Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/13/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu: Ž., P., T. X., I., zast. M.. I. P., advokátom so sídlom

Z., proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,

Chlumeckého 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. LPO-4239/2008/Ja zo dňa 05.augusta 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. – 57 zo dňa 28.októbra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 57 zo dňa 28.októbra 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. – 57 zo dňa 28.októbra 2009 Krajský súd

v Bratislave zamietol žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. LPO-

-4239/2008/Ja zo dňa 05.augusta 2008, ktorým potvrdil rozhodnutie Katastrálneho úradu

v Žiline č. Vo-12/2008-Št (Pd) zo dňa 26.mája 2008, ktorým tento správny orgán

vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo č. Pd 15/08 – 05 zo dňa

04.februára 2008 a zrušil právoplatné rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín č. V. zo dňa

09.júla 2007 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a vec jej

vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v dôvodoch predmetného rozsudku uviedol, že je nesporné,

že pozemky, ktoré boli predmetom prevodu, boli vytvorené geometrickým plánom

č. X. z PKN parc. č. X., evidovanej pôvodne v PKN vložke č. X., k. ú. V.. Podľa

rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-C1/1995 zo dňa 24.januára

1995 sa oprávneným osobám priznáva vlastnícke právo aj k časti PKN parc. č. X.,

evidovanej pôvodne v PKN protokole č. X., k. ú. V.. Z uvedeného rozhodnutia

pozemkového úradu nie je pritom zrejmé, ku ktorej časti PKN parc. č. X. sa priznáva

oprávneným osobám vlastnícke právo, pričom Správa katastra Tvrdošín mala možnosť

vedieť o spornosti vlastníckeho práva k pozemkom zapísaným v PKN protokole č. X. aj

z predchádzajúcich konaní o protestoch prokurátora. V tomto smere sa súd v celom

rozsahu stotožnil s argumentáciou uvedenou jednak v samotnom proteste prokurátora

a taktiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Krajský súd taktiež uviedol, že s poukazom na spisový materiál je správny záver

žalovaného, že Správa katastra Tvrdošín nepreskúmala dostatočne oprávnenie žalobcu

ako prevodcu nakladať s predmetom kúpy a preto bolo správne vyhovieť protestu

prokurátora a zrušiť právoplatné rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín zo dňa

09.júla 2007 a vec jej vrátiť na ďalšie konanie a preto žalobu zamietol ako nedôvodnú

v zmysle ust. (ďalej

v texte rozsudku iba „“). Náhradu trov žalobcovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 10.decembra 2009 žalobca

odvolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci.

Poukázal na skutočnosť, že krajský súd v rámci rozhodovania veci sa nezaoberal

dôsledne vyhodnotením všetkých právnych skutočností, ktoré mohli mať vplyv na

zákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní rozhodnutia č. LPO 4239/2008/Ja zo dňa

05.augusta 2008. Predovšetkým súd nedôsledne vyhodnotil dosah jednotlivých

ustanovení o prokuratúre, na ktoré žalobca poukázal v podaní zo

dňa 14.septembra 2009. V každom procesnom postupe pred vydaním je potrebné

dodržať zákonnosť a námietky žalobcu, popri inom, smerovali aj proti pochybeniam pri

vybavovaní protestu prokurátora a dodržaní zákonných lehôt. Citujúc ustanovenia zák.

č. o prokuratúre, upravujúce konanie o proteste prokurátora, uviedol, že

je nevyhnutné sa dôsledne ako prioritnou otázkou zaoberať skutočnosťou, či nastali

účinky nevybavenia protestu prokurátora v lehote 30 dní, resp. nenastali. Z podkladov,

ktorými disponuje žalobca vyplýva, že po podaní protestu prokurátora tomuto nebolo

žalovaným vyhovené v 30 dňovej lehote. Uvedené malo, podľa názoru žalobcu, k fikcii

nevyhovenia protestu prokurátora s právoplatnými účinkami rozhodnutia. Ak sa takto

nepostupovalo, všetky ďalšie kroky takto uskutočnené žalovaným sú nezákonné.

A prípade nevyhovenia protestu prokurátora nastupuje postup s možnosťou prokurátora

podať proti nevyhoveniu žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia

správneho orgánu. Žalovaný teda vydal po zákonnej 30 dňovej lehote, ktorým vyhovel

podnetu (správne malo byť protestu) prokurátora, aj keď uplynutie lehoty na vyhovenie

protestu spôsobilo, že k vyhoveniu protestu nedošlo. Citovaná úprava v súvislosti

s uvádzanou 30 dňovou lehotou na vybavenie protestu prokurátora je kogentná a teda

neprislúcha žalovanému túto ani dodatočne predĺžiť.

Ďalej v odvolaní žalobca uviedol, že krajský súd nevzal do úvahy aj dosah

hmotnoprávnych ustanovení, ktoré v súčinnosti s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.októbra 2006 preukazujú, že

v rámci kúpnej zmluvy V. zo dňa 09.júla 2007 sa realizoval prevod pozemku,

C. parc. č. X. k. ú. T. O., ktoré podľa druhu tvorili zastavané pozemky, ktoré za

žiadnych okolností nemôžu byť predmetom vydania oprávneným osobám, nakoľko sú

dlhodobo zastavané. Táto skutočnosť je Správe katastra Tvrdošín známa a pri

rozhodovaní o povolení vkladu kúpnej zmluvy V., osobitne s ohľadom na fakt, že

predmetný pozemok bol riadne zameraný geometrickým plánom. Popri tom vlastnícke

právo žalobcu na nakladanie s predmetným pozemkom vyplýva aj z LV X., k.ú. T., kde

je zapísané rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín v celosti na žalobcu. Je

z týchto dôvodov zrejmé, že pri povoľovaní vkladu vo veci V. formou aplikácie správnej

úvahy Správa katastra Tvrdošín vyhodnotila všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa

vkladového konania, ktoré vyplývajú z ustanovení katastrálneho zákona a súvisiacich

predpisov.

Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného v celom

rozsahu zruší a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. )

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja

ods. 2 vety prvej , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

29.apríla 2010 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo

ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb

alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj

jeho nečinnosť.

Z obsahu priložených spisov vyplýva, že dňa 18.februára 2008 podal prokurátor

Okresnej prokuratúry Námestovo podľa a nasl.

o prokuratúre protest proti rozhodnutiu Správy katastra Tvrdošín o povolení vkladu

vlastníckeho práva V 886/2007 zo dňa 09.júla 2007.

Protest odôvodnil porušením ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 3, § 3 ods. 4 zákona

č. o správnom konaní (ďalej v texte rozsudku iba „Správny poriadok“),

ods. 4 písm. b/, , , o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej v texte

rozsudku iba „Katastrálny zákon“). Uviedol, že ak právo k nehnuteľnosti nie je vpísané

na liste vlastníctva (ako tomu bolo v tomto prípade), prílohou k návrhu na vklad je

okrem iného, verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo

k nehnuteľnosti. Listiny predložené ako príloha k návrhu na vklad nespĺňajú

podmienky upravené v ust. 42 ods. 2 Katastrálneho zákona; rozhodnutie bývalého ONV

v Trstenej sp. zn. Pôd 520/1958 zo dňa 10.marca 1958 nemožno považovať za doklad

resp. listinu preukazujúcu vlastnícke právo predávajúceho (žalobcu) k nehnuteľnosti

a taktiež nespĺňa náležitosti uvedené v ust. § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona. Iný doklad

resp. listina, ktorá by preukazovala akékoľvek právo k prevádzanej nehnuteľnosti sa

v spise nenachádzala.

Správa katastra Tvrdošín podanému protestu nevyhovela, keď mala preukázané,

že prevodca (žalobca) je oprávnený s predmetom prevodu nakladať na základe

predloženej listiny a to právoplatného rozhodnutia Pozemkového úradu v Dolnom

Kubíne č. ROK 194-1-C1/1995 zo dňa 24.januára 1995, právoplatné a vykonateľné dňa

27.februára 1995; preto dňa 13.marca 2008 protest predložila podľa ust. § 27

v nadväznosti na ust. o prokuratúre nadriadenému

orgánu – Katastrálnemu úradu v Žiline.

Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. (Pd) zo dňa 26.má-

ja 2008 vyhovel protestu prokurátora a právoplatné rozhodnutie Správy katastra

Tvrdošín č. V. zo dňa 09.júla 2007 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností k pozemkom, parcela C. č. X. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín

č. V. zo dňa 09.júla 2007 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností je predčasné, v súvislosti s oprávnením prevodcu nakladať s danými

nehnuteľnosťami, teda s pozemkami, parc. C. č. X., zastavané plochy a nádvoria

o výmere 182 m² a parcela C. č. X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m², k. ú.

O., vytvorenými geometrickým plánom č. X., vyhotoveným dňa 20.decembra 2006

a úradne overeným Správou katastra Tvrdošín dňa 20.decembra 2006 z pozemku, PKN

parcela č. X., evidovaného pôvodne v PKN vložke č. X., k. ú. V.. Rozhodnutím

Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne č. ROK 194-1-C1/1995 zo dňa 24.januára 1995

bolo priznané vlastnícke právo aj k časti pozemku, PKN parcela č. X., pasienok bez

uvedenia výmery, zapísanému v PKN protokole č. X., k. ú. V., v prospech podielnikov

spoločnosti Urbárskych spolumajiteľov Tvrdošín, voči povinnej osobe

Poľnohospodárskemu družstvu v Suchej hore a Poľnohospodárskemu družstvu

v Tvrdošíne, pričom z predloženého geometrického plánu nie je možné jednoznačne

zistiť, či pozemok resp. tá časť pozemku, z ktorej boli týmto geometrickým plánom

vytvorené pozemky, parcela č. X. a parcela č. X., neboli práve časťou pozemku, PKN

parcela č. X., uvedenej v rozhodnutí Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne č. ROK

194-1-C1/1995 zo dňa 24.januára 1995 a preto pred vydaním predmetného

rozhodnutia č. V. zo dňa 09.júla 2007 bolo potrebné túto skutočnosť skúmať.

Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.augtusta 2008 rozhodnutie

Katastrálneho úradu v Žiline potvrdil a zamietol odvolanie žalobcu, pričom sa stotožnil

s dôvodmi, pre ktoré prvostupňový správny orgán zrušil rozhodnutie o povolení vkladu

vlastníckeho práva.

Podľa o prokuratúre prokurátor je oprávnený

podať protest proti

a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy,

a to

1. vyhláške, výnosu a opatreniu ústredného orgánu štátnej správy, štátneho

orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný zákon splnomocnil na vydanie

všeobecne záväzného právneho predpisu,

2. všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy,

3. všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu miestnej štátnej správy,

b) opatreniu,

c) rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny

predpis.

Podľa o prokuratúre ak orgán verejnej

správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do

30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na

rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu

určenému osobitným predpisom; ústredný orgán štátnej správy predloží protest

prokurátora na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.

Podľa o prokuratúre ak bezprostredne

nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a/ nevyhovie

protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti

tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Podľa o prokuratúre ak bezprostredne

nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a/ nerozhodne

o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely osobitného zákona

sa má za to, že protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie isté účinky ako

nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nebolo

vyhovené protestu prokurátora.

V súvislosti s citovanými ustanoveniami o prokuratúre

odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie 30 dňovej lehoty pre vydanie

rozhodnutia o proteste prokurátora nadriadeným orgánom je potrebné vykladať tak, že

následok tam uvedený sa predpokladá s poukazom na účely osobitného predpisu

(„na účely osobitného zákona sa má za to“).

Legislatívna poznámka k ust. o prokuratúre

odkazuje na ust. , upravujúci postup pri podaní žaloby, ak

účastníkovi konania, podľa jeho tvrdenia, rozhodnutie správneho orgánu nebolo

doručené.

Podľa súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania

rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

Podľa ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie

správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať,

súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi

správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom

súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy

súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu

súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku,

správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Účastníkmi konania o žalobe prokurátora sú v zmysle

prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom

stupni.

Účastníkom, ktorému nebolo správne rozhodnutie doručené môže byť v zmysle

iba prokurátor, keďže iba ten je aktívne legitimovaný na podanie

žaloby na preskúmanie rozhodnutia, ak nebolo vyhovené protestu.

V zmysle prokurátor je oprávnený podať žalobu do

2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu

prokurátora, avšak predmetom preskúmania súdu je rozhodnutie, ktorým bolo

v pôvodnom administratívnom konaní rozhodnuté o vzniku, zmene alebo zániku

oprávnení a povinností fyzických alebo právnických osôb.

Použitím právnej domnienky ustanovenej

o prokuratúre nastanú, uplynutím 30 dňovej lehoty, účinky právoplatnosti rozhodnutia

o nevyhovení protestu, nebude sa teda prokurátor domáhať doručenia rozhodnutia

o proteste, ale súd bude priamo rozhodovať o merite podanej žaloby – preskúmavať

zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu pri vydávaní protestom napadnutého

rozhodnutia. Teda ak súd rozhoduje o žalobe podanej prokurátorom, neuskutočňuje

úkony potrebné pre doručenie rozhodnutia o nevyhovení protestu.

Lehota pre vydanie rozhodnutia o proteste prokurátora a následky jej uplynutia

predstavujú právnu konštrukciu, pri dodržaní ktorej je prokurátor oprávnený podať

žalobu v správnom súdnictve aj pri formálnom nevydaní rozhodnutia o nevyhovení

protestu. Účelom konania o proteste je rýchla a účinná ochrana zákonnosti spolu

s odstránením následkov nezákonného rozhodovania správnych orgánov, preto v záujme

rýchlosti dosiahnutia tohto cieľa má prokurátor možnosť využiť právnu fikciu vydania

rozhodnutia o nevyhovení protestu. Nie je povinný čakať na formálne rozhodnutie

nadriadeného orgánu, ale v zmysle ust.

o prokuratúre má možnosť po uplynutí 30 dní od predloženia protestu nadriadenému

orgánu podať žalobu.

Nadriadený orgán môže aj po uplynutí 30 dňovej lehoty vydať rozhodnutie,

ktorým vyhovie protestu. Ak by v takomto prípade prokurátor na základe právnej fikcie

v zmysle ust. o prokuratúre podal žalobu

o preskúmanie správneho rozhodnutia, súd o žalobe rozhodujúci by konanie zastavil

v zmysle ust. .

Vo všeobecnosti teda možno zhrnúť, že lehota pre vybavenie protestu prokurátora

je lehotou špecifickou (určenou najmä prokurátorovi), ktorej uplynutím nastávajú právne

účinky rovnaké ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené

protestu prokurátora, avšak na účely plynutia lehoty pre podanie žaloby na

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prokurátorom a následný postup súdu.

Prokurátor je oprávnený podať takúto žalobu, aj keď správny orgán nevydal formálne

rozhodnutie, ktorým podanému protestu nevyhovel.

S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací nemohol stotožniť s argumentáciou

žalobcu, že vydaním rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora po uplynutí 30 dňovej

lehoty konal správny orgán nezákonne, keďže takýto výklad nemá oporu v zákone.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra,

v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto

právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste

vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľností,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania

právnická osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom;

podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť

zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon

urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité

a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu

prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv

na povolenie vkladu.

Podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina

obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko,

rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide

o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné

identifikačné údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov

evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a

spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu

spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky

podiel.

Podľa § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona ak písomné vyhotovenie zmluvy,

verejnej listiny alebo inej listiny obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé

nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo neurčité, prípadne ak neobsahuje

náležitosti podľa odseku 1, správa katastra ho vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal

návrh na vklad, alebo vlastníkovi, alebo inej oprávnenej osobe a určí lehotu na opravu,

prípadne na doplnenie.

Katastrálny zákon v § 30 ods. 4 obsahuje exemplifikatívny výpočet listín, ktoré

sú obligatórne prílohou návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a zároveň v § 42

ods. 2 stanovuje požiadavky pre prílohy, ktoré sú verejnými alebo inými listinami.

Je nepochybné, že správny orgán pri rozhodovaní o povolení resp. nepovolení

vkladu práva do katastra nehnuteľností je povinný skúmať oprávnenie prevodcov

nakladať s nehnuteľnosťou, pričom toto oprávnenie musí mať preukázané dostatočným

spôsobom, teda najmä z príloh k návrhu na vklad práva.

Nemohol sa odvolací súd stotožniť s argumentom žalobcu uvedeným v odvolaní,

pokiaľ ide o skutočnosť, že Správa katastra pri rozhodovaní o povolení vkladu

vlastníckeho práva aplikovala správnu úvahu.

Použitie správnej úvahy v konaní o povolení vkladu v súvislosti s oprávnením

prevodcu nakladať s predmetom prevodu je vylúčené. Správe katastra nie je zákonom

daná možnosť ustáliť, že prevodca je oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať, ak toto

právo nevyplýva z príloh obligatórne požadovaných pre návrh na vklad do katastra

nehnuteľností.

Žalobca odvodzuje svoje oprávnenie nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami

z rozhodnutia č. Pôd 520/1958 zo dňa 10.marca 1958, avšak toto rozhodnutie nespĺňa

náležitosti v zmysle § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona, teda nie je v spôsobilou prílohou

k návrhu na vklad.

Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5 Sž-o-KS/48/2006 zo dňa 13.októbra 2006 odvolací súd uvádza, že

v tomto prípade nebolo meritórne rozhodované o predmete prevodu; v konečnom

dôsledku došlo uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -506 zo dňa

14.marca 2008 k zastaveniu konania z dôvodov procesných, keďže opravný prostriedok

bol podaný neoprávnenou osobou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

preskúmal z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p,

). Odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, preto súd rozhodol v súlade s ust. , , keď

rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a , keď

žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

a žalovaný nárok na náhradu trov konania nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská