Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)558/367896.47718c.pdf
PDF · 105.29 KB
No categories available
2Cdo/95/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Cdo 95/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A. H., bývajúcej v B.,
2/ L. H., bývajúceho v Č., 3/ Ing. J. H., bývajúceho v K., 4/ Mgr. art. I. H., bývajúceho v B.,
5/ B. S., bývajúcej v B., 6/ Ing. M. J., bývajúcej v K., 7/ V. M., bývajúcej v B., a 8/ Ing. A.
H., bývajúceho v B., zastúpených (okrem žalobcu 4/) JUDr. I. Č., advokátkou v K., proti
žalovaným 1/ N. R., bytom na neznámom mieste, 2/ B. H., bytom na neznámom mieste, 3/ S.
H., bytom na neznámom mieste, 4/ G. H., bytom na neznámom mieste, zastúpeným
opatrovníčkou Mgr. A. Š., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bardejov, 5/ M., so
sídlom B., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.
2 C 172/2004, o dovolaní žalobcu 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/, 8/ proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 26. novembra 2009 sp. zn. 5 Co 259/2009, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. novembra 2009 sp. zn.
5 Co 259/2009 a uznesenie Okresného súdu Bardejov z 24. júla 2009 č.k. 2 C 172/2004-285
a vec vracia Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením z 24. júla 2009 č.k. 2 C 172/2004-285 zastavil
konanie žalobcov o určenie vlastníckeho práva z dôvodu, že v predmetnej právnej veci bolo
právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom a Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7 C 240/96.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Na odvolanie žalobcov 1/ až 8/ Krajský súd v Prešove uznesením z 26. novembra
2009 sp. zn. 5 Co 259/2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Stotožnil sa s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie žalobcovia. Žiadali, aby
dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho i prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa ich názoru v konaní došlo postupom súdu k odňatiu
možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Zároveň rozhodnutia súdu vychádzajú
z nesprávneho posúdenia veci. V predmetnej veci nejde o rozsúdenú vec.
Opatrovníčka sa k dovolaniu žalobcov nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podalo podané včas účastníkmi konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel
k záveru, že rozhodnutie krajského i okresného súdu je potrebné zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na
území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým
účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné
práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu možnosti
konať pred súdom treba považovať aj postup súdu, ktorý sa prieči ustanoveniu § 29 ods. 2
O.s.p. Ak súd v rozpore s týmto ustanovením a bez splnenia zákonných podmienok z neho
vyplývajúcich ustanoví účastníkovi opatrovníka a v ďalšom priebehu konania už nekoná
s účastníkom, ale len s jeho opatrovníkom, odníma tým tomuto účastníkovi možnosť pred
súdom konať, lebo mu znemožňuje realizáciu jeho viacerých procesných práv, predovšetkým
práva, aby jeho vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonaným dôkazom (viď aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).
V predmetnej veci postup okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia
Okresného súdu Bardejov z 19.9.2006 č.k. 2 C 172/2004-126 o ustanovení opatrovníka
žalovaným 1/ až 4/ Mgr. A. Š., vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Bardejov nebol
v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia môže súd, pokiaľ neurobí iné opatrenia,
ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo
doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené
s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie
je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Ustanoveniu opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p.
musí vždy predchádzať dôsledné prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre daný
procesný postup. Pritom povinnosť zistiť, či pobyt účastníka konania je skutočne neznámy,
zaťažuje súd. Účastníkovi, ktorý sa zdržuje v cudzine, je možné ustanoviť opatrovníka len
vtedy, ak boli vyčerpané všetky dostupné možnosti na zistenie miesta pobytu účastníka (viď
aj R 66/96).
Súd prvého stupňa sa spoľahol len na jednostranné, nepreverené informácie, ktoré sú
nedostatočne konkrétne a preskúmateľné.
Ustanovenie opatrovníka bez toho, aby boli splnené podmienky určené v § 29 ods. 2
O.s.p., a následné konanie súdu už len s ustanoveným opatrovníkom, viedlo k odňatiu
možnosti žalovaných konať pred súdom a realizovať im patriace procesné práva účastníkov
konania (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd
napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak
závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.
So zreteľom na dôvod, pre ktorý neprichádzalo do úvahy iné rozhodnutie dovolacieho
súdu než zrušenie napadnutých uznesením, nezaoberal sa dovolací súd tými otázkami,
nastolenými v dovolaní, ktoré sa týkajú samotných žalobcov a ich žalobou uplatneného
nároku. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 29 ods. 2 O.s.p. určenie zamestnanca súdu
za opatrovníka účastníka konania síce výslovne nevylúčil, napriek tomu sa tento procesný
postup priečil účelu, ktorý je sledovaný uvedeným zákonným ustanovením. Opatrovník je
osoba, ktorá má v konaní hájiť práva a oprávnené záujmy účastníka, ktorého zastupuje.
Pokiaľ má za účastníka konania konať zamestnanec súdu, ktorý vec prejednáva a rozhoduje,
nemožno objektívne očakávať, že bude dostatočne razantne (proti súdu a jeho rozhodnutiu)
hájiť práva zastúpeného tak, ako sa od opatrovníka požaduje. Treba navyše dodať, že zo
súčasného znenia O.s.p. (§ 29 ods. 6) vyplýva, že za opatrovníka súd ustanoví osobu
pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne inom prostredí, ktoré je účastníkovi
blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec – súd nemôže ustanoviť za opatrovníka
zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky
bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 eur (ďalej len „drobné spory“).
S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a takisto súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 243b ods. 1
O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Martin V l a d i k , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková