Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
756/368338.f76772.pdf
PDF · 138.56 KB
No categories available
1Sža/33/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/33/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej,
PhD. v právnej veci žalobcu: D., nar. X., štátny príslušník Vietnamskej socialistickej
republiky, zastúpený advokátom JUDr. S., N., proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície, so sídlom v Prešove, Jarková 31, Prešov, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č. UHCP-191-3/RHCP-PO-HCP-2009 zo dňa 24. apríla
2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 11Scud 13/2009-54
dňa 13. októbra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 11Scud 13/2009-54 dňa 13. októbra 2009 m e n í tak, že rozhodnutie č. UHCP-191-
3/RHCP-PO-HCP-2009 zo dňa 23. apríla 2009 zrušuje a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania
postupu a rozhodnutia žalovaného č. UHCP-191-3/RHCP-PO-HCP-2009 zo dňa 24. apríla
2009 a následného zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru,
že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného nie je
v rozpore so zákonom, a preto dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zamietnuté odvolanie žalobcu je
vecne správne.
Krajský súd uviedol, že dokazovaním vykonaným správnym orgánom prvého stupňa
bolo nepochybné, že žalobca vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie
na prechodný pobyt, pri jeho výsluchu bol prítomný tlmočník, ktoré skutočnosti vyplývajú
z výpovede konateľa B. s.r.o..
K námietkam žalobcu vo vzťahu k procesným pochybeniam krajský súd uviedol,
že aj keď z obsahu spisu je nepochybné, že prvostupňový správny orgán začal z vlastného
podnetu konanie o zrušenie povolenia o prechodný pobyt a následne vykonával už úkony
vo vzťahu k administratívnemu vyhosteniu, toto procesné pochybenie nemôže pre žalobcu
priniesť vecne iné rozhodnutie, pretože sám konateľ spoločnosti B. s.r.o. ako svedok
vypovedal, že štátni príslušníci Vietnamskej socialistickej republiky vrátane žalobcu
vykonávali ako brigádnici 7 dní prácu pre spoločnosť K., ktorá ich platila.
V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k procesným pochybeniam správnych
orgánov, krajský súd poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 17.12.2002 sp. zn. 4S 698-102/02.
Žalobca v odvolacom konaní bol už zastúpený právnym zástupcom, avšak neuviedol žiadne
relevantné návrhy na vykonanie dokazovania správnych orgánov vo vzťahu ku skutočnosti,
či boli splnené dôvody pre administratívne vyhostenie žalobcu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom navrhol
rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca sa nestotožnil so skutkovým a právnym názorom krajského súdu.
Uviedol, že už v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného namietal nezákonnosť postupu
a rozhodnutia konajúcich správnych orgánov, a to nevykonanie dokazovania v potrebnom
rozsahu, nezákonný spôsob vykonávania jednotlivých dôkazov, vydanie rozhodnutia
v rozpore s vykonaným dokazovaním, odopretie možnosti účastníkovi konania vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom a skutočnosť, že účastníkovi ako cudzincovi nebolo stanoveným
spôsobom oznámené, že sa vedie voči nemu konanie a o aké konanie ide.
Žalobca namietal, že odvolací správny orgán sa nevysporiadal dostatočne
s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní. Ak dôvodom pre administratívne vyhostenie
žalobcu je podľa § 57 ods. 1 písm. b/ bod 3/ zákona o pobyte cudzincov vykonávanie inej
činnosti, musí byť podľa žalobcu táto činnosť presne popísaná a musí byť preukázané,
či žalobca skutočne vykonával prácu pre spoločnosť K. s.r.o. alebo pre spoločnosť B. s.r.o.
a ak túto činnosť vykonával, o akú sa jednalo.
Žalobca vyjadril presvedčenie, že správne orgány pochybili, ak mu neumožnili
sa vyjadriť k dôvodom administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu na územie SR a tiež
v tom, že ho nepoučili o tom, že výsluch je zameraný na účel administratívneho vyhostenia
a zákaz vstupu na územie SR.
Ak pri podaní vysvetlenia žalobca uviedol, že po príchode na územie SR vykonával
upratovacie práce vo svojej firme, z rozhodnutia správnych orgánov nie je zrejmé, ako dospeli
k záveru, že sa jedná o firmu K. a nie o firmu B., ktorej žalobca je spoločníkom.
Naviac prvostupňovému správnemu orgánu vyčítal, že pôvodne zameral svoje šetrenie
za účelom zrušenia prechodného pobytu žalobcu a bez akéhokoľvek odôvodnenia výsledky
dokazovania použil pre vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu
na územie SR.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v rozsudku krajského súdu a námietky žalobcu
uvedené v odvolaní považuje za účelové a neopodstatnené. Vyjadril presvedčenie,
že skutkový stav bol dostatočne zistený a zadokumentovaný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 264c
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne treba
priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia
§ 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 27. apríla 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy,
orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby
a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických
a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku).
V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu č. žalovaného č. UHCP-191-3/RHCP-PO-HCP-2009 zo dňa
24. apríla 2009, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Oddelenia
cudzineckej polície PZ Prešov č. UHCP-4-4/RHCP-PO-CP-PO-ZVC-2009 zo dňa 11.3.2009,
(ktorým bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a a zákaze vstupu žalobcu
na územie SR do 11.3.2014) v odôvodnení zmenené a v ostatných častiach potvrdené .
Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ bod 3 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov policajný
útvar administratívne vyhostí cudzinca a určí zákaz vstupu na päť rokov, ak cudzinec
vykonáva inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt cudzincov.
Z obsahu spisu vyplynulo, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa
11.3.2009 rozhodol o administratívnom vyhostení navrhovateľa a určení zákazu vstupu
na územie SR do 11.3.2014 na tom skutkovom základe, že šetrením správneho orgánu bolo
zistené, že žalobca, ktorému bol dňa 1.12.2008 ako spoločníkovi B., s.r.o. udelené povolenie
na prechodný pobyt na území SR na účel zamestnania podľa § 20 ods. 1 zákona o pobyte
cudzincov, vykonával manuálnu pracovnú činnosť pre spoločnosť K., s.r.o., v ktorej nie je
spoločníkom. V danom prípade išlo o záujem sprostredkovateľskej firmy, spoločnosť K.,
s.r.o., ktorá sprostredkoval žalobcovi prácu na území SR z účelom dosiahnutia ich vlastného
zisku. Podľa prvostupňového správneho orgánu výkon pracovnej činnosti pre ďalšie subjekty
nie je plnením úloh pre obchodnú spoločnosť B., s.r.o. Podľa prvostupňového správneho
orgánu žalobca naplnil dôvody administratívneho vyhostenia podľa § 57 ods. 1 písm. b/ bod 3
zákona o pobyte cudzincov.
Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že žalobca podal proti prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že pred vydaním rozhodnutia prvostupňový
správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si nezaobstaral
potrebné podklady tak ako predpokladá ustanovenie § 32 Správneho poriadku.
Žalobca vyčítal prvostupňovému správnemu orgánu, že si neoveril skutočnosti
ohľadne existencie spoločnosti K., s.r.o. v obchodnom registri, ak by tak konal, zistil by, že
spoločnosť K. s.r.o. neexistuje, existuje spoločnosť K. EU, s.r.o. ktorá má sídlo na ulici M.
a na tejto adrese má sídlo aj obchodná spoločnosť B., s.r.o., ktorej spoločníkom je aj žalobca.
Týmto žalobca poukazoval na to, že sa zdržiaval v sídle spoločnosti, ktorej je spoločníkom.
Ak vykonával manuálnu pracovnú činnosť, tak jedine v záujme získania potrebných
pracovných zručností a jedine v rámci prípravy na plnenie úloh pre spoločnosť B., s.r.o.
Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí
nešpecifikoval o akú manuálnu pracovnú činnosť sa malo jednať a akú mohol vykonávať
podľa riadne udeleného povolenia na prechodný pobyt.
Žalobca tiež namietal, že nemal možnosť využiť svoje práva ako účastníka správneho
konania najmä tým, aby aj prostredníctvom právneho zástupcu mohol v konaní navrhovať
dôkazy, resp. vyjadriť sa k pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť dokazovanie.
Vyjadril presvedčenie, že prvostupňový správny orgán rozhodol vo veci predčasne,
bez náležitého zistenia skutočného stavu veci, navrhol, aby odvolací správny orgán napadnuté
rozhodnutie zrušil.
Žalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v odôvodnení
zmenil a v ostatných častiach potvrdil.
V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový správny orgán sa dôsledne
riadil ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov, pričom uviedol, že prvostupňový správny
orgán mal dostatok nepochybných podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však podľa žalovaného neodráža výsledky
a závery konania prvostupňového správneho orgánu, preto v dôvodoch rozhodnutia uviedol,
v akom rozsahu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia mení.
Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že žalobcovi bolo dňa 1.12.2008 Oddelením
cudzineckej polície Prešov udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania
do 1.12.2009. Žalobca vo svojej žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt deklaroval,
že je spoločníkom B., s.r.o. s tým, že uzavrel pracovnú zmluvu s touto firmou. Podľa
pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2008 mal vykonávať zváračský druh práce v meste Bardejov
a mal byť ubytovaný na adrese Z., na ktorú mal udelené povolenie. Dňa 4.3.2009 vykonalo
Oddelenie cudzineckej polície Prešov kontrolu platného pobytu počas ktorej bol žalobca
spolu s ďalšími ôsmymi spoločníkmi B. s.r.o. zastihnutý pri vykonávaní stavebných prác
v sídle spoločnosti B. s.r.o.. Pri kontrole predložil konateľ spoločnosti J. pracovnú zmluvu zo
dňa 19.1.2009, podľa ktorej mal žalobca vykonávať zváračské práce v Novom Meste na d
Váhom. Zo zápisnice z ústneho pojednávania s pánom H. a zápisnice o podaní vysvetlenia
žalobcu vyplynulo viacero jednoznačných záverov. Žalobca netuší, že je spoločníkom B. s.r.o.
a že práve s touto spoločnosťou uzavrel pracovnú zmluvu. Ako sám žalobca uviedol, pracuje
pre spoločnosť K., so sídlom totožným s B. s.r.o., ktorú riadi pán K.. Žalobca ďalej tvrdil, že
je spoločníkom K. a jeho vklad do spoločnosti nebol žiaden. Ako ďalej tvrdil, počas svojho
pobytu upratoval kancelárie spoločnosti K.
Na základe uvedeného žalovaný rozhodol o zmene odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia a v ostatných častiach rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu namietal, že prvostupňový správny orgán si neoveril
skutočnosti ohľadne existencie spoločnosti K., s.r.o. v obchodnom registri, (podľa žalobcu, ak
by tak konal, zistil by, že spoločnosť K. s.r.o. neexistuje, existuje spoločnosť K.. s.r.o. ktorá
má sídlo na ulici M. a na tejto adrese má sídlo aj obchodná spoločnosť B., s.r.o., ktorej
spoločníkom je aj žalobca).
Žalobca ďalej tvrdil, že vykonával manuálnu pracovnú činnosť v sídle spoločnosti,
ktorej je spoločníkom v záujme získania potrebných pracovných zručností a jedine v rámci
prípravy na plnenie úloh pre spoločnosť B., s.r.o.
Žalovaný sa však s týmito námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí vôbec
nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že prvostupňový
správny orgán žalobcovi neoznámil začatie konania v danej veci a výsledky šetrenia
správneho orgánu vykonané dňa 4.3.2009 a v nasledujúcich dňoch, ktoré mali slúžiť
správnemu orgánu ako podklad pre konanie o zrušenie prechodného pobytu
žalobcovi, správne orgány využili v konaní o vyhostení žalobcu, pričom o začatí takéhoto
konania nemal žalobca vedomosť. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že nemal možnosť
využiť svoje práva ako účastníka správneho konania najmä tým, aby aj prostredníctvom
právneho zástupcu mohol v konaní navrhovať dôkazy, resp. vyjadriť sa pred vydaním
rozhodnutia k jeho podkladom, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť dokazovanie.
Žalovaný sa rovnako nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že prvostupňový správny
orgán vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval o akú manuálnu pracovnú činnosť sa malo jednať
a akú mohol vykonávať podľa riadne udeleného povolenia na prechodný pobyt.
Odvolací súd preto považuje názor krajského súdu, že z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca v čase vykonania kontroly a následne
vydania prvostupňového rozhodnutia porušil podmienky udelené v povolení
na prechodný pobyt, za predčasný.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo
v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný
predpis o správnom konaní.
Rozhodnutie o administratívnom vyhostení cudzinca a určení zákazu vstupu
na územie SR je rozhodnutím, ktorým sa významnou mierou zasahuje do nadobudnutých
práv cudzinca. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení cudzinca a určení zákazu vstupu
na územie SR musí byť preto založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne zistený
skutočný stav veci. Za tým účelom je správny orgán rozhodujúci vo veci, povinný obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať náležité dokazovanie. Okrem dôkazov
navrhnutých účastníkom konania je správny orgán povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré
účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
V predmetnej veci nemožno podľa názoru súdu odhliadnuť od všeobecne uznávaných
právnych princípov administratívneho konania, ako je právo účastníka konania byť vypočutý,
právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, právo oboznámiť sa s odôvodnením administratívneho aktu
(Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy č. /77/ 31 z 28. septembra 1977).
Uvedené práva nemohol žalobca uplatniť v plnom rozsahu, najmä preto, že žalobca
nemal vedomosť o tom, že prebieha konanie o administratívnom vyhostení žalobcu. Z obsahu
administratívneho spisu totiž vyplynulo, že dňa 6.3.2009 začalo konanie vo veci zrušenia
povolenia na prechodný pobyt žalobcu. Za tým účelom prvostupňový správny orgán vykonal
dokazovanie, okrem iného aj podaním vysvetlenia žalobcu (zápisnica zo dňa 11.3.2009).
V ten istý deň prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení
žalobcu z územia SR a určení zákazu vstupu na územie SR do 11.3.2014. Predmetné
rozhodnutie žalobca v uvedený deň aj prevzal.
Z predmetnej zápisnice o podaní vysvetlenia vyplýva, že prvostupňový správny orgán
predvolal žalobcu k výsluchu podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku ku konaniu o zrušení
povolenia na prechodný pobyt.
Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov však nevyplýva, že žalobca bol
upovedomený o začatí konania vo veci administratívneho vyhostenia.
Podľa názoru odvolacieho súdu ide o zásadné a neodstrániteľné pochybenie správneho
orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu, bez oznámenia účastníkovi, v akej veci koná
a bez vytvorenia možnosti na jeho oboznámenie sa s podkladom rozhodnutia nemôže byť
považované za rozhodnutie, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci
a podľa § 250i OSP je dôvodné ho zrušiť, pretože uvedený postup mohol mať vplyv
na zákonnosť vydaného rozhodnutia.
Rovnako aj vyhodnotenie vykonaných dôkazov v neprospech žalobcu (bez objasnenia
vzťahov medzi spoločnosťami B., s.r.o. a K., s.r.o.), najmä za situácie, keď správne orgány
nemali bez pochybností náležite objasnené, či žalobca skutočne vykonával inú činnosť, než na
akú mu bolo udelený prechodný pobyt, je možné považovať za pochybenie, ktoré malo vplyv
na samotné rozhodnutie, ktoré za danej situácie nie je možné kvalifikovať za také, ktoré
vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci
Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení žalobcu a určení zákazu
vstupu na územie SR je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti OSP
a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou prvostupňového súdu
doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného a nie je jeho úlohou
ani vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia
skutočného stavu veci už v administratívnom konaní.
Vzhľadom na uvedené nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec
na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné prvostupňové súdne
rozhodnutie zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje pre nedostatočné zistenie
skutočného stavu veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia a vec mu vracia na nové konanie
(§ 250l ods. 2 v súvislosti s § 250ja ods. 4 OSP).
Súd pritom poznamenáva, že vzhľadom na závažnosť zásahu do subjektívnych práv
účastníka konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho administratívnom vyhostení a určení zákazu
vstupu na územie SR, nepovažuje odvolací súd za únosné rozhodovanie strohým, skutkovo
nepodloženým a z právneho hľadiska blanketárnym spôsobom vyhotovenia rozhodnutia.
Vzhľadom na to, že v zákonnej lehote (§ 151 ods. 1 OSP) nevyčíslil trovy konania,
súd mu ich náhradu nepriznal (§ 151 ods. 2 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. apríla 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová