Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
26c/375934.01154b.pdf
PDF · 101.41 KB
No categories available
4So/142/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej
veci navrhovateľa: Š., bytom M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29.
augusta č. 8, Bratislava, o úrazovú rentu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach z 27. mája 2009, č.k. 3 Sp/19/2008-57, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. mája
2009 č.k. 3 Sp/19/2008-57, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporkyne z 13. februára 2008 č. 222-
802/2008, ktorým vyslovila, že podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) navrhovateľ nemá nárok na
úrazovú rentu v súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu z 27.2.1976.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že
došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 27.2.1976, preto
mu nárok na priznanie úrazovej renty podľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nevznikol.
Lekárske nálezy dokumentujú degeneratívne zmeny na pohybovom ústrojenstve, ischemické
zmeny na srdcových tepnách sú všeobecného charakteru. Pretrvávajúce ťažkosti
u navrhovateľa sú z dôvodu invalidizujúceho ochorenia úplavice cukrovej v štádiu závažných
komplikácií. Ani následná resekcia pre benígny nádor nemá žiadnu súvislosť s pracovným
úrazom 7. rebra vľavo. Preto posudkoví lekári ani neurčovali mieru pracovnej schopnosti pre
úrazovú rentu.
Proti tomuto rozsudku podal včas navrhovateľ odvolanie, ktoré na výzvu súdu doplnil.
V odôvodnení poukázal na pracovný úraz, ktorý bol zaznamenaný 27.2.1976 a na resekciu
7. rebra vľavo pre benígny nádor histologicky verifikovaný z 30.1.1986, ktorý nevznikol
z úrazu. Neskôr po operácii v apríli 1986 mu bola zistená aj cukrovka. Pre zdravotné
problémy bol preradený na ľahšiu prácu. Za invalidného dôchodcu bol uznaný neskôr v roku
2001. S tvrdením posudkových lekárov, že všetky zdravotné problémy sú z cukrovky,
nesúhlasí. Pre pracovný úraz tak bol finančne a zdravotne veľmi poškodený.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods.2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo. O odvolaní rozhodol bez
pojednávania (§ 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 1 OSP).
Súd prvého stupňa postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP preskúmal
zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľ podľa § 88 zsp nemá
nárok na úrazovú rentu.
Z podkladov spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa žiadosťou zo dňa 7. novembra 2007
domáhal priznania úrazovej renty na základe pracovného úrazu, ktorý utrpel 27. februára
1976. Na základe žiadosti o úrazovú rentu posúdili posudkoví lekári zdravotný stav
navrhovateľa tak pred vydaním rozhodnutia, ako aj po podaní opravného prostriedku. Mieru
pracovnej schopnosti pre úrazovú rentu neurčili z dôvodu, u posudzovaného navrhovateľa
nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 27.2.1972.
Predmetom sporu medzi navrhovateľom a odporkyňou je, či navrhovateľ má nárok na
úrazovú rentu podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. v dôsledku pracovného úrazu z 27. februára
1976 podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z.z..
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17
ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1
v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými
v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti
s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu.
Z administratívneho spisu vyplýva, že uvedené rozhodnutie je prvým rozhodnutím
odporkyne vo veci úrazovej renty. V administratívnom spise sa okrem uvedeného rozhodnutia
nachádza uznesenie Okresného súdu v Rožňave č.k. 4C 482/87-24 z 19.11.1987, ktorým
súd schválil súdny zmier tak, že V., podnikové riaditeľstvo K. sa zaviazalo zaplatiť
navrhovateľovi za stratu na zárobku za dobu od 1.7.1986 do 30. 4. 1987 sumu
5 192 Kčs. Ku dňu 31.12.2003 poškodenému navrhovateľovi nevznikla strata na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti a ani o ňu nepožiadal. Od 18.6.2001 bol navrhovateľovi
podľa § 29 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný invalidný
dôchodok pre cukrovku so závažnými chronickými komplikáciami. Navrhovateľ o priznanie
úrazovej renty požiadal dňa 7.11.2007 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu.
Skutočnosť, že navrhovateľ utrpel 27.2.1972 pracovný úraz, nebola medzi účastníkmi
tohto konania sporná.
Za účelom posúdenia opodstatnenosti navrhovateľom uplatneného nároku bol zo
strany odporkyne zachovaný zákonný postup, keď pre svoje rozhodnutie zabezpečila odborný
lekársky posudok s určením miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia, ktorí vyhotovovali posudky tak pred vydaním
preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku, dospeli
k zhodnému záveru, že nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu posudzovaného navrhovateľa
v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 27.2.1972. Preto mieru pracovnej schopnosti pre
úrazovú rentu neurčili.
Na základe uvedených skutočností aj podľa názoru odvolacieho súdu možno
jednoznačne konštatovať, že navrhovateľ vzhľadom na svoj zdravotný stav nesplnil zákonnú
podmienku pre priznanie úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 1 zsp. V posudzovanej veci je
nespornou skutočnosť, že zdravotné ťažkosti, ktoré v roku 1986 u navrhovateľa vyvolali
operačný zákrok a práceneschopnosť, boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom
z 27.2.1976, resp. boli jeho neskorším následkom. Podľa odborného stanoviska z 23.9.1987
MUDr. J. z R., úraz z roku 1976 ani operácia v roku 1986 neznížili celkovú práceneschopnosť
navrhovateľa. Za invalidného dôchodcu bol navrhovateľ uznaný až od 18.6.2001. Námietku
navrhovateľa, že pri zdravotných problémoch súvisiacich s pracovným úrazom bol preradený
na menej platenú prácu, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné zohľadniť. Ako to
vyplýva z už vyššie uvádzaného odborného posudku chirurga MUDr. J., práce, ktoré
vykonával od roku 1986, t.j. technik a vodič Avie, boli vzhľadom na jeho celkový zdravotný
stav vhodné.
Skutočnosti, ktoré spochybňovali správnosť skutkových zistení a právne závery
krajského súdu, v odvolacom konaní zistené neboli. Odvolací súd preto podľa § 219 OSP
v spojení s § 246c prvej vety OSP rozsudok potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 OSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný
a odporkyni v ňom trovy konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. apríla 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková