Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/33/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej,

PhD. v právnej veci žalobcu: D., nar. X., štátny príslušník Vietnamskej socialistickej

republiky, zastúpený advokátom JUDr. S., N., proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej

a cudzineckej polície, so sídlom v Prešove, Jarková 31, Prešov, o preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia žalovaného č. UHCP-191-3/RHCP-PO-HCP-2009 zo dňa 24. apríla

2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -54

dňa 13. októbra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -54 dňa 13. októbra 2009 m e n í tak, že rozhodnutie č. UHCP-191-

3/RHCP-PO-HCP-2009 zo dňa 23. apríla 2009 zrušuje a vec vracia žalovanému na

ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250j ods. 1

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania

postupu a rozhodnutia žalovaného č. UHCP-191-3/RHCP-PO-HCP-2009 zo dňa 24. apríla

2009 a následného zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru,

že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného nie je

v rozpore so zákonom, a preto dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zamietnuté odvolanie žalobcu je

vecne správne.

Krajský súd uviedol, že dokazovaním vykonaným správnym orgánom prvého stupňa

bolo nepochybné, že žalobca vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie

na prechodný pobyt, pri jeho výsluchu bol prítomný tlmočník, ktoré skutočnosti vyplývajú

z výpovede konateľa B. s.r.o..

K námietkam žalobcu vo vzťahu k procesným pochybeniam krajský súd uviedol,

že aj keď z obsahu spisu je nepochybné, že prvostupňový správny orgán začal z vlastného

podnetu konanie o zrušenie povolenia o prechodný pobyt a následne vykonával už úkony

vo vzťahu k administratívnemu vyhosteniu, toto procesné pochybenie nemôže pre žalobcu

priniesť vecne iné rozhodnutie, pretože sám konateľ spoločnosti B. s.r.o. ako svedok

vypovedal, že štátni príslušníci Vietnamskej socialistickej republiky vrátane žalobcu

vykonávali ako brigádnici 7 dní prácu pre spoločnosť K., ktorá ich platila.

V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k procesným pochybeniam správnych

orgánov, krajský súd poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 17.12.2002 sp. zn. .

Žalobca v odvolacom konaní bol už zastúpený právnym zástupcom, avšak neuviedol žiadne

relevantné návrhy na vykonanie dokazovania správnych orgánov vo vzťahu ku skutočnosti,

či boli splnené dôvody pre administratívne vyhostenie žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa nestotožnil so skutkovým a právnym názorom krajského súdu.

Uviedol, že už v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného namietal nezákonnosť postupu

a rozhodnutia konajúcich správnych orgánov, a to nevykonanie dokazovania v potrebnom

rozsahu, nezákonný spôsob vykonávania jednotlivých dôkazov, vydanie rozhodnutia

v rozpore s vykonaným dokazovaním, odopretie možnosti účastníkovi konania vyjadriť sa

k vykonaným dôkazom a skutočnosť, že účastníkovi ako cudzincovi nebolo stanoveným

spôsobom oznámené, že sa vedie voči nemu konanie a o aké konanie ide.

Žalobca namietal, že odvolací správny orgán sa nevysporiadal dostatočne

s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní. Ak dôvodom pre administratívne vyhostenie

žalobcu je podľa § 57 ods. 1 písm. b/ bod 3/ zákona o pobyte cudzincov vykonávanie inej

činnosti, musí byť podľa žalobcu táto činnosť presne popísaná a musí byť preukázané,

či žalobca skutočne vykonával prácu pre spoločnosť K. s.r.o. alebo pre spoločnosť B. s.r.o.

a ak túto činnosť vykonával, o akú sa jednalo.

Žalobca vyjadril presvedčenie, že správne orgány pochybili, ak mu neumožnili

sa vyjadriť k dôvodom administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu na územie SR a tiež

v tom, že ho nepoučili o tom, že výsluch je zameraný na účel administratívneho vyhostenia

a zákaz vstupu na územie SR.

Ak pri podaní vysvetlenia žalobca uviedol, že po príchode na územie SR vykonával

upratovacie práce vo svojej firme, z rozhodnutia správnych orgánov nie je zrejmé, ako dospeli

k záveru, že sa jedná o firmu K. a nie o firmu B., ktorej žalobca je spoločníkom.

Naviac prvostupňovému správnemu orgánu vyčítal, že pôvodne zameral svoje šetrenie

za účelom zrušenia prechodného pobytu žalobcu a bez akéhokoľvek odôvodnenia výsledky

dokazovania použil pre vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu

na územie SR.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu

stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v rozsudku krajského súdu a námietky žalobcu

uvedené v odvolaní považuje za účelové a neopodstatnené. Vyjadril presvedčenie,

že skutkový stav bol dostatočne zistený a zadokumentovaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 264c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne treba

priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia

, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 27. apríla 2010 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1

). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy,

orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby

a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,

ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom

správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku).

V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu č. žalovaného č. UHCP-191-3/RHCP-PO-HCP-2009 zo dňa

24. apríla 2009, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Oddelenia

cudzineckej polície PZ Prešov č. UHCP-4-4/RHCP-PO-CP-PO-ZVC-2009 zo dňa 11.3.2009,

(ktorým bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a a zákaze vstupu žalobcu

na územie SR do 11.3.2014) v odôvodnení zmenené a v ostatných častiach potvrdené .

Podľa o pobyte cudzincov policajný

útvar administratívne vyhostí cudzinca a určí zákaz vstupu na päť rokov, ak cudzinec

vykonáva inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt cudzincov.

Z obsahu spisu vyplynulo, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa

11.3.2009 rozhodol o administratívnom vyhostení navrhovateľa a určení zákazu vstupu

na územie SR do 11.3.2014 na tom skutkovom základe, že šetrením správneho orgánu bolo

zistené, že žalobca, ktorému bol dňa 1.12.2008 ako spoločníkovi B., s.r.o. udelené povolenie

na prechodný pobyt na území SR na účel zamestnania podľa § 20 ods. 1 zákona o pobyte

cudzincov, vykonával manuálnu pracovnú činnosť pre spoločnosť K., s.r.o., v ktorej nie je

spoločníkom. V danom prípade išlo o záujem sprostredkovateľskej firmy, spoločnosť K.,

s.r.o., ktorá sprostredkoval žalobcovi prácu na území SR z účelom dosiahnutia ich vlastného

zisku. Podľa prvostupňového správneho orgánu výkon pracovnej činnosti pre ďalšie subjekty

nie je plnením úloh pre obchodnú spoločnosť B., s.r.o. Podľa prvostupňového správneho

orgánu žalobca naplnil dôvody administratívneho vyhostenia podľa § 57 ods. 1 písm. b/ bod 3

zákona o pobyte cudzincov.

Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že žalobca podal proti prvostupňovému správnemu

rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že pred vydaním rozhodnutia prvostupňový

správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si nezaobstaral

potrebné podklady tak ako predpokladá ustanovenie § 32 Správneho poriadku.

Žalobca vyčítal prvostupňovému správnemu orgánu, že si neoveril skutočnosti

ohľadne existencie spoločnosti K., s.r.o. v obchodnom registri, ak by tak konal, zistil by, že

spoločnosť K. s.r.o. neexistuje, existuje spoločnosť K. EU, s.r.o. ktorá má sídlo na ulici M.

a na tejto adrese má sídlo aj obchodná spoločnosť B., s.r.o., ktorej spoločníkom je aj žalobca.

Týmto žalobca poukazoval na to, že sa zdržiaval v sídle spoločnosti, ktorej je spoločníkom.

Ak vykonával manuálnu pracovnú činnosť, tak jedine v záujme získania potrebných

pracovných zručností a jedine v rámci prípravy na plnenie úloh pre spoločnosť B., s.r.o.

Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí

nešpecifikoval o akú manuálnu pracovnú činnosť sa malo jednať a akú mohol vykonávať

podľa riadne udeleného povolenia na prechodný pobyt.

Žalobca tiež namietal, že nemal možnosť využiť svoje práva ako účastníka správneho

konania najmä tým, aby aj prostredníctvom právneho zástupcu mohol v konaní navrhovať

dôkazy, resp. vyjadriť sa k pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, k spôsobu jeho

zistenia, prípadne navrhnúť dokazovanie.

Vyjadril presvedčenie, že prvostupňový správny orgán rozhodol vo veci predčasne,

bez náležitého zistenia skutočného stavu veci, navrhol, aby odvolací správny orgán napadnuté

rozhodnutie zrušil.

Žalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v odôvodnení

zmenil a v ostatných častiach potvrdil.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový správny orgán sa dôsledne

riadil ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov, pričom uviedol, že prvostupňový správny

orgán mal dostatok nepochybných podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však podľa žalovaného neodráža výsledky

a závery konania prvostupňového správneho orgánu, preto v dôvodoch rozhodnutia uviedol,

v akom rozsahu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia mení.

Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že žalobcovi bolo dňa 1.12.2008 Oddelením

cudzineckej polície Prešov udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania

do 1.12.2009. Žalobca vo svojej žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt deklaroval,

že je spoločníkom B., s.r.o. s tým, že uzavrel pracovnú zmluvu s touto firmou. Podľa

pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2008 mal vykonávať zváračský druh práce v meste Bardejov

a mal byť ubytovaný na adrese Z., na ktorú mal udelené povolenie. Dňa 4.3.2009 vykonalo

Oddelenie cudzineckej polície Prešov kontrolu platného pobytu počas ktorej bol žalobca

spolu s ďalšími ôsmymi spoločníkmi B. s.r.o. zastihnutý pri vykonávaní stavebných prác

v sídle spoločnosti B. s.r.o.. Pri kontrole predložil konateľ spoločnosti J. pracovnú zmluvu zo

dňa 19.1.2009, podľa ktorej mal žalobca vykonávať zváračské práce v Novom Meste na d

Váhom. Zo zápisnice z ústneho pojednávania s pánom H. a zápisnice o podaní vysvetlenia

žalobcu vyplynulo viacero jednoznačných záverov. Žalobca netuší, že je spoločníkom B. s.r.o.

a že práve s touto spoločnosťou uzavrel pracovnú zmluvu. Ako sám žalobca uviedol, pracuje

pre spoločnosť K., so sídlom totožným s B. s.r.o., ktorú riadi pán K.. Žalobca ďalej tvrdil, že

je spoločníkom K. a jeho vklad do spoločnosti nebol žiaden. Ako ďalej tvrdil, počas svojho

pobytu upratoval kancelárie spoločnosti K.

Na základe uvedeného žalovaný rozhodol o zmene odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia a v ostatných častiach rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu namietal, že prvostupňový správny orgán si neoveril

skutočnosti ohľadne existencie spoločnosti K., s.r.o. v obchodnom registri, (podľa žalobcu, ak

by tak konal, zistil by, že spoločnosť K. s.r.o. neexistuje, existuje spoločnosť K.. s.r.o. ktorá

má sídlo na ulici M. a na tejto adrese má sídlo aj obchodná spoločnosť B., s.r.o., ktorej

spoločníkom je aj žalobca).

Žalobca ďalej tvrdil, že vykonával manuálnu pracovnú činnosť v sídle spoločnosti,

ktorej je spoločníkom v záujme získania potrebných pracovných zručností a jedine v rámci

prípravy na plnenie úloh pre spoločnosť B., s.r.o.

Žalovaný sa však s týmito námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí vôbec

nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že prvostupňový

správny orgán žalobcovi neoznámil začatie konania v danej veci a výsledky šetrenia

správneho orgánu vykonané dňa 4.3.2009 a v nasledujúcich dňoch, ktoré mali slúžiť

správnemu orgánu ako podklad pre konanie o zrušenie prechodného pobytu

žalobcovi, správne orgány využili v konaní o vyhostení žalobcu, pričom o začatí takéhoto

konania nemal žalobca vedomosť. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že nemal možnosť

využiť svoje práva ako účastníka správneho konania najmä tým, aby aj prostredníctvom

právneho zástupcu mohol v konaní navrhovať dôkazy, resp. vyjadriť sa pred vydaním

rozhodnutia k jeho podkladom, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť dokazovanie.

Žalovaný sa rovnako nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že prvostupňový správny

orgán vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval o akú manuálnu pracovnú činnosť sa malo jednať

a akú mohol vykonávať podľa riadne udeleného povolenia na prechodný pobyt.

Odvolací súd preto považuje názor krajského súdu, že z vykonaného

dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca v čase vykonania kontroly a následne

vydania prvostupňového rozhodnutia porušil podmienky udelené v povolení

na prechodný pobyt, za predčasný.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo

v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný

predpis o správnom konaní.

Rozhodnutie o administratívnom vyhostení cudzinca a určení zákazu vstupu

na územie SR je rozhodnutím, ktorým sa významnou mierou zasahuje do nadobudnutých

práv cudzinca. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení cudzinca a určení zákazu vstupu

na územie SR musí byť preto založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne zistený

skutočný stav veci. Za tým účelom je správny orgán rozhodujúci vo veci, povinný obstarať

potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať náležité dokazovanie. Okrem dôkazov

navrhnutých účastníkom konania je správny orgán povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré

účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

V predmetnej veci nemožno podľa názoru súdu odhliadnuť od všeobecne uznávaných

právnych princípov administratívneho konania, ako je právo účastníka konania byť vypočutý,

právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení, právo oboznámiť sa s odôvodnením administratívneho aktu

(Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy č. /77/ 31 z 28. septembra 1977).

Uvedené práva nemohol žalobca uplatniť v plnom rozsahu, najmä preto, že žalobca

nemal vedomosť o tom, že prebieha konanie o administratívnom vyhostení žalobcu. Z obsahu

administratívneho spisu totiž vyplynulo, že dňa 6.3.2009 začalo konanie vo veci zrušenia

povolenia na prechodný pobyt žalobcu. Za tým účelom prvostupňový správny orgán vykonal

dokazovanie, okrem iného aj podaním vysvetlenia žalobcu (zápisnica zo dňa 11.3.2009).

V ten istý deň prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení

žalobcu z územia SR a určení zákazu vstupu na územie SR do 11.3.2014. Predmetné

rozhodnutie žalobca v uvedený deň aj prevzal.

Z predmetnej zápisnice o podaní vysvetlenia vyplýva, že prvostupňový správny orgán

predvolal žalobcu k výsluchu podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku ku konaniu o zrušení

povolenia na prechodný pobyt.

Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov však nevyplýva, že žalobca bol

upovedomený o začatí konania vo veci administratívneho vyhostenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu ide o zásadné a neodstrániteľné pochybenie správneho

orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu, bez oznámenia účastníkovi, v akej veci koná

a bez vytvorenia možnosti na jeho oboznámenie sa s podkladom rozhodnutia nemôže byť

považované za rozhodnutie, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci

a podľa je dôvodné ho zrušiť, pretože uvedený postup mohol mať vplyv

na zákonnosť vydaného rozhodnutia.

Rovnako aj vyhodnotenie vykonaných dôkazov v neprospech žalobcu (bez objasnenia

vzťahov medzi spoločnosťami B., s.r.o. a K., s.r.o.), najmä za situácie, keď správne orgány

nemali bez pochybností náležite objasnené, či žalobca skutočne vykonával inú činnosť, než na

akú mu bolo udelený prechodný pobyt, je možné považovať za pochybenie, ktoré malo vplyv

na samotné rozhodnutie, ktoré za danej situácie nie je možné kvalifikovať za také, ktoré

vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci

Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení žalobcu a určení zákazu

vstupu na územie SR je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti

a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou prvostupňového súdu

doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného a nie je jeho úlohou

ani vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia

skutočného stavu veci už v administratívnom konaní.

Vzhľadom na uvedené nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec

na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné prvostupňové súdne

rozhodnutie zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje pre nedostatočné zistenie

skutočného stavu veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia a vec mu vracia na nové konanie

( v súvislosti s ).

Súd pritom poznamenáva, že vzhľadom na závažnosť zásahu do subjektívnych práv

účastníka konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho administratívnom vyhostení a určení zákazu

vstupu na územie SR, nepovažuje odvolací súd za únosné rozhodovanie strohým, skutkovo

nepodloženým a z právneho hľadiska blanketárnym spôsobom vyhotovenia rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že v zákonnej lehote ( ) nevyčíslil trovy konania,

súd mu ich náhradu nepriznal ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. apríla 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová