prílohe č. 1 pod katalógové číslo 15 01 10 zaraďuje obaly obsahujúce

zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami s katalógovým

označením „N“. Otázku nebezpečnej látky „N“ rieši príloha č. 4 vyhlášky nielen odkazom

na text zák. č. 223/ 2001 Z.z. ale aj na samotný

Tiež žalobca upozornil na tú skutočnosť, že sa na neho má vzťahovať povinnosť

uvedená v Najvyšší súd k tejto námietke uvádza, že ak

žalobca tvrdí, že si túto povinnosť splnil uzatvorením zmluvy s oprávnenou organizáciou E.,

a.s., potom musí najskôr zdôvodniť svoje tvrdenie, že za tohto stavu sa na neho predmetné

ustanovenie vzťahuje. Predovšetkým z ust. s prihliadnutím na

účel a vyplýva, že povinnosť plnenia záväzných

limitov sa na obaly znečistené nevyužitými zvyškami nebezpečných chemických látok

a prípravkov nevzťahuje – viď vymedzenie predmetu úpravy u zákona o obaloch formulácia

„podmienky ich používania ustanovené osobitnými prepismi (odkaz napríklad na zák. č.

) nie sú týmto zákonom dotknuté“.

Podľa tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej

správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku

odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku

odpadového hospodárstva a zriadenie Recyklačného fondu.

Podľa a sa tento zákon vzťahuje na všetky druhy

obalov, ktoré sa uvádzajú na trh a do obehu v Slovenskej republike, a na odpady z týchto

obalov bez ohľadu na miesto ich vzniku, používanie a na použitý materiál; avšak požiadavky

na vlastnosti obalov a obalových materiálov a na podmienky ich používania ustanovené

osobitnými prepismi (odkaz napríklad na ) nie sú týmto zákonom

dotknuté.

Podľa povinná osoba zabezpečí zber odpadov z obalov

a ich zhodnocovanie alebo recykláciu minimálne v rozsahu záväzných limitov ustanovených

v nariadení vlády Slovenskej republiky podľa odseku 1; túto povinnosť môže zabezpečiť

aj s pomocou oprávnenej organizácie založenej povinnými osobami (ďalej len "oprávnená

organizácia"), pričom zodpovednosť povinnej osoby za splnenie záväzných limitov zostáva

zachovaná. Táto povinnosť sa nevzťahuje na opakovane použiteľné obaly.

Už v predchádzajúcich častiach odôvodnenia Najvyšší súd vyzdvihol otázku dôkazného

bremena žalobcu pri jeho tvrdeniach, že obaly ním dovážaných látok nie je nutné označiť

za odpady z kovových a plastových obalov, ktoré sú slovenským právom klasifikované

ako nebezpečné odpady. Iba, ak by žalobca preukázal, že uvedené obaly nespadajú

pod definíciu kat. č. 15 01 10, potom by sa mohol odvolávať na splnenie svojej povinnosti

v zmysle hore cit. ustanovenia Takýmto smerom však žalobca

neprispel k dokazovaniu s právneho orgánu. Preto ani správny orgán nepochybil, ak túto

námietku žalobcu neuznal ako oprávnenú.

K námietke žalobcu, že súd prvého stupňa opomenul tú časť argumentov žalobcu,

v ktorej spochybňuje nezákonnosť výroku správneho rozhodnutia, že žalobca nevypočítal

a nezaplatil príspevky do RF za kovové obaly a plasty, Najvyšší súd odkazuje na pozíciu

odvolacieho súdu v zmysle

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Z tohto ustanovenia ako aj z nevyhnutnosti primárne skúmať podľa ust.

splnenie podmienok na potvrdenie napadnutého rozsudku pre odvolací súd vyplýva, že má

zákonom aprobovanú právomoc v prípade vecne správneho výroku jeho odôvodnenie

krajským súdom v opomenutých častiach doplniť.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (povinnosť plniť záväzky v odpadovom

hospodárstve vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností ako aj

s prihliadnutím na rozsah námietok žalobcu Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na úplnú

náhradu trov tohto konania nevzniklo.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 27. apríla 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová