Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6b6/367801.210f44.pdf
PDF · 124.12 KB
No categories available
8Sžo/373/2009
Najvyšší súd 8Sžo/373/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci žalobcu : M. R., N., právne zastúpený : JUDr. M. B., advokát, B.
proti žalovanému : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-72/PK-2007 zo dňa 24.
októbra 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1S/347/2007-35 zo dňa 18. júna 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
1S/347/2007-35 zo dňa 18. júna 2009, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa
24. októbra 2007, č. KM-72/PK-2007. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu
a potvrdil personálny rozkaz č. 148 zo dňa 29. marca 2007 o prepustení žalobcu
2
zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ záko-
na č. 73/1998 Z.z.. Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že žalobca sa
svojim konaním dopustil porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, dôsledkom
čoho jeho ponechania v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby.
Podľa názoru súdu prvého stupňa bol vo veci žalobcu náležite zistený skutkový stav
veci, bol zaujatý správny právny názor. Preto nebol zistený dôvod na zrušenie rozhodnutia
žalovaného. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 10 O.s.p.
a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku žalobca podal odvolanie, žiadal zrušiť rozsudok krajského súdu, zrušiť
rozhodnutie žalovaného ako aj personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 148
zo dňa 29. marca 2007 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že nebolo
náležité hodnotenie dôkazov zo strany orgánu rozhodujúceho v prvom stupni ako aj
žalovaného. Nebol si vedomý toho, že K. R., pred jazdou požil alkoholické nápoje. Preto jeho
konanie nebolo správne právne posúdené. Nikoho neudrel ani nepichal nožom, čo potvrdil aj
vypočutý svedok K. R.. Počas výkonu štátnej služby sa nikdy nedopustil protiprávneho
konania. Svoje povinnosti policajta si plnil v súlade s prísahou policajta, ktorú zložil.
Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na skutočnostiach, ktoré
uviedol už vo svojom vyjadrení k podanej žalobe. Uviedol, že podľa ustálenej judikatúry nie
je pre orgán rozhodujúci o skončení služobného pomeru policajta výsledok prípadného
trestného stíhania. Zdôraznil, že vykonané dôkazy boli zo strany rozhodujúcich orgánov
v právnej veci žalobcu hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Správne
orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí náležite odôvodnili skutočnosť prepustenia
žalobcu zo služobného pomeru v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998
Z.z..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovení § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia
3
rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 29. apríla 2010 (§ 156 ods. 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 O.s.p.).
Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi
z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí
žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie
napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za
osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva
vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,
resp. nesprávne aplikovaný. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje porušenie zákona. Súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec
žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p., a súd musí túto zásadu
aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že
žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadnuť bez
ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 2 O.s.p.).
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov
(a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí
správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených
žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. účinného ku dňu vyhlásenia personálneho
rozkazu, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie :
4
,,Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje
sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný
poriadok a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.
Podľa § 48 ods. 3 písm. g/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný v štátnej službe
i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru
alebo ohroziť dôveru v tento zbor.
Podľa § 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný dodržať
služobnú disciplínu.
Podľa § 48 ods. 3 písm. n/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť aj
povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného
pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného,
je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vyporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo
preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak
ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia, ani logické nesprávnosti,
ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd ako súd odvolací v intenciách námietok žalobcu uplatnených v podanom
odvolaní posudzoval rozsudok krajského súdu ako aj rozhodnutie žalovaného zo dňa
24. októbra 2007, č. KM-72/PK-2007, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti
personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 148 zo dňa 29. marca 2007
a personálny rozkaz potvrdil. Týmto rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol
žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1
písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z..
5
Zo spisu zistil odvolací súd tieto skutočnosti :
Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca dňa
6. januára 2007 v ranných hodinách na parkovisku pred diskotékou C. B. v B. na R. N. v čase
mimo výkonu štátnej služby po predchádzajúcom konflikte s J. H. C., tohto bodal do oblasti
brucha, čím mu spôsobil zranenie s dobou liečenia najmenej 40 dní, potom poškodeného pri
úteku z miesta činu ešte krátky čas prenasledoval smerom k mostu S.. V uvedenom čase
v rozpore so zákonom mal u seba krátku strelnú zbraň značky S., ktorú mal v legálnej držbe aj
napriek tomu, že jeho schopnosť na túto činnosť bola znížená požitím alkoholických nápojov.
Tiež jazdil ako spolujazdec na motorovom vozidle značky N., ev. č. B., napriek tomu, že si
bol vedomý toho, že jeho vodič K. R., pred jazdou požíval alkoholické nápoje bez toho, aby
v takomto konaní mu zabránil, prípadne prijal opatrenia k zamedzeniu takéhoto protiprávneho
konania.
Uvedený skutkový stav bol zistený na základe šetrenia nadriadeného, ktorý dôkazy
v zmysle § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. vyhodnotil. Na základe nahliadnutia využil materiály
obsiahnuté v spise vedenom v predmetnej veci na Inšpekčnom oddelení Západ Úradu
inšpekčnej služby PZ MV SR Bratislava, najmä zápisnicu o výsluchu svedka – poškodeného
J. H. C., v ktorej presne popísal okolnosti skutku a protiprávne konanie žalobcu, zápisnice
o rekognícii osoby, na základe ktorých bol menovaný poznaný ako osoba spolujazdca
v motorovom vozidle zn. N., ktorá mala konflikt pred C. B. a ktorá napadla poškodeného
nožom, zápisnicu o výsluchu svedka K. R., ktorý v priebehu uvedenej noci jazdil na vozidle
N., ktorý okrem iného potvrdil, že menovaný s ním jazdil na mieste spolujazdca. Nadriadený
ďalej zabezpečil zápisnice o výsluchoch ďalších svedkov, ktorí boli prítomní na mieste činu,
záznamy službukonajúcich príslušníkov PZ, v ktorých sa vyjadrili k priebehu šetrenia
uvedeného skutku. Žalobca v zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 8. februára 2007 okrem
iného uviedol, že dňa 5. januára 2007 prišiel do C. B. asi pred polnocou, kde požíval v malom
množstve alkoholické nápoje, kde okrem iných stretol osobu menom K., odkiaľ s ním odišiel
do podniku C. na terénnom vozidle značky zn. N. bordovej farby, ktorého sa pýtal, že prečo
jazdí na motorovom vozidle, keď predtým pil alkoholické nápoje. Asi okolo 4,00 hod. a 4,30
hod. sa opäť vrátili do C. B., kde vodič zostal stáť s vozidlom pred ním. Pri tomto videl vo
vzdialenosti asi 30 metrov skupinku asi 5 ľudí, ktorí na neho ukazovali a že možno aj niečo
hovorili. Následne jeden z mužov z uvedenej skupinky sa rozbehol a cez otvorené okno auta
udrel päsťou do tváre žalobcu. Následne žalobca vystúpil z auta, rozbehol sa za preč
utekajúcou skupinkou 3 mužov, avšak keď ich nedobehol, tak sa vrátil späť.
6
Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v právnej veci žalobcu postupoval v súlade
so zákonom. Žalovaný bol oprávnený podľa názoru súdu prijať voči žalobcovi personálne
opatrenie podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., pretože na prepustenie žalobcu
zo služobného pomeru boli splnené všetky zákonné podmienky.
V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že žalobca mimo
výkonu služby mal u seba krátku strelnú zbraň značky S. na diskotéke C. B. v B., kde
návštevníci diskotéky po požití alkoholických nápojov nezriedka vyvolávajú konflikty ako aj
skutočnosť, že nezabránil osobe, o ktorej vedel, že požila alkoholické nápoje viesť motorové
vozidlo a išiel v ňom ako spolujazdec, nasvedčuje tomu, že žalobca svojim konaním porušil
základné povinnosti príslušníka Policajného zboru, porušil služobnú prísahu a služobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby.
Námietka žalobcu, že neboli brané do úvahy dobré výsledky jeho služobnej činnosti
v Policajnom zbore nie je dôvodná. Odvolací súd poznamenáva, že aktívne plnenie uložených
úloh policajtom je základnou služobnou povinnosťou každého policajta.
Odvolací súd zistil, že v priebehu administratívneho konania, konania na krajskom
súde ani v podanom odvolaní žalobca na svoju obranu nenavrhol vykonať žiadny relevantný
dôkaz, ktorým by vyvrátil zistené protiprávne konanie.
Námietky žalobcu vyjadrené v odvolaní na vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu ani na vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu podľa
názoru odvolacieho súdu nemohli mať vplyv. Iba všeobecné poukazovanie na nesprávnu
aplikáciu ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., na nezistenie skutočného
stavu veci bez uvedenia konkrétnych skutočností a dôkazov, nemožno považovať za
postačujúce na to aby odvolaniu bolo možné priznať úspech.
Keď teda krajský súd dospel k správnemu záveru, totožnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor
považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Správne orgány oboch
7
stupňov si pre záver, že žalobca svojim konaním porušil základné povinnosti príslušníka
Policajného zboru, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
zadovážili dostatok skutkových podkladov.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotožnil
s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa§ 212 ods. 1 O.s.p. ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k
ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu
orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská