Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/373/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu : M. R., N., právne zastúpený : JUDr. M. B., advokát, B.

proti žalovanému : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-72/PK-2007 zo dňa 24.

októbra 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č.k. -35 zo dňa 18. júna 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-35 zo dňa 18. júna 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal

preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa

24. októbra 2007, č. KM-72/PK-2007. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu

a potvrdil personálny rozkaz č. 148 zo dňa 29. marca 2007 o prepustení žalobcu

2

zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ záko-

na č. . Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že žalobca sa

svojim konaním dopustil porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, dôsledkom

čoho jeho ponechania v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej

služby.

Podľa názoru súdu prvého stupňa bol vo veci žalobcu náležite zistený skutkový stav

veci, bol zaujatý správny právny názor. Preto nebol zistený dôvod na zrušenie rozhodnutia

žalovaného. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa

a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku žalobca podal odvolanie, žiadal zrušiť rozsudok krajského súdu, zrušiť

rozhodnutie žalovaného ako aj personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 148

zo dňa 29. marca 2007 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že nebolo

náležité hodnotenie dôkazov zo strany orgánu rozhodujúceho v prvom stupni ako aj

žalovaného. Nebol si vedomý toho, že K. R., pred jazdou požil alkoholické nápoje. Preto jeho

konanie nebolo správne právne posúdené. Nikoho neudrel ani nepichal nožom, čo potvrdil aj

vypočutý svedok K. R.. Počas výkonu štátnej služby sa nikdy nedopustil protiprávneho

konania. Svoje povinnosti policajta si plnil v súlade s prísahou policajta, ktorú zložil.

Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na skutočnostiach, ktoré

uviedol už vo svojom vyjadrení k podanej žalobe. Uviedol, že podľa ustálenej judikatúry nie

je pre orgán rozhodujúci o skončení služobného pomeru policajta výsledok prípadného

trestného stíhania. Zdôraznil, že vykonané dôkazy boli zo strany rozhodujúcich orgánov

v právnej veci žalobcu hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Správne

orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí náležite odôvodnili skutočnosť prepustenia

žalobcu zo služobného pomeru v zmysle ustanovenia

Z.z..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovení s tým, že deň vyhlásenia

3

rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený 29. apríla 2010 ( ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi

z ustanovenia zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí

žaloby ( a ) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie

napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia treba považovať za

osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach

nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,

resp. nesprávne aplikovaný. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje porušenie zákona. Súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec

žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde

nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia , a súd musí túto zásadu

aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že

žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadnuť bez

ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala ( ).

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov

(a to ani vo veciach podľa ), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí

správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených

žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.

Podľa účinného ku dňu vyhlásenia personálneho

rozkazu, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie :

4

,,Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje

sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný

poriadok a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť , ústavnými zákonmi,

zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.

Podľa , policajt je povinný v štátnej službe

i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru

alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

Podľa , policajt je povinný dodržať

služobnú disciplínu.

Podľa , policajt je povinný plniť aj

povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa , policajt sa prepustí zo služobného

pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného,

je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vyporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo

preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak

ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia, ani logické nesprávnosti,

ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd ako súd odvolací v intenciách námietok žalobcu uplatnených v podanom

odvolaní posudzoval rozsudok krajského súdu ako aj rozhodnutie žalovaného zo dňa

24. októbra 2007, č. KM-72/PK-2007, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti

personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 148 zo dňa 29. marca 2007

a personálny rozkaz potvrdil. Týmto rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol

žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1

písm. e/ .

5

Zo spisu zistil odvolací súd tieto skutočnosti :

Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca dňa

6. januára 2007 v ranných hodinách na parkovisku pred diskotékou C. B. v B. na R. N. v čase

mimo výkonu štátnej služby po predchádzajúcom konflikte s J. H. C., tohto bodal do oblasti

brucha, čím mu spôsobil zranenie s dobou liečenia najmenej 40 dní, potom poškodeného pri

úteku z miesta činu ešte krátky čas prenasledoval smerom k mostu S.. V uvedenom čase

v rozpore so zákonom mal u seba krátku strelnú zbraň značky S., ktorú mal v legálnej držbe aj

napriek tomu, že jeho schopnosť na túto činnosť bola znížená požitím alkoholických nápojov.

Tiež jazdil ako spolujazdec na motorovom vozidle značky N., ev. č. B., napriek tomu, že si

bol vedomý toho, že jeho vodič K. R., pred jazdou požíval alkoholické nápoje bez toho, aby

v takomto konaní mu zabránil, prípadne prijal opatrenia k zamedzeniu takéhoto protiprávneho

konania.

Uvedený skutkový stav bol zistený na základe šetrenia nadriadeného, ktorý dôkazy

v zmysle vyhodnotil. Na základe nahliadnutia využil materiály

obsiahnuté v spise vedenom v predmetnej veci na Inšpekčnom oddelení Západ Úradu

inšpekčnej služby PZ MV SR Bratislava, najmä zápisnicu o výsluchu svedka – poškodeného

J. H. C., v ktorej presne popísal okolnosti skutku a protiprávne konanie žalobcu, zápisnice

o rekognícii osoby, na základe ktorých bol menovaný poznaný ako osoba spolujazdca

v motorovom vozidle zn. N., ktorá mala konflikt pred C. B. a ktorá napadla poškodeného

nožom, zápisnicu o výsluchu svedka K. R., ktorý v priebehu uvedenej noci jazdil na vozidle

N., ktorý okrem iného potvrdil, že menovaný s ním jazdil na mieste spolujazdca. Nadriadený

ďalej zabezpečil zápisnice o výsluchoch ďalších svedkov, ktorí boli prítomní na mieste činu,

záznamy službukonajúcich príslušníkov PZ, v ktorých sa vyjadrili k priebehu šetrenia

uvedeného skutku. Žalobca v zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 8. februára 2007 okrem

iného uviedol, že dňa 5. januára 2007 prišiel do C. B. asi pred polnocou, kde požíval v malom

množstve alkoholické nápoje, kde okrem iných stretol osobu menom K., odkiaľ s ním odišiel

do podniku C. na terénnom vozidle značky zn. N. bordovej farby, ktorého sa pýtal, že prečo

jazdí na motorovom vozidle, keď predtým pil alkoholické nápoje. Asi okolo 4,00 hod. a 4,30

hod. sa opäť vrátili do C. B., kde vodič zostal stáť s vozidlom pred ním. Pri tomto videl vo

vzdialenosti asi 30 metrov skupinku asi 5 ľudí, ktorí na neho ukazovali a že možno aj niečo

hovorili. Následne jeden z mužov z uvedenej skupinky sa rozbehol a cez otvorené okno auta

udrel päsťou do tváre žalobcu. Následne žalobca vystúpil z auta, rozbehol sa za preč

utekajúcou skupinkou 3 mužov, avšak keď ich nedobehol, tak sa vrátil späť.

6

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v právnej veci žalobcu postupoval v súlade

so zákonom. Žalovaný bol oprávnený podľa názoru súdu prijať voči žalobcovi personálne

opatrenie podľa , pretože na prepustenie žalobcu

zo služobného pomeru boli splnené všetky zákonné podmienky.

V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že žalobca mimo

výkonu služby mal u seba krátku strelnú zbraň značky S. na diskotéke C. B. v B., kde

návštevníci diskotéky po požití alkoholických nápojov nezriedka vyvolávajú konflikty ako aj

skutočnosť, že nezabránil osobe, o ktorej vedel, že požila alkoholické nápoje viesť motorové

vozidlo a išiel v ňom ako spolujazdec, nasvedčuje tomu, že žalobca svojim konaním porušil

základné povinnosti príslušníka Policajného zboru, porušil služobnú prísahu a služobnú

povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu

dôležitých záujmov štátnej služby.

Námietka žalobcu, že neboli brané do úvahy dobré výsledky jeho služobnej činnosti

v Policajnom zbore nie je dôvodná. Odvolací súd poznamenáva, že aktívne plnenie uložených

úloh policajtom je základnou služobnou povinnosťou každého policajta.

Odvolací súd zistil, že v priebehu administratívneho konania, konania na krajskom

súde ani v podanom odvolaní žalobca na svoju obranu nenavrhol vykonať žiadny relevantný

dôkaz, ktorým by vyvrátil zistené protiprávne konanie.

Námietky žalobcu vyjadrené v odvolaní na vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu ani na vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu podľa

názoru odvolacieho súdu nemohli mať vplyv. Iba všeobecné poukazovanie na nesprávnu

aplikáciu ustanovenia , na nezistenie skutočného

stavu veci bez uvedenia konkrétnych skutočností a dôkazov, nemožno považovať za

postačujúce na to aby odvolaniu bolo možné priznať úspech.

Keď teda krajský súd dospel k správnemu záveru, totožnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor

považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Správne orgány oboch

7

stupňov si pre záver, že žalobca svojim konaním porušil základné povinnosti príslušníka

Policajného zboru, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

zadovážili dostatok skutkových podkladov.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny podľa , potvrdil. Pritom sa stotožnil

s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania

podľa ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k

ods. 1 a veta prvá tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu

orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská