Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
736/368361.6f240e.pdf
PDF · 126.27 KB
No categories available
9So/159/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a Mgr. Petra Melichera
v právnej veci navrhovateľky J. S., prechodne bytom Č., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. augusta 2009, č.k.
25Sd/111/2009 – 31, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 20.augusta
2009, č.k. 25Sd/111/2009–31, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z
27.marca 2009, ktorým odporkyňa podľa §73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť
navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že podľa posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia je navrhovateľka naďalej invalidná podľa § 71 ods.1 zákona
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Súčasne potvrdil
rozhodnutie odporkyne číslo X. z 29.júna 2009, ktorým odporkyňa v priebehu
preskúmavacieho konania zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 9. júna 2009
na 157,10 € mesačne z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia je
navrhovateľka od 9.júna 2009 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia z 9. júna 2009 v zdravotnom stave navrhovateľky z hľadiska postihnutia ľavej
dolnej končatiny nedošlo k zhoršeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia – pretrvávajú
známky dystónie ľavej dolnej končatiny, ktorú možno prirovnať k ťažkej monoparéze
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici rozpätia 45 %
podľa kapitoly VI., oddiel B, položka 5 písm. c) prílohy č.4 zákona. Vzhľadom na ročnú
liečbu navrhovateľky u psychiatra pre stredne závažnú organickú poruchu nálady posudkový
lekár zvýšil mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť od 9. júna
2009 o 10 % na celkovo 55 %. Krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľkou predložené
odborné lekárske nálezy nehodnotia jej zdravotný stav odlišne od hodnotenia stavu
posudkovými lekármi, preto obe rozhodnutia odporkyne potvrdil.
Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku namietala, že nie je schopná sa nikde
zamestnať, je ťažko zdravotne postihnutá, chodí za pomoci francúzskych barlí a v septembri
nastupuje na hospitalizáciu. Dodatočne predložila prepúšťacie správy z neurologickej
a psychiatrickej kliniky FNM v M. (kde bola hospitalizovaná na odporúčanie neurológov na
diagnostické doriešenie) a lekárske správy z kontrolných vyšetrení. Žiadala o opätovné
posúdenie jej zdravotného stavu a priznanie plného invalidného dôchodku od 18. decembra
2007.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutí odporkyne vo veci zvýšenia
invalidného dôchodku navrhovateľky.
Podľa § 71 ods.1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 112 ods. 4 zákona dávka sa vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Navrhovateľka bola uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona od 13. augusta 2007
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a od uvedeného dňa jej bol
priznaný invalidný dôchodok. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 30. októbra 2008 bola
uznaná naďalej invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45 % a túto skutočnosť jej odporkyňa oznámila písomne dňa
18. decembra 2008 s tým, že naďalej sa jej vypláca invalidný dôchodok v nezmenenej sume.
Keďže navrhovateľka podaním z 8. januára 2009 nesúhlasila s posúdením jej zdravotného
stavu, odporkyňa považovala uvedené podanie za žiadosť o zvýšenie jej invalidného
dôchodku.
Zdravotný stav navrhovateľky posúdil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky
v Martine 6. februára 2009 a 6. marca 2009 so záverom, že nebolo dokumentované zhoršenie
jej zdravotného stavu. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia
so sídlom v Žiline dňa 9. júna 2009 po odbornom vyšetrení navrhovateľky a po zohľadnení
výsledkov predložených vyšetrení konštatoval, že rozhodujúce zdravotné postihnutie
navrhovateľky (ťažká monoparéza) sa nezhoršilo, vzhľadom na liečbu navrhovateľky
psychiatrom pre poruchy nálad však od 9.júna 2009 zvýšil percentuálnu mieru jej poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu posudkoví lekári v posudkoch vyhodnotili
zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky vrátane najnovších odborných vyšetrení a zohľadnili
ňou namietané zdravotné ťažkosti. Závery ich posudkov čo do vyhodnotenia zdravotného
stavu nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov, ktoré navrhovateľka predložila, sú
presvedčivé a logicky odôvodňujú určenie celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na 55 % až od 9.júna 2009. Posudkoví lekári zhodne konštatovali, že
z doložených vyšetrení vyplýva, že u navrhovateľky ide o ťažkú monoparézu, ktorá má
sekundárne dôsledky (osteopéniu a malabsorpciu), pričom reumatické postihnutie bolestivých
kĺbov nebolo potvrdené a zhodli sa v závere, že zdravotný stav navrhovateľky jej umožňuje
vykonávať len práce bez väčšej fyzickej a psychickej námahy, bez preťažovania dolných
končatín a osového aparátu, bez dlhodobého státia a chôdze, bez zdvíhania a prenášania
bremien, môže však vykonávať v rámci rekvalifikácie práce pokladníčky, telefonistky, resp.
informátorky a pod. Samotný zákaz, prípadne iba obmedzenie vykonávania určitých prác
podľa zákona nepodmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
nad 70%.
Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla také skutočnosti, ktoré by spochybnili
záver posudkov posudkových lekárov. Iné závery nevyplývajú ani z prepúšťacích správ
z hospitalizácie na neurologickej a psychiatrickej klinike, ktoré navrhovateľka predložila
v priebehu odvolacieho konania. Vzhľadom na uvedené ani odvolací súd nezistil dôvody
na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľky, rozhodnutia odporkyne preto
považoval za zákonné a rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, lebo navrhovateľka v ňom nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 28.apríla 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová