Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/88/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu : J. K., bytom v S. právne zastúpeného JUDr. J. B.,

advokátom, H. proti žalovanému : Krajské riaditeľstvo policajného zboru Prešov, Krajský

dopravný inšpektorát, Pionierska ulica č. 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

a postupu žalovaného č. KRP-94/DI-2-2009 zo dňa 26.júna 2009, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -23 zo dňa 19.januára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. -23 zo dňa 19.januára 2010, p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 62,72 € do

15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. J. B., advokáta, N.

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa

26.júna 2009, č. KRP-94/DI-2-2009 podľa a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, že pri doručovaní bola pri

postupe správneho orgánu zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa a účastníkom

nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd

zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Namietal, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní

uviedol najmä nasledovné skutočnosti:

„Zo spisového materiálu týkajúceho sa danej veci je zrejmé, že rozhodnutie

o priestupku - č.p.: ORP-P-2/DI-SV-2009 zo dňa 9.februára 2009 bolo J. K. prvýkrát

zasielané prostredníctvom Slovenskej pošty, ako doporučená zásielka adresovaná do

vlastných rúk. Uvedená zásielka bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 10.februára 2009,

o čom svedčí prezenčná pečiatka pošty. Zásielka bola po neúspešnom pokuse o doručenie dňa

11.februára 2009 a opakované doručenie dňa 12.februára 2009, uložená na pošte. J. K. si

predmetnú zásielku na pošte v odbernej lehote nevyzdvihol, a tak pošta dňa 3.marca 2009

uvedenú zásielku vrátila odosielateľovi - ODI v Snine OR PZ v Humennom s poznámkou

„..zásielku neprevzal v odbernej lehote."

ODI v Snine OR PZ v Humennom, ako aj KDI KR PZ v Prešove vychádzali pri

doručovaní z názoru podporeného aj stanoviskom Odboru dopravnej polície Prezídia

Policajného zboru v Bratislave a síce. že v prípadoch, keď páchateľ priestupku neprevezme

rozhodnutie o priestupku, ktorým mu bola okrem iného uložená a j sankcia zákazu činnosti,

spočívajúca v zákaze viesť motorové vozidlo na ústnom pojednávaní o priestupku, prípadne

mu rozhodnutie nebolo doručené a správny orgán využije doručenie rozhodnutia podľa § 24

ods. 2 zákona o správnom konaní (tzv. fikciu doručenia), takéto doručenie písomnosti

nemožno považovať za riadne doručenie písomnosti pre prípadný trestno-právny postih

páchateľa predmetného priestupku. Vedenie motorového vozidla takouto osobou by bolo

možné opätovne posúdiť len ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

z dôvodu absencie subjektívnej stránky konania.

3

KR PZ v Prešove zároveň uvádza že v danom prípade nebola k možnosti využitia

fikcie doručenia splnená ani podmienka uvedená v ustanovení § 24 ods. 2 zákona o správnom

konaní, a síce či sa adresát, ktorému sa má písomnosť určená do vlastných rúk doručiť, v čase

doručovania zdržiaval v mieste bydliska. KR PZ v Prešove zastáva názor, že bez dostatočného

preverenia uvedenej okolnosti by mohol adresát v ďalšom konaní predložiť dôkazy o tom, že

sa v čase doručovania uvedenej písomnosti v mieste bydliska nezdržiaval, čo by mohlo mať

v ďalšom konaní za následok zrušenie predmetného rozhodnutia správneho orgánu súdom.

V danom prípade J. K. nebol prítomný na ústnom pojednávaní o priestupku

a prvostupňový správny orgán nemal vedomosť o tom, resp. nemal hodnoverným spôsobom

preukázané či sa menovaný v čase doručovania poštovej zásielky poštovým doručovateľom

zdržiaval v mieste bydliska. Preto ODI v Snine OR PZ v Humennom potom, čo J. K.

predmetnú zásielku adresovanú do vlastných rúk, zasielanú prostredníctvom Slovenskej pošty

v odbernej lehote neprevzal, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že aj predvolanie na ústne

pojednávanie a všetky ostatné písomnosti v danej veci boli menovanému doručené až

prostredníctvom hliadky PZ, nevyužil fikciu doručenia a vedúci ODI v Snine OR PZ v

Humennom dňa 5.marca 2009 požiadal OO PZ Snina o priame doručenie predmetnej zásielky

- rozhodnutia J. K.. Zo záznamu OO PZ Snina zo dňa 20.marca 2009, spísaného k doručeniu

zásielky menovanému vyplýva, že previerkou v mieste trvalého bydliska J. K. bolo zistené, že

menovaný sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava. Bolo na neho zistené telefónne číslo, kde

menovaný ani po viacnásobnom telefonickom upovedomení si zásielku do 20.marca 2009

neprevzal. Z uvedeného dôvodu bola zásielka vrátená na ODI v Snine OR PZ v Humennom.

Následne dňa 27.marca 2009 vedúci ODI v Snine OR PZ v Humennom opakovane

požiadal OO PZ v Snine o priame doručenie zásielky J. K.. Zo záznamu OO PZ v Snine k

doručeniu predmetnej zásielky menovanému zo dňa 16.apríla 2009,

č.p.: ORP-68-15/PP-SV-2009 je zrejmé, že príslušníkmi OO PZ v Snine bol vykonaný

viacnásobný pokus o doručenie zásielky určenej do vlastných rúk - pre J. K.. Menovaný bol

dňa 4.apríla 2009 pri čerpacej stanici A. v Stakčíne hliadkou OO PZ Snina upovedomený, aby

sa dostavil na ODI v Snine, za účelom prevzatia zásielky, nakoľko ho nebolo a nie je možné

zastihnúť v mieste trvalého bydliska. Z uvedeného záznamu je rovnako zrejmé, že počas

hliadkovej služby zo dňa 14.apríla 2009 na 15.apríl 2009, bolo v čase okolo 02.00 hod.

hliadkou OO PZ v Snine vykonané osobné doručenie zásielky J. K., nakoľko hliadka zistila,

4

že menovaný sa nachádza v reštaurácii P.. J. K. bol v Snine pred reštauráciu P. pri odchode z

nej vyzvaný, aby na mieste podpísal doručenku a zásielku prevzal. Na mieste bol v zmysle

platnej právnej úpravy poučený, že ak zásielku odmietne prevziať, a doručenku podpísať,

bude sa zásielka dňom odmietnutia prevzatia považovať za doručenú. J. K. na výzvu

nereagoval, hliadke PZ sa pozdravil a z miesta odišiel. Z uvedeného dôvodu bola neprevzatá -

odmietnutá zásielka, spolu so záznamom spísaným k jej doručeniu zaslaná späť na ODI v

Snine OR PZ v Humennom.

Prvostupňový správny orgán vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval

v zmysle ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o správnom konaní rozhodnutie o priestupku,

č.p.: ORP-P-2/DI-SV-2009 zo dňa 9.februára 2009 za doručené dňa 15.apríla 2009.

Vzhľadom na to, že J. K. voči uvedenému rozhodnutiu nepodal v zákonom stanovenej 15-

dňovej lehote odvolanie, rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 30.apríla

2009, čo prvostupňový správny orgán na rozhodnutí o priestupku aj vyznačil. Odvolanie voči

rozhodnutiu o priestupku J. K. podal písomne, pričom na poštovú prepravu ho podal dňa

4.júna 2009, t.j. 50-ty deň. Odvolací správny orgán - KDI KR PZ v Prešove po preskúmaní

spisového materiálu a podaného odvolania sa stotožnil s rozhodnutím a postupom

prvostupňového správneho orgánu - ODI v Snine OR PZ v Humennom.

KR PZ v Prešove zároveň poukazuje na skutočnosť, že spôsob doručovania inak, než

prostredníctvom pošty nie je zo zákona žiadnym spôsobom miestne ani časovo obmedzený.

Zákon žiadnym spôsobom nevylučuje možnosť doručenia písomnosti adresátovi v nočných

hodinách, pred pohostinstvom, alebo na akomkoľvek inom mieste, kde je zastihnutý, resp.

kde sa zdržiava, zvlášť vtedy ak sa mu po opakovaných predchádzajúcich pokusoch

písomnosť nepodarilo žiadnym iným zákonným spôsobom doručiť, resp. ak nereagoval na

žiadne dovtedajšie výzvy na vyzdvihnutie predmetnej písomnosti. V neposlednom rade

KR PZ v Prešove uvádza, že aj občan, ktorému je písomnosť doručovaná cez deň a v mieste

bydliska, môže byť pod vplyvom alkoholu i v prípade, keď doručovanie do vlastných rúk je

uskutočnené poštovým doručovateľom. Uvedená skutočnosť sa však nedá pri každom

doručovaní skúmať a preverovať a zároveň takáto povinnosť doručovateľovi (aj keď ním

v danom prípade boli príslušníci PZ) nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Uvedené

zároveň žiadnym spôsobom nezakladá tvrdenie, že adresát nebol pri doručovaní poučený

o následkoch odmietnutia prevzatia zásielky.

5

Súčasne je možné konštatovať, že z celého predmetného spisového materiálu je zrejmé

a jednoznačné, že konanie J. K. je od prvého procesného úkonu vykonaného zo strany

prvostupňového správneho orgánu účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný

priestupok a jeho následky, spočívajúce najmä v nerešpektovaní predvolania na ústne

pojednávanie, absencii náležitého ospravedlnenia sa z účasti na ústnom pojednávaní,

nepreberania si zásielok určených do vlastných rúk, až po bezdôvodné odopretie prevzatia

zásielky určenej do vlastných rúk adresáta.

Na základe uvedeného KR PZ v Prešove zastáva názor, že postup prvostupňového

správneho orgánu ODI v Snine OR PZ v Humennom, ako aj postup KDI KR PZ v Prešove

bol v predmetnom prípade pri doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk J. K., (od ktorého

následne správne orgány počítajú a odvíjajú právoplatnosť rozhodnutia o priestupku)

aplikovaný v súlade so správnym poriadkom“.

Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny. Súčasne uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného ohľadne osobného

doručovania zásielky žalobcovi dňa 15.apríla 2009 okolo 02.00 hod.. Tvrdenia príslušníkov

Policajného zboru považuje žalobca za umelo vykonštruované a nezakladajúce sa na pravde.

Navrhol ohľadne tejto skutočnosti vypočuť svedkov. Zo strany žalovaného nebol dodržaný

správnym poriadkom upravený postup pri doručovaní zásielok, ktorá skutočnosť nemôže byť

na škodu žalobcovi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolaniu nemožno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ustanovení s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29.apríla

2010 ( ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

6

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi

z ustanovenia zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí

žaloby ( a ) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie

napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký končený návrh robí.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia treba považovať za

osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach

nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,

resp. nesprávne aplikovaný. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje porušenie zákona. Súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec

žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde

nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia , a súd musí túto zásadu

aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že

žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadnuť bez

ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala ( ).

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov

(a to ani vo veciach podľa ), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí

správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených

žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 27.decembra 2008 bol hliadkou OOPZ v Snine zastavený vodič J. K., ktorý

viedol osobné motorové vozidlo značky A., EČ: H. a počas kontroly bol vyzvaný k dychovej

skúške, ktorej sa po poučení podrobil. Dychová skúška bola s pozitívnym výsledkom 0,16

mg/l, ale na odber krvi sa nežiadal. Vodičovi, ktorý nemal ani potrebné doklady k vedeniu

motorového vozidla, a to vodičský preukaz a doklad o zákonnom poistení, bola ďalšia jazda

zakázaná a spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, ktorú odmietol podpísať.

Vyšetrenie na zistenie alkoholu bolo vykonané elektronickým meračom typu A.. Ústneho

7

pojednávania, ktoré sa konalo dňa 9.februára 2009 sa obvinený z priestupku nezúčastnil

(predvolanie doručené osobne dňa 23.januára 2009), preto bol priestupok prejednaný v jeho

neprítomnosti. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Humennom, Okresný dopravný

inšpektorát v Snine rozhodnutím o priestupku zo dňa 9.februára 2009 Č. p.: ORP-P-2/DI-SV-

2009 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g/, k/ zákona

č. o priestupkoch, a podľa citovaného zákona s poukazom na

ustanovenie § 7 ods. 1, 2 zákona, a obvinenému J. K. uložil pokutu vo výške 260 €, a zákaz

činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 10 mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pri určení druhu

a výmery uloženej sankcie správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku - vedenie

motorového vozidla bezprostredne po požití alkoholických nápojov, ale nie v stave

vylučujúcom viesť motorové vozidlo bez predpísaných dokladov na vedenie a premávku

vozidla, čo správny orgán považuje za závažné porušenie základných povinností vodiča

uvedených v § 4 ods. 3 písm. b/, § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 315/96 Z.z. o premávke na

pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Z pripojenej vrátenej zásielky o doručovaní rozhodnutia do vlastných rúk poštou

vyplýva, že dňa 11.februára 2009 alebo 12.februára 2009 (z vrátenej zásielky to jednoznačne

nevyplýva, lebo dátum je nejasne opravený) bol neúspešný pokus o doručovanie s výzvou

o opakované doručovanie. Opakované doručenie dňa 12.februára 2009 bolo neúspešné,

preto zásielka bola uložená na pošte. Zo spisu vyplýva, že Okresné riaditeľstvo policajného

zboru v Humennom, Okresný dopravný inšpektorát v Snine požiadal Obvodné oddelenie

policajného zboru v Snine o doručenie zásielky do vlastných rúk. Na základe výzvy zo dňa

27.marca 2009 OO PZ v Snine žalobcovi opakovane doručovalo zásielku obsahujúcu

rozhodnutie o priestupku a zo záznamu zo dňa 16.apríla 2009 vyplýva, že počas hliadkovej

služby zo dňa 14.apríla 2009 do 15.apríla 2009 v čase okolo 02.00 hod. bolo vykonané osobné

doručenie zásielky, nakoľko hliadka zistila, že J. K. sa nachádza v reštaurácii P.. Pri odchode

z reštaurácie bol vyzvaný, aby doporučenú zásielku na mieste podpísal a prevzal, a bol

poučený o následkoch odmietnutia prevzatia zásielky. Na výzvu však nereagoval, hliadke sa

pozdravil a odišiel. Následne listom zo dňa 11.mája 2009 bol žalobca Okresným

riaditeľstvom policajného zboru v Humennom, Okresným dopravným inšpektorátom v Snine

vyzvaný na odovzdanie vodičského preukazu. Dňa 20.mája 2009 osobne prevzal rozhodnutie

o priestupku s vyznačením právoplatnosti dňom 30.apríla 2009 a zároveň požiadal

o vyhotovenie kópie spisového materiálu. Podaním zo dňa 3.júna 2009, ktoré bolo doručené

8

prvostupňovému správnemu orgánu, podal žalobca odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, ktoré

odôvodnil tým, že tvrdenia policajného orgánu sa nezakladajú na pravde a príslušníci

Obvodného oddelenia policajného zboru v Snine sú už dlhodobo voči jeho osobe zaujatí.

Nesúhlasí s uloženými sankciami, nakoľko tieto sa mu zdajú neprimerane vysoké. Je si

vedomý porušenia predpisov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a svoje konanie

úprimne ľutuje. Požiadal, aby odvolací orgán zmenil rozhodnutie OR PZ v Humennom, ODI

v Snine č.p.: ORP-P-2/DI-SV-2009 zo dňa 9.februára 2009 a uložil mu pokutu v nižšej sadzbe

a zároveň mu uložil miernejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Listom zo dňa

26.júna 2009 č.p.: KRP-94/DI/2/2009 Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove,

Krajský dopravný inšpektorát Prešov upovedomilo žalobcu, že sa oboznámilo s napadnutým

rozhodnutím o priestupku, so spisovým materiálom a odvolaním ako oneskorene podaným

z dôvodu, či neodôvodňuje obnovu konania, alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo

odvolacieho konania. Po preskúmaní okolností, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého

rozhodnutia a odvolania žalobcu, žalovaný nezistil dôvody na obnovu konania podľa § 62

Zákona o správnom konaní alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho

konania podľa § 65 citovaného zákona. Týmto považoval odvolanie za vybavené.

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa§ 250j ods. 2 písm. e/ zrušil

rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom nepriznal

náhradu trov konania.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že správne orgány pri doručovaní prvostupňového

rozhodnutia do vlastných rúk nevychádzali z fikcie doručenia písomnosti poštou podľa

o správnom konaní, ale opakovane sa pokúšali o doručenie

zásielky prostredníctvom OO PZ v Snine. Postup pri doručovaní a dátum prevzatia zásielky,

od ktorého správne orgány počítajú a odvíjajú právoplatnosť, je v rozpore so zákonom

a správnym poriadkom, lebo aj keď existuje záznam príslušníkov polície o doručení

písomnosti žalobcovi dňa 15.apríla 2009 o 02.00 hod pred reštauráciou P. (bez uvedenia

miesta, kde sa toto zariadenie nachádza), neexistuje žiaden iný dôkaz o doručení písomnosti

týmto spôsobom.

Takýto spôsob doručovania písomnosti v nočných hodinách pred reštauráciou podľa

názoru súdu je nevhodný, neprimeraný a bez výpovednej hodnoty. Aj keď súd nemieni

spochybňovať konanie príslušníkov polície, ktorí sú viazaní prísahou, javí sa

9

nepravdepodobným, aby občanovi, ktorý sa zdržiava v pohostinstve (môže byť aj pod

vplyvom alkoholu), bolo dokonca vierohodným spôsobom a bez akýchkoľvek povinností

poskytnuté poučenie o odmietnutí prevzatia zásielky, najmä ak žalobca tvrdí, že bol

a odchádzal v spoločnosti priateľov, a ktorí môžu túto skutočnosť potvrdiť.

Pretože pri postupe správneho orgánu bola zistená vada, ktorá má vplyv na zákonnosť

rozhodnutia, krajský súd rozhodnutie žalovaného (upovedomenie) podľa § 250j ods. 2

písm. e/ zrušil, a vec vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou

správnych orgánov postupovať v naznačenom smere, vo veci opätovne konať, pretože tým, že

nevychádzali z fikcie doručenia, odňali žalobcovi možnosť účinne sa brániť proti fikcii

doručenia.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa Žalobca,

ktorý bol v konaní úspešný, si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd

náhradu trov konania nepriznal a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s ohľadom na obsah podaného

odvolania posudzoval, či správne orgány, ktoré rozhodovali o priestupku žalobcu postupovali

v predmetnej právnej veci spôsobom zodpovedajúcim pravidlám tzv. spravodlivého procesu.

V danej veci odvolací súd skúmal, či boli v priestupkovom konaní dodržané procesné

práva obvineného z priestupku.

Zákon o priestupkoch v ustanovení § 51 zakotvuje, že „ak nie je v tomto zákone

ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom

konaní“. V odkaze pod čiarou č. 4 uvádza . To znamená, že správne

orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho

konania (§3), ustanovenia týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.) ako

aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania,

t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46) a nasl.. To platí aj pokiaľ ide o doručovanie rozhodnutia do

vlastných rúk.

10

Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že je právom správneho orgánu, ktorý vedie

konanie o priestupku rozhodnúť, akým spôsobom bude doručované rozhodnutie fyzickej

osobe, ktorá bola za priestupok potrestaná, t.j. či bude doručovať zásielku prostredníctvom

pošty alebo pristúpi k doručovaniu prostredníctvom kuriéra.

Oprávnenie rozhodnúť o spôsobe doručovania rozhodnutia, ktoré vydal

správny orgán vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho

právomocou rozhodnúť o postihu fyzickej osoby za priestupok, taktiež zo zásady

hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta správneho poriadku).

V predmetnej veci zvolil správny orgán doručovanie rozhodnutia o potrestaní žalobcu

formou doručovania do vlastných rúk prostredníctvom pošty, t.j. v intenciách ustanovenia

o správnom konaní.

Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo

osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát

písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia

zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť

v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží

písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát

nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný deň jeho tejto lehoty sa považuje za

deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Ak adresát bezdôvodne odmietol

písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ

adresáta upozorniť (§ 24 ods. 1,2,3).

V ustanovení § 24 ods. 2 posledná veta je zakotvená výnimka zo zásady, že doručenie

pôsobí až od okamihu, keď písomnosť za fakticky dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na

skutočnosť, či sa adresát písomnosti o jej uložení na pošte dozvedel alebo nemal o uložení

vedomosť, zo zákona vyplýva, že mu písomnosť bola doručená. Ide o právnu fikciu.

Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto

lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, ale len za

predpokladu, že sa adresát zdržiaval v mieste bydliska a že posledný deň doručenia je

pracovný deň.

11

Právna fikcia je právno – technický postup, pomocou ktorého sa považuje za

existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli

odvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli z púheho konštatovania faktu; jej

účelom je totiž posilniť právnu istotu. Aby však mohla právna fikcia svoj účel – dosiahnutie

právnej istoty – splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája, inak

správny orgán a súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.

Podľa veta prvá je Slovenská republika

zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa medzinárodné zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný

zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Keďže Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol publikovaný

v Zbierke (ďalej len ,r“) je medzinárodnou zmluvou, ktorou

je Slovenská republika viazaná je v zmysle

postavený na úroveň ústavného zákona.

To znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická i právnická osoba zaručené

právo na spravodlivý proces v zmysle . Bolo by v rozpore s princípmi

právneho štátu, ak by právo na spravodlivý proces nebolo dodržané.

Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré

subsumuje základné súdnoprocesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadradené

a . Zo štrasburskej judikatúry vyplýva,

že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné.

Princípmi spravodlivého procesu sú najmä princíp „rovnosti zbraní, kontradiktórnosť

súdneho konania, právo osobnej prítomnosti na konaní a zákaz inkriminácie vlastnej osoby“.

12

Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca

klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym

právnym poriadkom. Napríklad v rozsudkoch Kadubec proti Slovensku a Lauko proti

Slovensku (rozsudky sú z 2.septembra 1998), v ktorých išlo o právo na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia o postihu za priestupok súdom Európsky súd pre ľudské práva

vychádzal najmä zo zákona o priestupkoch, ktorý je adresovaný všetkým občanom. Nejde

o predpis, ktorý by bol adresovaný iba obmedzenej skupine občanov a aj sankcie, ktoré boli

v predmetných veciach uložené (pokuty vo výške 1000 Sk a 300 Sk) považoval súd za

sankcie represívneho charakteru. Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že ide

o trestné veci a to bez ohľadu na relatívne nízke sankcie (matiaxe penale, criminal matters).

Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem ,,veci trestného

charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na

spravodlivý proces v zmysle .

Žalobca sa dopustil dopravného priestupku. Preto aj v jeho prípade bolo treba mu

zabezpečiť právo na spravodlivý proces.

V prípade žalobcu postupoval správny orgán pri doručovaní rozhodnutia podľa § 24

zákona o správnom konaní. Keďže žalobca zásielku uloženú na pošte neprevzal, nastúpila

fikcia doručenia rozhodnutia, ktorá vyplýva zo zákona o správnom konaní. Aj odvolací súd

zhodne s názorom súdu prvého stupňa zastáva názor, že nebol daný dôvod na doručovanie

rozhodnutia do rúk žalobcu a to v nočných hodinách.

Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, ktorý uviedol vo vyjadrení

k odvolaniu žalobcu. Doručovanie rozhodnutia podľa § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní

je riadne a zákonné doručenia rozhodnutia.

Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že takéto doručenie rozhodnutia je

nedostatočné pre prípadný trestnoprávny postih žalobcu v prípade ak by zo strany žalobcu

došlo k opätovnému porušeniu dopravných predpisov, aj s týmto názorom odvolací súd

nesúhlasí. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva, že by rozhodnutie o postihu za

priestupok muselo byť doručené fyzickej osobe fakticky do vlastných rúk.

13

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 správneho poriadku; odvolanie treba podať v lehote

15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či

neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho

konania (§ 60 citovaného zákona).

Podstatnou námietkou žalobcu v danej veci je, že správne orgány nesprávne

vyhodnotili právoplatnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ak vychádzali len

z výpovedí príslušníkov OO PZ v Snine o doručovaní zásielky obsahujúcej rozhodnutie

o priestupku pred pohostinstvom P.. Namieta teda postup a vadu v konaní, ktorá ma za

následok nezákonnosť rozhodnutia.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci vykonaný spôsob doručovania

v nočných hodinách pred reštauráciou je bez výpovednej hodnoty. Súd nemá pochybnosť

o tom, že príslušníci polície poučili žalobcu o následkoch odmietnutia zásielky. Žalobca však

túto skutočnosť namieta.

S ohľadom na charakter priestupkového konania, keďže priestupok má charakter

trestného obvinenia treba vychádzať zo všeobecných zásad spravodlivého procesu. Medzi

všeobecné záruky spravodlivého procesu patrí zákaz inkriminácie vlastnej osoby. V zmysle

a 2 nemožno žalobcu nútiť, aby priznal, že mu poučenie o následkoch

odmietnutia prevzatia zásielky bolo dané.

Obsahom zásady inkriminácie vlastnej osoby je právo nepodieľať sa na vlastnom

obvinení a právo mlčať.

Verejný záujem nemôže ospravedlniť, že vo veci konajúce správne orgány

nevychádzali z fikcie doručenia. Štrasburské orgány ochrany práva vo viacerých

rozhodnutiach sa zaoberali zásadou zákazu inkriminácie vlastnej osoby (pozri napr.

rozhodnutie vo veci Saunders c. Spojené kráľovstvo zo 17.decembra 1996).

Vzhľadom na horeuvedené námietky žalovaného vyjadrené v odvolaní na vecnú

správnosť rozhodnutia krajského súdu nemohli mať vplyv.

14

Keď teda krajský súd dospel k záveru, že v postupe správneho orgánu bola zistená

vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia a postupujúc podľa § 250j ods. 2 písm. e/

zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, postupoval podľa

názoru odvolacieho súdu v súlade so zákonom.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou žalovaného bude vo veci o odvolaní

žalobcu konať a rozhodnúť.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny podľa , potvrdil. Pritom sa stotožnil

s právnym posúdením veci a dôvodmi krajského súdu.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k

ods. 1 a tak, že priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

v sume 62,70 €, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný na účet advokáta žalobcu JUDr. J. B. č.ú.

X. vedený v T.. Ide o 1 úkon právnej služby – vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 11 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo

veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej

služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa

1.marca 2010 patrí 55,49 € a režijný paušál 7,21 €, spolu 62,70 €.

Ak si advokát vyčíslil všetky trovy konania, odvolací súd poznamenáva, že o náhrade

trov prvostupňového konania rozhodoval prvostupňový súd.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

15

Dagmar Bartalská