Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/462/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu V. S., bytom v B. zastúpeného JUDr. M. S.,

advokátom so sídlom v B., proti žalovanému Krajskému stavebnému úradu

v BratislaveB., Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. A/2006/759-/HLO z 20. marca 2006, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. júla 2009, č.k. -64, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 10. júla 2009, č.k. -64, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.2 písm. d/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zrušil rozhodnutie žalovaného

uvedené v záhlaví tohto rozsudku, vec mu vrátil na ďalšie konanie a účastníkom náhradu trov

konania nepriznal. Zároveň rozhodol o nepriznaní nákladov zastúpenia ustanovenej právnej

zástupkyni žalobcu JUDr. K. B..

2

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd v danom prípade zistil, že

v prvostupňovom rozhodnutí a aj v rozhodnutí žalovaného nie je určený okruh účastníkov

konania, tak ako to špecifikuje príslušný Stavebný zákon a Správny poriadok. Z uvedeného

dôvodu napadnuté rozhodnutia nie sú formulované určite a presne vo vzťahu k osobám, ktoré

majú vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, na ktorú sa stavebné povolenie vzťahuje a ktorí

poverili spoločenstvo na zastupovanie v stavebnom konaní. Zdôraznil, že všeobecné

označenie „vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na J. v B. v zastúpení S.

K. - spoločenstva vlastníkov a nebytových priestorov ...“ nespĺňa náležitosti vyžadované

zákonom, pričom napadnuté druhostupňové rozhodnutie neobsahuje ani takto určený okruh

účastníkov konania. Okrem toho v danom prípade súd prostredníctvom zabezpečených

dôkazných prostriedkov zistil, že priestory sušiarne, ktorej sa konanie týkalo, nie sú

nebytovým priestorom, tak, ako to bolo konštatované v rozhodnutiach správnych orgánov, ale

spoločným zariadením domu, tak ako to vyplýva z popisu spoločných častí a spoločných

zariadení domu pri prevodoch vlastníctva bytov. Uvedená nesprávnosť v označení priestoru

na ktorý sa zmena stavby vzťahovala má za následok nepresnosť a neurčitosť predmetu

rozhodovania. Krajský súd zdôraznil, že napriek okolnosti, že uvedené nedostatky neboli

predmetom žaloby, splnením formálnych náležitostí správnych rozhodnutí sa musel zaoberať

z úradnej povinnosti. Na základe popísaných zistení dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť spočívajúcu v absencii vymenovania

účastníkov konania a v nepresnom popise predmetu, ktorého sa správne konanie týkalo. Preto

vo veci rozhodol horeuvedeným spôsobom.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie,

v rámci ktorého uviedol, že krajský súd sa zameral na hľadanie chýbajúcich formálnych

náležitostí rozhodnutia žalovaného, pričom sa zrejme vyhol preskúmaniu zákonnosti

rozhodnutia a postupu mu predchádzajúceho. V rámci odvolania žalobca poukázal na úkony

pracovníčky žalovaného správneho orgánu – pani I., a to v súvislosti s

vyhodnotením jednotlivých skutočností súvisiacich s predmetnou vecou. Najmä uviedol, že

p. predsedníčka (závislá na správcovi), je v osobnom konflikte s rodinou žalobcu z dôvodu

jeho poukazovania na defraudácie v spoločenstve a porušovanie zákonov z jej strany.

P. I. bola žalobcom informovaná, že bol vydieraný preto, že sa po dlhých mesiacoch (vyše

roka) šetrenia IP potvrdilo, že rekonštrukcia vnútorného plynového rozvodu v dome bola

vykonaná v rozpore s legislatívou a STN, o čom p. predsedníčka vedela a taktiež

3

p. predsedníčka je tou osobou, ktorá zastupuje vlastníkov bytov v bytovom dome v stavebnom

konaní. Žalobca taktiež uviedol, že si nikdy nerobil nárok na celú sušiareň, ale len na takú

časť, ktorá je nevyhnutná k tomu, aby sa vysušilo 5kg bielizne (jedno pranie) t.j. na pár m²,

čo uviedol aj v odvolaní v konaní pred Krajským stavebným úradom, pričom odkázal na

obsah listu p. predsedníčke zo dňa 25. augusta 2003 (príloha č. 7 návrhu na krajský súd).

V tomto liste poukazoval, že pokiaľ ide o potrebu niektorých vlastníkov bytov skladovať

v spoločných priestoroch sušiarne predmety, ktoré by sa im zrejme nepomestili do pivníc,

situácia by sa dala riešiť napríklad vybudovaním priečky, ktorá by oddeľovala čistú resp.

v čistote udržiavateľnú sušiareň od „skladu“ nepotrebných vecí (takéto riešenie pripustil aj I.).

Žalobca ďalej uviedol, že keď bol v r. 2006 N., (ktorý bol roky v špine s porozbíjanými

sklami), prebudovaný, žiadal p. I., aby mu pomohla vo veci tak, aby sa projekt kotolne upravil

tak, že v pôvodnej sušiarni (pri posunutí priečky) by sa zrealizovala malá sušiareň a kotolňa.

Na jej podnet sa konalo stretnutie s p. predsedníčkou v byte žalobcu, ale p. predsedníčka jeho

žiadosť zamietla. Upozornil, že p. I. si rozhodnutie p. predsedníčky osvojila napriek tomu, že

bola žalobcom informovaná, že jeho zásluhou spoločenstvo ušetrilo asi 200 000 Sk, lebo jeho

pričinením sa na odvod spalín z kotlov využili pôvodné komínové prieduchy (projekčná firma

chcela vyviesť z kotolne po fasáde nerezový komín). V odvolaní žalobca tiež poukázal na

obsah listu adresovaného krajskému súdu zo dňa 26. januára 2006, v ktorom upozorňoval na

osadenie technologického zariadenia na čelnej strane kotolne, pričom pôvodne bolo povolené

osadiť technológiu na ľavú stenu kotolne, pri vstupe. Do kolaudačného protokolu p.

predsedníčka nadiktovala, že zmena bola realizovaná za účelom budúceho posunu priečky.

Taktiež žalobca uviedol, že dňa 19. februára 2009 osobne odovzdal JUDr. B. všetku

dokumentáciu k prípadu (prílohy doložené k návrhu na krajský súd zo dňa 25. mája 2006 A-G

a prílohy 1-16), navyše obdržala k prípadu niekoľko ďalších príloh s komentárom žalobcu.

Dňa 21. marca 2009 ju žalobca mailom požiadal, aby sa prišla pozrieť do kotolne, na mail

však nikdy nereagovala a na obhliadku neprišla. V mesiaci apríl 2009 žalobca do kancelárie

JUDr. B. priniesol kópie svojho podania na krajský súd zo dňa 03. apríla 2009, dňa 22. júla

2009 mu bolo mailom oznámené, že v spore sa rozhodlo. Ku konaniu JUDr. B. ako bolo

opísané v rozsudku mu neprináleží vyjadrovať sa. V súvislosti s odôvodnením napadnutého

rozsudku poukázal žalobca na str. 3, kde sa uvádza, že upozornil na nedodržanie 10-dňovej

lehoty na zvolanie schôdze, na čo bol jednomyseľne schválený návrh (teda aj žalobcom).

K tomuto s poukazom na list zo dňa 29. júna 2005 (príloha E návrhu na krajský súd), uviedol,

že to že p. F. v bode 1) zapísala, že so schôdzou žalobca súhlasí cez hlasovanie je výmysel.

4

Záverom žalobca žiadal, aby odvolací orgán zaviazal krajský súd, aby preskúmal

zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu (Krajského stavebného úradu)

a postupu mu predchádzajúceho v zmysle ustanovení a nasl. tak, aby sa nehľadali

formálne nedostatky v rozhodnutí žalovaného, ale aby krajský súd preskúmal najmä

zákonnosť postupov, krokov žalovaného, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu.

Súdom ustanovený právny zástupca žalobcu v písomnom podaní z 12. novembra 2009

oznámil, že v súvislosti s predmetnou vecou sa stretol na rokovaní so žalobcom, v rámci

ktorého žalobcu poučil o právnych následkoch ním podaného odvolania ako aj o ďalšom

predpokladanom vývoji a postupe v jeho veci, pričom žalobca aj napriek tomuto poučeniu na

svojom odvolaní trvá. V rámci tohto podania si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo

výške 302,20 €, ktoré riadne písomne špecifikoval.

Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol,

že v stavebnom konaní stavebný úrad ani odvolací správny orgán nevyhodnocuje veci, ktoré

s konaním priamo nesúvisia. Preto sa v konaní a rozhodovaní nezaoberal rekonštrukciou

nebytového priestoru Z., konfliktami žalobcu so správou domu ani inými s vecou

nesúvisiacimi podnetmi (spôsob rekonštrukcie nebytového priestoru bývalého Z.,

skladovanie vecí v spoločných priestoroch domu, resp. oddelenie časti sušiarne pre potreby

rodiny žalobcu a pod.). Rovnako skutočnosť, že zásluhou žalobcu spoločenstvo ušetrilo

200 000 Sk žalovaný nemohol nijako zohľadniť. Vybudovanie samostatnej kotolne v dome

sa kladne odzrkadlilo na nákladoch za teplo a teplú úžitkovú vodu u všetkých vlastníkov

bytov v dome. Posunutie priečky v suteréne nebolo predmetom konania o povolení novej

kotolne, čo však neznamená, že ak sa vlastníci bytov a spoluvlastníci spoločných častí

a zariadení bytového domu na jej presunutí dohodnú, nemôže byť zrealizovaná. Postup

upravuje stavebný zákon, podľa rozvrhu navrhnutých zmien môže podliehať ohláseniu alebo

stavebnému konaniu. Žalovaný sa vyjadril, že v konaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného

stavu veci tak ako ukladá správny poriadok. Pochybil v spôsobe doručovania dotknutým

účastníkom konania, čo v odvolaní napadnutom rozsudku vytkol aj Krajský súd v Bratislave.

Záverom ešte uviedol, že práčovňa a sušiareň už nie sú povinným vybavením bytových

domov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ods. ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

5

žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu / /, a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia vety prvej s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 29. apríla 2010 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie

Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, č. ÚKaSP-2004/646-SP-RĎU z 30. augusta 2005,

ktorým podľa a o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku v znení neskorších predpisov bola povolená zmena dokončenej stavby spojená so

zmenou účelu využitia nebytového priestoru (sušiarne) za účelom výstavby objektovej

kotolne v bytovom dome na J. v B. na pozemku parc.č. X. k.ú. V., odpojenie bytového domu

od doterajšieho systému vykurovania a napojenie kotolne na existujúce plynové potrubie,

podľa projektu I. M. L. T.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu žalovaného zistil, že dôvody uvádzané

žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd

po zistení horeuvedených procesných pochybení aj podľa názoru odvolacieho súdu správne

postupoval, keď horeoznačené rozhodnutie žalovaného podľa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj

právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2

v celom rozsahu stotožnil.

6

Za tohto stavu vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu v súlade s ust. potvrdil.

Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že v novom

rozhodnutí bude povinnosťou žalovaného vysporiadať sa aj s námietkami žalobcu, ktoré

uviedol v odvolaní.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,

ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská