Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/5/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny

Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci

žalobcu: J., s.r.o. Bratislava, V., zastúpeného JUDr. Ľ. N., advokátom so sídlom

v Bratislave, Nám. M., proti žalovanému: A. – S., a.s. Bratislava, o zaplatenie úroku

z omeškania, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 15 Cb

513/2000-271 zo dňa 28. októbra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

-271 zo dňa 28. októbra 2009 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 48 256,03 Eur, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 4 691,37 Eur.

V odôvodnení uviedol, že žalobou, podanou dňa 1. decembra 2000 sa žalobca voči

žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3 569 015 Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 %

ročne od 1. decembra 2000 do zaplatenia, z titulu poistnej udalosti, ktorá sa stala

na stavebnom objekte T. - B., úprava V..

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -135 zo dňa 16. júna 2004

súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

3 569 015 Sk so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 1. decembra 2000 do zaplatenia, ako

aj trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalovaného rozsudkom

sp. zn. 6/2005 z 22. septembra 2005 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu

zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie, rozsudkom č. k.

zo dňa 20. februára 2008 dovolací súd v časti, ktorou bol rozsudok súdu prvého stupňa

zmenený vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1 000 000 Sk

so 17% úrokom z omeškania od 1. decembra 2000 do zaplatenia tak, že v tejto časti odvolací

súd žalobu zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov konania dovolaním napadnutý rozsudok

zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací následne rozsudkom č. k.

z 15. januára 2009 rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -135

zo dňa 16. júna 2004 v časti o zaplatenie 1 000 000 Sk potvrdil. V časti o zaplatenie úroku

z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 1 000 000 Sk od 1. decembra 2000 do zaplatenia,

ako aj vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa priznal

žalobcovi úroky z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy priznanej z titulu poistného plnenia.

Túto časť rozsudku však v rozpore s ustanovením neodôvodnil a nie je preto

možné zistiť, na akom skutkovom a právnom základe rozhodnutie v tejto časti spočíva.

Predmetom konania zostal nárok na zaplatenie 17,6% ročného úroku z omeškania zo sumy

33 193,92 Eur (1 000 000 Sk) od 1. decembra 2000 do 25. marca 2009.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného

zákonníka, ako aj ustanovenia , a ako

aj nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

Podľa čl. 8 bod 3 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku, ktoré

tvoria súčasť poistnej zmluvy, je poistné plnenie splatné do 15 dní, len čo poisťovňa skončila

vyšetrenie nutné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne plniť. Žalovaný vykonal ohliadku

miesta, na ktorom malo dôjsť k poistnej udalosti v dňoch 30. marca 2000 a 27. apríla 2000.

Následne žalovaný listom zo dňa 24. júla 2000 oznámil právnemu predchodcovi žalobcu,

že nárok na poistné plnenie mu nevznikol. Deň, kedy žalovaný oznámil žalobcovi, že nárok

na poistné plnenie mu nevznikol, je potrebné považovať za deň ukončenia vyšetrenia poistnej

udalosti. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, podľa ktorého k ukončeniu vyšetrenia

poistnej udalosti nedošlo a žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania napriek tomu,

že k úhrade poistného plnenia došlo až 9 rokov po poistnej udalosti. Takýto záver by bol aj

v rozpore s kogentným ustanovením . Rovnako však

nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že za deň ukončenia vyšetrenia je možné považovať

deň, kedy bol uskutočnený posledný úkon, a to ohliadka dňa 27. apríla 2000. Ohliadka je len

jedným z úkonov vykonávaných v rámci vyšetrenia, nie je však úkonom, ktorým sa

vyšetrovanie končí. Za deň ukončenia vyšetrovania je potrebné považovať deň 24. júla 2000,

kedy žalovaný oznámil výsledky vyšetrovania žalobcovi, a to, že k úhrade poistného plnenia

nedôjde. Nasledujúcim dňom, t. j. 25. júla 2000 začala žalovanému plynúť 15-dňová lehota

na poskytnutie poistného plnenia, ktorá uplynula 8. augusta 2000 (utorok). Žalovaný sa tak

dostal do omeškania dňom 9. augusta 2000. Po tomto dni žalobca žalovaného opakovane

vyzýval na poskytnutie poistného plnenia, a to listami zo dňa 11. septembra 2000,

12. októbra 2000 a 9. novembra 2000. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania

od 1. decembra 2000, teda v menšom rozsahu, než na aký mu vznikol nárok. Súd dospel

k záveru, že nárok žalobcu je oprávnený, pokiaľ ide o úrok z omeškania z dlžnej sumy

33 193,92 Eur (1 000 000 Sk) od 1. decembra 2000 do 25. marca 2009, kedy došlo k úhrade

istiny. Pokiaľ žalobca na pojednávaní dňa 7. októbra 2009 žiadal priznať úrok z omeškania

od 12. mája 2000 do 25. marca 2009, keďže nebol urobený tomu zodpovedajúci procesný

návrh, súd rozhodol len o nároku uplatnenom žalobou, t. j. rozhodol o nároku na úrok

z omeškania od 1. decembra 2000.

Na pojednávaní dňa 7. decembra 2009 žalovaný započítal voči pohľadávke žalobcu

pohľadávku, ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom, vydaným Okresným súdom Žilina

sp. zn. zo dňa 12. októbra 2001.

Súd mal za preukázaný nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie úroku

z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 33 193,92 Eur (1 000 000 Sk) od 1. decembra 20000

do 25. marca 2009, čo predstavuje sumu 48 577,71 Eur. Časť tejto pohľadávky v rozsahu

321,68 Eur (9 690,95 Sk) zanikla započítaním pohľadávky žalovaného, ktorú mal voči

právnemu predchodcovi žalobcu (spoločnosť K., spol. s r.o.). Súd preto zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 48 256,03 Eur žalobcovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie.

Uviedol, že v prejednávanom prípade bol medzi účastníkmi konania sporný samotný

základ nároku, poisťovateľ preto nemohol ukončiť, resp. ani začať šetrenie potrebné

na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Otázka existencie právneho základu bola

opakovane a rozdielne posudzovaná súdom prvého stupňa, odvolacím súdom, ale aj

dovolacím súdom. Poisťovateľ mohol objektívne ukončiť šetrenie za účelom zistenia rozsahu

základu nároku až v momente, keď bol ustálený základ nároku právoplatným rozhodnutím

odvolacieho súdu a až týmto momentom začala plynúť 15-dňová lehota na zistenie rozsahu

povinnosti poistiteľa plniť z poistnej zmluvy na poistnú udalosť. Žalovaný sa preto nemohol

dostať do omeškania s vyplatením poistného plnenia dňom 9. augusta 2000, ako to ustálil súd

prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, ale až od momentu ustálenia základu nároku, a to

právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 15. januára 2009.

Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazuje na ustanovenie § 797 ods. 3

, ktoré súd prvého stupňa správne aplikoval. Nesúhlasí s názorom

žalovaného, podľa ktorého k ukončeniu vyšetrenia poistnej udalosti nedošlo a žalobcovi

nevznikol nárok na úrok z omeškania napriek tomu, že žalovaný uhradil poistné plnenie

až 9 rokov po poistnej udalosti. Za dôležité považuje zdôrazniť, že za deň ukončenia

vyšetrovania nemôže byť považovaný deň právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR

sp. zn. zo dňa 15. januára 2009, ale deň 24. júna 2000, kedy žalovaný oznámil

výsledky vyšetrovania žalobcovi. Nasledujúcim dňom 25. júla 2000 začala žalobcovi plynúť

15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia, ktorá uplynula dňom 8. augusta 2000.

Napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a§ 214 ods. 2

zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Predmetom konania je zaplatenie 17,6% ročného úroku z omeškania zo sumy

33 193,92 Eur od 1. decembra 2000 do 25. marca 2009. Suma 33 193,92 Eur predstavuje

plnenie z poistnej udalosti, na ktoré vzniklo žalobcovi právo v zmysle poistnej zmluvy

č. 942-1900039 zo dňa 26. februára 1999 a jej prílohy č. 22, podľa ktorej sa poistenie

vzťahovalo na odstraňovanie povodňových škôd, stavebná akcia T. – B..

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

15. januára 2009 žalobcovi vzniklo právo na poistné plnenie vo výške 1 000 000 Sk

(33 193,92 Eur). Uvedenú sumu zaplatil žalovaný žalobcovi dňa 25. marca 2009.

Podľa plnenie je splatné do pätnástich dní,

len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu, ak sa nemôže skončiť do jedného

mesiaca po tom, čo sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť

poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Žalovaný ako poistiteľ vykonal ohliadku miesta, na ktorom došlo k poistnej udalosti,

v dňoch 30. marca 2000 a 27. apríla 2000. Následne listom zo dňa 24. júla 2000 právnemu

predchodcovi žalobcu oznámil, že nárok na poistné plnenie mu nevznikol. Súd prvého stupňa

správne konštatoval, že deň kedy žalovaný žalobcovi oznámil, že poistné plnenie mu

neposkytne, je potrebné považovať za deň ukončenia vyšetrenia poistnej udalosti. Žalovaný sa

preto nemôže v súvislosti so skončením vyšetrenia poistnej udalosti odvolávať na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, právoplatný dňa 20. marca 2009, podľa ktorého

vzniklo žalobcovi právo na poistnú náhradu vo výške 1 000 000 Sk.

Keďže žalovaný nesplnil povinnosť vyplatiť poistné plnenie do 15 dní od skončenia

vyšetrenia poistnej udalosti, dostal sa do omeškania so splnením peňažného záväzku,

v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2

.

Žalovaný v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa

( ).

Pod nesprávnym právnym posúdením možno rozumieť omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal správne použiť, alebo, ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil.

V danom prípade však opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu nie je daná. Súd

prvého stupňa na právne posúdenie predmetu sporu správne aplikoval ustanovenie § 797

ods. 3 a na základe zistených skutočností ho aj správne vyložil.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení

s

Žalobcovi vznikli v odvolacom konaní trovy, spočívajúce v odmene jeho právneho

zástupcu za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18. novembra 2009).

Keďže žalobca trovy odvolacieho konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil, neboli mu

priznané ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28. apríla 2010

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.