Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)503/367800.7a2b47.pdf
PDF · 133.94 KB
No categories available
8Sžo/462/2009
Najvyšší súd 8Sžo/462/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci žalobcu V. S., bytom v B. zastúpeného JUDr. M. S.,
advokátom so sídlom v B., proti žalovanému Krajskému stavebnému úradu
v BratislaveB., Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. A/2006/759-/HLO z 20. marca 2006, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. júla 2009, č.k. 1S/218/2006-64, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 10. júla 2009, č.k. 1S/218/2006-64, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.2 písm. d/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného
uvedené v záhlaví tohto rozsudku, vec mu vrátil na ďalšie konanie a účastníkom náhradu trov
konania nepriznal. Zároveň rozhodol o nepriznaní nákladov zastúpenia ustanovenej právnej
zástupkyni žalobcu JUDr. K. B..
2
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd v danom prípade zistil, že
v prvostupňovom rozhodnutí a aj v rozhodnutí žalovaného nie je určený okruh účastníkov
konania, tak ako to špecifikuje príslušný Stavebný zákon a Správny poriadok. Z uvedeného
dôvodu napadnuté rozhodnutia nie sú formulované určite a presne vo vzťahu k osobám, ktoré
majú vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, na ktorú sa stavebné povolenie vzťahuje a ktorí
poverili spoločenstvo na zastupovanie v stavebnom konaní. Zdôraznil, že všeobecné
označenie „vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na J. v B. v zastúpení S.
K. - spoločenstva vlastníkov a nebytových priestorov ...“ nespĺňa náležitosti vyžadované
zákonom, pričom napadnuté druhostupňové rozhodnutie neobsahuje ani takto určený okruh
účastníkov konania. Okrem toho v danom prípade súd prostredníctvom zabezpečených
dôkazných prostriedkov zistil, že priestory sušiarne, ktorej sa konanie týkalo, nie sú
nebytovým priestorom, tak, ako to bolo konštatované v rozhodnutiach správnych orgánov, ale
spoločným zariadením domu, tak ako to vyplýva z popisu spoločných častí a spoločných
zariadení domu pri prevodoch vlastníctva bytov. Uvedená nesprávnosť v označení priestoru
na ktorý sa zmena stavby vzťahovala má za následok nepresnosť a neurčitosť predmetu
rozhodovania. Krajský súd zdôraznil, že napriek okolnosti, že uvedené nedostatky neboli
predmetom žaloby, splnením formálnych náležitostí správnych rozhodnutí sa musel zaoberať
z úradnej povinnosti. Na základe popísaných zistení dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť spočívajúcu v absencii vymenovania
účastníkov konania a v nepresnom popise predmetu, ktorého sa správne konanie týkalo. Preto
vo veci rozhodol horeuvedeným spôsobom.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie,
v rámci ktorého uviedol, že krajský súd sa zameral na hľadanie chýbajúcich formálnych
náležitostí rozhodnutia žalovaného, pričom sa zrejme vyhol preskúmaniu zákonnosti
rozhodnutia a postupu mu predchádzajúceho. V rámci odvolania žalobca poukázal na úkony
pracovníčky žalovaného správneho orgánu – pani I., a to v súvislosti s
vyhodnotením jednotlivých skutočností súvisiacich s predmetnou vecou. Najmä uviedol, že
p. predsedníčka (závislá na správcovi), je v osobnom konflikte s rodinou žalobcu z dôvodu
jeho poukazovania na defraudácie v spoločenstve a porušovanie zákonov z jej strany.
P. I. bola žalobcom informovaná, že bol vydieraný preto, že sa po dlhých mesiacoch (vyše
roka) šetrenia IP potvrdilo, že rekonštrukcia vnútorného plynového rozvodu v dome bola
vykonaná v rozpore s legislatívou a STN, o čom p. predsedníčka vedela a taktiež
3
p. predsedníčka je tou osobou, ktorá zastupuje vlastníkov bytov v bytovom dome v stavebnom
konaní. Žalobca taktiež uviedol, že si nikdy nerobil nárok na celú sušiareň, ale len na takú
časť, ktorá je nevyhnutná k tomu, aby sa vysušilo 5kg bielizne (jedno pranie) t.j. na pár m²,
čo uviedol aj v odvolaní v konaní pred Krajským stavebným úradom, pričom odkázal na
obsah listu p. predsedníčke zo dňa 25. augusta 2003 (príloha č. 7 návrhu na krajský súd).
V tomto liste poukazoval, že pokiaľ ide o potrebu niektorých vlastníkov bytov skladovať
v spoločných priestoroch sušiarne predmety, ktoré by sa im zrejme nepomestili do pivníc,
situácia by sa dala riešiť napríklad vybudovaním priečky, ktorá by oddeľovala čistú resp.
v čistote udržiavateľnú sušiareň od „skladu“ nepotrebných vecí (takéto riešenie pripustil aj I.).
Žalobca ďalej uviedol, že keď bol v r. 2006 N., (ktorý bol roky v špine s porozbíjanými
sklami), prebudovaný, žiadal p. I., aby mu pomohla vo veci tak, aby sa projekt kotolne upravil
tak, že v pôvodnej sušiarni (pri posunutí priečky) by sa zrealizovala malá sušiareň a kotolňa.
Na jej podnet sa konalo stretnutie s p. predsedníčkou v byte žalobcu, ale p. predsedníčka jeho
žiadosť zamietla. Upozornil, že p. I. si rozhodnutie p. predsedníčky osvojila napriek tomu, že
bola žalobcom informovaná, že jeho zásluhou spoločenstvo ušetrilo asi 200 000 Sk, lebo jeho
pričinením sa na odvod spalín z kotlov využili pôvodné komínové prieduchy (projekčná firma
chcela vyviesť z kotolne po fasáde nerezový komín). V odvolaní žalobca tiež poukázal na
obsah listu adresovaného krajskému súdu zo dňa 26. januára 2006, v ktorom upozorňoval na
osadenie technologického zariadenia na čelnej strane kotolne, pričom pôvodne bolo povolené
osadiť technológiu na ľavú stenu kotolne, pri vstupe. Do kolaudačného protokolu p.
predsedníčka nadiktovala, že zmena bola realizovaná za účelom budúceho posunu priečky.
Taktiež žalobca uviedol, že dňa 19. februára 2009 osobne odovzdal JUDr. B. všetku
dokumentáciu k prípadu (prílohy doložené k návrhu na krajský súd zo dňa 25. mája 2006 A-G
a prílohy 1-16), navyše obdržala k prípadu niekoľko ďalších príloh s komentárom žalobcu.
Dňa 21. marca 2009 ju žalobca mailom požiadal, aby sa prišla pozrieť do kotolne, na mail
však nikdy nereagovala a na obhliadku neprišla. V mesiaci apríl 2009 žalobca do kancelárie
JUDr. B. priniesol kópie svojho podania na krajský súd zo dňa 03. apríla 2009, dňa 22. júla
2009 mu bolo mailom oznámené, že v spore sa rozhodlo. Ku konaniu JUDr. B. ako bolo
opísané v rozsudku mu neprináleží vyjadrovať sa. V súvislosti s odôvodnením napadnutého
rozsudku poukázal žalobca na str. 3, kde sa uvádza, že upozornil na nedodržanie 10-dňovej
lehoty na zvolanie schôdze, na čo bol jednomyseľne schválený návrh (teda aj žalobcom).
K tomuto s poukazom na list zo dňa 29. júna 2005 (príloha E návrhu na krajský súd), uviedol,
že to že p. F. v bode 1) zapísala, že so schôdzou žalobca súhlasí cez hlasovanie je výmysel.
4
Záverom žalobca žiadal, aby odvolací orgán zaviazal krajský súd, aby preskúmal
zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu (Krajského stavebného úradu)
a postupu mu predchádzajúceho v zmysle ustanovení § 244 a nasl. O.s.p. tak, aby sa nehľadali
formálne nedostatky v rozhodnutí žalovaného, ale aby krajský súd preskúmal najmä
zákonnosť postupov, krokov žalovaného, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu.
Súdom ustanovený právny zástupca žalobcu v písomnom podaní z 12. novembra 2009
oznámil, že v súvislosti s predmetnou vecou sa stretol na rokovaní so žalobcom, v rámci
ktorého žalobcu poučil o právnych následkoch ním podaného odvolania ako aj o ďalšom
predpokladanom vývoji a postupe v jeho veci, pričom žalobca aj napriek tomuto poučeniu na
svojom odvolaní trvá. V rámci tohto podania si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 302,20 €, ktoré riadne písomne špecifikoval.
Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol,
že v stavebnom konaní stavebný úrad ani odvolací správny orgán nevyhodnocuje veci, ktoré
s konaním priamo nesúvisia. Preto sa v konaní a rozhodovaní nezaoberal rekonštrukciou
nebytového priestoru Z., konfliktami žalobcu so správou domu ani inými s vecou
nesúvisiacimi podnetmi (spôsob rekonštrukcie nebytového priestoru bývalého Z.,
skladovanie vecí v spoločných priestoroch domu, resp. oddelenie časti sušiarne pre potreby
rodiny žalobcu a pod.). Rovnako skutočnosť, že zásluhou žalobcu spoločenstvo ušetrilo
200 000 Sk žalovaný nemohol nijako zohľadniť. Vybudovanie samostatnej kotolne v dome
sa kladne odzrkadlilo na nákladoch za teplo a teplú úžitkovú vodu u všetkých vlastníkov
bytov v dome. Posunutie priečky v suteréne nebolo predmetom konania o povolení novej
kotolne, čo však neznamená, že ak sa vlastníci bytov a spoluvlastníci spoločných častí
a zariadení bytového domu na jej presunutí dohodnú, nemôže byť zrealizovaná. Postup
upravuje stavebný zákon, podľa rozvrhu navrhnutých zmien môže podliehať ohláseniu alebo
stavebnému konaniu. Žalovaný sa vyjadril, že v konaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného
stavu veci tak ako ukladá správny poriadok. Pochybil v spôsobe doručovania dotknutým
účastníkom konania, čo v odvolaní napadnutom rozsudku vytkol aj Krajský súd v Bratislave.
Záverom ešte uviedol, že práčovňa a sušiareň už nie sú povinným vybavením bytových
domov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
5
žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu /§ 212 ods.1 O.s.p./, a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 29. apríla 2010 (§ 156 ods.1 a ods.3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, č. ÚKaSP-2004/646-SP-RĎU z 30. augusta 2005,
ktorým podľa § 66 a § 85 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku v znení neskorších predpisov bola povolená zmena dokončenej stavby spojená so
zmenou účelu využitia nebytového priestoru (sušiarne) za účelom výstavby objektovej
kotolne v bytovom dome na J. v B. na pozemku parc.č. X. k.ú. V., odpojenie bytového domu
od doterajšieho systému vykurovania a napojenie kotolne na existujúce plynové potrubie,
podľa projektu I. M. L. T.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom
krajského súdu, vrátane administratívneho spisu žalovaného zistil, že dôvody uvádzané
žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd
po zistení horeuvedených procesných pochybení aj podľa názoru odvolacieho súdu správne
postupoval, keď horeoznačené rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods.2 písm. d/ O.s.p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj
právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. v celom rozsahu stotožnil.
6
Za tohto stavu vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že v novom
rozhodnutí bude povinnosťou žalovaného vysporiadať sa aj s námietkami žalobcu, ktoré
uviedol v odvolaní.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,
ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská