Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/9/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. Z., bývajúceho v B.,

zastúpeného Mgr. A. Š., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému M., so sídlom v B.,

o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2008 sp. zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. mája

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 26. júna 2006 č. k. -428 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumy špecifikované vo výroku rozsudku (vrátane

príslušenstva – úrokov z omeškania), predstavujúce náhradu mzdy za čas od X.

do X.. Vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie náhrady mzdy za čas od X.

do X., ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu

trov konania do rúk jeho právneho zástupcu a zaplatiť na účet súdu náhradu trov znaleckého

dokazovania. Vyhovujúci výrok vo veci samej odôvodnil výsledkami vykonaného

dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe pokiaľ ţalobca po určení neplatnosti výpovede

z pracovného pomeru (danej mu ţalovaným) právoplatným rozsudkom súdu bol pripravený

nastúpiť do práce, no ţalovaný mu neponúkol pracovné miesto korešpondujúce jeho

vzdelaniu, vznikol mu nárok na náhradu mzdy pre prekáţku v práci na strane ţalovaného

v zmysle platného a účinného v rozhodnom období.

Zamietnutie ţaloby vo zvyšku odôvodnil premlčaním nároku v tejto časti.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie ţalovaného rozsudkom

z 15. mája 2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom

vyhovujúcom výroku vo veci samej zmenil tak, ţe ţalobu aj v tejto časti zamietol. Zároveň

rozhodol, ţe ţalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania a ţe ţalobca je povinný zaplatiť

na účet súdu prvého stupňa náhradu trov štátu 18 429,-- Sk (611,73 EUR) do troch dní.

Zmenu prvostupňového rozsudku a zamietnutie ţaloby odôvodnil nesprávnym právnym

posúdením veci súdom prvého stupňa. Vyslovil názor, ţe posudzovanie nároku ţalobcu

na náhradu mzdy za čas od X. do X. ako nároku na náhradu mzdy

pre prekáţku v práci na strane ţalovaného v zmysle platného

v rozhodnom období by prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak by si bol ţalobca plnil svoju

základnú povinnosť, t.j. ak by chodil na pracovisko a zotrval na ňom po celý pracovný čas

a ţalovaný by mu neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Keďţe z dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa i z vyjadrenia samotného ţalobcu vyplynulo, ţe v spornom

období na pracovisko ţalovaného nechodil a mal vykázaný výkon práce u iného

zamestnávateľa, uplatnený nárok mu nevznikol.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Poukazoval na to,

ţe po odvolaní z funkcie vedúceho c. k. ţalovaný s ním neskončil platne pracovný pomer, v

dôsledku čoho nastal stav prekáţok v práci na strane ţalovaného. Tento stav trval aj po určení

neplatnosti výpovede danej mu ţalovaným, teda aj v období

od X. do X., kedy došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou.

Po právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti výpovede sa domáhal vyriešenia svojho

pracovnoprávneho vzťahu, no do zamestnania nemohol fyzicky nastúpiť, pretoţe nemal

pridelenú ţiadnu pracovnú pozíciu.

Ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou

osobou (účastníkom konania) v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok,

proti ktorému je prípustné ( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba

zrušiť ( ).

V zmysle ustanovenia moţno dovolanie odôvodniť len niektorým

alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci

vyplýva, ţe dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa , t.j.

ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť

správne pouţitý, alebo síce pouţitím správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym

výkladom alebo nesprávnym uplatnením. Dovolací súd preto skúmal správnosť napadnutého

rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci

odvolacím súdom v otázke opodstatnenosti uplatneného nároku.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe ţalobca pracoval

u ţalovaného ako vedúci oddelenia c. k.. Dňa X. bol z tejto funkcie odvolaný. Po odvolaní z

funkcie nedošlo medzi ním a ţalovaným k dohode o výkone inej práce, keď ponúkanú prácu

referenta c. k. neprijal. Dňa X. mu bola daná ţalovaným výpoveď z pracovného pomeru pre

porušenie pracovnej disciplíny. Rozsudkom Mestského súdu v Bratislave z 15. marca 1995

sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 26.5.1995, bola určená neplatnosť tejto

výpovede. K platnému skončeniu pracovného pomeru ţalobcu došlo aţ X., a to na základe

dohody uzavretej medzi účastníkmi.

Za tohto skutkového stavu bolo pre posúdenie uplatneného nároku rozhodujúce

vyriešenie právnej otázky, či stav po určení neplatnosti výpovede z pracovného pomeru,

ktorej predchádzalo odvolanie zamestnanca z funkcie a nedohodnutie inej vhodnej práce

so zamestnancom, je prekáţkou v práci na strane zamestnávateľa len pri splnení podmienky,

ţe zamestnanec sa dostavuje na pracovisko a zotrváva na ňom po celý pracovný čas

a zamestnávateľ mu neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy alebo prácu zodpovedajúcu

funkcii, do ktorej bol menovaný.

Túto právnu otázku bolo potrebné posudzovať podľa –

– v znení platnom v čase vzniku uplatneného nároku poţadovaného za dobu

od X. do X., t.j. v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom

č. , teda do 31. marca 1996 (ďalej len „“).

Podľa uplynutím volebného obdobia, odvolaním

z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí. Organizácia s pracovníkom

dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie v organizácii na inú prácu zodpovedajúcu jeho

kvalifikácii, prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak organizácia nemá pre pracovníka

takú prácu alebo pracovník ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c/

odstupné poskytované pracovníkom pri organizačných zmenách patrí len v prípade

rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku

organizačnej zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia

o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou.

Podľa ak nemohol pracovník vykonávať prácu pre iné

prekáţky na strane organizácie, ako sú uvedené v predchádzajúcom ustanovení, poskytne mu

organizácia náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ predpisy uvedené v § 131

neustanovujú inú výšku náhrady mzdy.

O prekáţku v práci v zmysle citovaného ustanovenia ide

vtedy, ak organizácia (ďalej len „zamestnávateľ“) neplní alebo nemôţe plniť povinnosť

vyplývajúcu pre ňu z pracovného pomeru prideľovať pracovníkovi (ďalej len „zamestnanec“)

prácu podľa pracovnej zmluvy alebo prácu zodpovedajúcu funkcii, do ktorej bol zamestnanec

menovaný alebo zvolený, a to za predpokladu, ţe zamestnanec je schopný a pripravený túto

prácu vykonávať. O prekáţku v práci ide bez ohľadu na to, či nemoţnosť prideľovať prácu

bola spôsobená objektívnou skutočnosťou, prípadne náhodou, ktorá sa zamestnávateľovi

prihodila, alebo či ju zamestnávateľ sám svojím konaním spôsobil.

V prípade odvolania z funkcie, vzdania sa funkcie alebo skončenia volebného obdobia

nastáva situácia, keď povinnosť zamestnávateľa prideľovať prácu ale aj povinnosť

zamestnanca vykonávať prácu zodpovedajúcu funkcii, do ktorej bol menovaný alebo zvolený,

zanikla a iná práca, ktorú by bol zamestnávateľ zamestnancovi povinný prideľovať

a zamestnanec povinný vykonávať, nebola dohodnutá. Nastáva teda stav, keď chýba jeden

zo základných prvkov pracovného pomeru a to druh práce. Podľa názoru dovolacieho súdu

aj takýto stav treba povaţovať za prekáţku v práci na strane zamestnávateľa, pretoţe inak,

t.j. bez akéhokoľvek hmotného zabezpečenia, ochrana poskytovaná zamestnancovi tým, ţe

po odvolaní z funkcie, vzdaní sa funkcie alebo uplynutí volebného obdobia, jeho pracovný

pomer nekončí, by bola len iluzórna (formálna). Zároveň ale pri neexistencii druhu práce

zamestnanec nemá povinnosť sa dostavovať na pracovisko a zotrvávať na ňom po celý

pracovný čas. Nárok na náhradu mzdy pre prekáţku v práci preto v takomto prípade nemoţno

podmieňovať plnením tejto neexistujúcej povinnosti zamestnanca. Je vecou zamestnávateľa,

aby v takejto situácii neotáľal so skončením pracovného pomeru so zamestnancom a to buď

dohodou alebo výpoveďou z dôvodu, ktorý výslovne predpokladá citované ustanovenie § 65

ods. 2 . Pokiaľ tak neurobí, musí znášať dôsledky vyplývajúce z pretrvávania

stavu povaţovaného za prekáţku v práci na jeho strane. Týmito dôsledkami sú trvanie

pracovného pomeru zamestnanca a povinnosť zamestnávateľa poskytovať mu náhrady mzdy

vo výške priemerného zárobku.

V prejednávanej veci uplatnenie na zistený skutkový

stav odvolacím súdom so záverom o nedôvodnosti uplatneného nároku nebolo správne.

Odvolací súd totiţ podmienil priznanie nároku podľa uvedeného ustanovenia povinnosťou

ţalobcu dostavovať sa na pracovisko a zotrvať na ňom po celý pracovný čas a povinnosťou

ţalovaného prideľovať ţalobcovi prácu podľa pracovnej zmluvy, a to za situácie, keď

po právoplatnom určení neplatnosti výpovede sa obnovil stav, ktorý nastal po odvolaní

ţalobcu z funkcie a nedohodnutí inej vhodnej práce, t.j. stav absencie druhu práce. V tejto

situácii argumentácia odvolacieho súdu poukazujúca na ustanovenia §§ 73 ods. 1 a 88 ods. 1

nemohla obstáť. Tieto ustanovenia predpokladajú existenciu druhu práce

a tomu zodpovedajúce povinnosti účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Pri nedostatku druhu

práce, ktorú by mal zamestnanec vykonávať, sú nepouţiteľné. Nárok ţalobcu na náhradu

mzdy pre prekáţku na strane ţalovaného preto nebolo moţné podmieňovať jeho

pripravenosťou vykonávať „nedohodnutú“ prácu. Trvanie na dostavovaní sa ţalobcu

na pracovisko by za týchto okolností nemalo rozumný zmysel. V dôsledku toho bolo zároveň

právne nevýznamné, či ţalobca v ţalovanom období vykonával prácu pre iného

zamestnávateľa.

So zreteľom na uvedené ako aj s prihliadnutím na to, ţe v dôsledku nesprávneho

právneho posúdenia veci v otázke základu nároku sa odvolací súd nezaoberal skutkovými

a právnymi závermi prvostupňového súdu týkajúcimi sa výšky priznaného nároku, dovolací

súd podľa a contrario rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2010

JUDr. Rudolf Č i r č , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Daniela Pekajová