Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
29c/366897.42849c.pdf
PDF · 96.77 KB
No categories available
5Obo/37/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Obo/37/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. D. P., advokát, N.,
správca konkurznej podstaty úpadcu T.,
a. s. v likvidácii, C.C., zast JUDr. J. G., advokát so sídlom K., proti ţalovanému: M. H.,
bytom B., o zaplatenie 398,55 Eur s prísl., o návrhu o oslobodenie ţalobcu od súdnych
poplatkov, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. marca
2010, č. k. 10 Cbi/18/2009-76, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 24. marca 2010, č. k.
10Cbi/18/2009-76 sa p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 24. marca 2010, č. k. 10Cbi/18/2009-76
nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca ţalobou
z 24. septembra 2009 sa domáhal voči ţalovanému práva na zaplatenie istiny vo výške 398,55
Eur s prísl. titulom dlhu za poskytované plnenie týkajúce sa uţívania bytu.
Uznesením z 21. decembra 1999 č. k. 3K/105/99 bol na majetok T., a. s., v likvidácii,
C. (ţalobcu) vyhlásený konkurz.
Ţalobca podaním z 3. decembra 2009 reagoval na výzvu súdu prvého stupňa
na zaplatenie súdneho poplatku za podanú ţalobu, tak, ţe poţiadal o oslobodenie od súdneho
poplatku. Svoju ţiadosť odôvodnil tým, ţe je osobne oslobodený od súdneho poplatku
v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe
správcovskú činnosť môţe od nadobudnutia účinnosti zákona č. 8/2005 Z. z. vykonávať len
osoba zapísaná do zoznamu správcov, ktorý je vedený MS SR, pričom táto okolnosť
je rozhodujúca pre vykonávanie správcovskej činnosti aj v konkurzoch vyhlásených pred
účinnosťou zákona č. 8/2005 Z. z., resp. zákona č. 7/2005 Z. z.
Súd prvého stupňa výzvou z 10. marca 2010, ktorú právny zástupca ţalobcu prevzal
17. marca 2010, vyzval ţalobcu na predloţenie aktuálnych dokladov odôvodňujúcich pomery
ţiadateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Zároveň mu súd oznámil, ţe podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb.
je oslobodený od platenia súdnych poplatkov správca podľa osobitného prepisu 3 f/, pričom
v odkaze pod čiarou je uvedený zákon č. 7/2005 Z. z. konkurzné konanie sp. zn. 3K/105/99 sa
však riadi zákonom č. 328/1991 Zb. – 3g/ a oslobodenie teda neplatí.
Z konaní podľa zák. č. 328/1991 Zb. je podľa § 4 ods. 2 písm. o/ zákona o súdnych
poplatkoch oslobodený iba navrhovateľ v konaní o vylučovaní majetku zo súpisu podstaty
podľa osobitného predpisu – odkaz 3g/.
Podaním z 23. marca 2010 predloţil ţalobca návrh na pokračovanie v konaní bez
zaplatenia súdneho poplatku bez toho, aby predloţil doklady odôvodňujúce jeho ţiadosť
o oslobodenie od súdneho poplatku.
Keďţe ţalobca nepreukázal, ţe jeho majetkové a sociálne pomery odôvodňujú podľa
§ 138 ods. 1 O. s. p. priznanie od súdnych poplatkov, súd o jeho návrhu rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca
a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na konanie z týchto dôvodov:
Prvostupňový súd nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, keďţe nie
je osobou, ktorému podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. svedčí oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Rozhodnutie prvostupňového súdu je podľa ţalobcu nesprávne a vychádza
z nesprávneho posúdenia otázky oslobodenia ţalobcu od súdneho poplatku v tomto konaní.
Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. ako i ust. § 2 ods. 1, 2 zák. č.
8/2005 Z. z. S poukazom na vyššie uvedené má odvolateľ zato, ţe správcovskú činnosť môţe
od nadobudnutia účinnosti zákona č. 8/2005 Z. z. vykonávať len osoba zapísaná do zoznamu
správcov vedeného MS SR. Táto okolnosť je rozhodujúca aj v konkurzoch vyhlásených pred
účinnosťou zák. č. 8/2005 Z. z., resp. zák. č. 7/2005 Z. z. Názor, ţe ţalobcovi nemoţno
priznať oslobodenie od súdnych poplatkov na základe poznámky 3f pod čiarou zák. č.
71/1992 Zb., je nesprávny, keďţe poznámky v zákonoch pod čiarou nemajú priamu
normatívnu povahu, ale len charakter informačnej súčasti právneho predpisu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie ţalobcu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.
§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť z týchto
dôvodov:
Ţalobca podal ţalobu 24. septembra 2009, ktorou sa domáhal voči ţalovanému
zaplatenia istiny vo výške 398,55 Eur s prísl. titulom nezaplatenia za plnenie poskytované
s uţívaním bytu.
Ţalobca podaním došlým súdu prvého stupňa 3. decembra 2009 poţiadal
o oslobodenie od súdneho poplatku, keďţe mal za nesporné, ţe v zmysle ust. § 2 ods. 1 zák. č.
71/1992 Zb. v platnom znení podaním ţaloby sa stal poplatníkom, keďţe v Sadzobníku
súdnych poplatkov, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť zákona o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov, je ţaloba na plnenie spoplatnená. Súd prvého stupňa preto
postupoval správne, keď výzvou z 24. novembra 2009 vyzval ţalobcu, aby zaplatil súdny
poplatok za návrh, ktorý je 23,50 Eur (pol. č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov),
pričom ţalobcu zároveň poučil o následkoch nesplnenia výzvy.
Ţalobca výzvu prevzal cestou svojho právneho zástupcu 2. decembra 2009 a dňa
3. decembra 2009 písomne podal návrh na oslobodenie od súdneho poplatku.
Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď vyzval ţalobcu výzvou z 10. marca
2010 (doručený ţalobcovi 17. marca 2010), aby zaslal súdu súpis majetku patriaci
do konkurznej podstaty úpadcu, výšku finančných prostriedkov získaných speňaţením stav
finančných prostriedkov úpadcu a uviedol iné okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na oslobodenie od súdneho poplatku.
Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 138 ods. 1 O. s. p.
Ţalobca na výzvu súdu prvého stupňa reagoval tak, ţe predmetné doklady poţadované
súdom nepredloţil a navrhol pokračovať v konaní bez zaplatenia súdneho poplatku (č. l. 70)
tvrdiac, ţe je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m/ O. s. p. osobne oslobodený od súdnych
poplatkov. Túto námietku uplatnil aj ako odvolací dôvod. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/
zákona o súdnych poplatkoch a výpis z registra trestov od platenia súdnych poplatkov
je oslobodený správca podľa osobitného predpisu. K tomuto ustanoveniu prináleţí poznámka
3f/ pod čiarou, ktorá znie: zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Ţalobca v odvolaní namietol, ţe poznámka pod čiarou nemá
normatívnu povahu.
Teória práva charakterizuje právny predpis ako záväzný písomný dokument
vyjadrujúci obsah právnych oriem ako pravidiel ľudského chovania. Obsahom právneho
predpisu sú právne normy. Okrem právnych noriem môţe právny predpis obsahovať
i nenormatívnu časť, ktorú moţno označiť ako proklamatívnu.
Pouţívanie nenormatívnych častí v obsahu právneho predpisu, je účelové a je
spojované a odôvodňované potrebou uľahčiť aplikáciu právneho predpisu v praxi.
Normatívna časť oproti právnej norme iba niečo deklaruje, vysvetľuje.
Poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu, ale proklamatívnu, namiesto
prevzatia ustanovenia iného právneho predpisu je vhodnejšie odkázať na takéto ustanovenie
v poznámke pod čiarou, čo uľahčuje aplikáciu právneho predpisu v praxi. V prípade, ţe
by sme v praxi nerešpektovali poznámku pod čiarou z dôvodu jej proklamatívneho
charakteru, nastala by v prejednávanej veci situácia, kedy by boli osobne oslobodení
od súdneho poplatku všetci správcovia ustanovení podľa osobitného predpisu. Nejednalo by
sa len o správcov konkurznej podstaty, ale aj o hypotekárnych správcov atď., keďţe títo sú
ustanovení podľa osobitného predpisu.
Poznámka pod čiarou v predmetnej veci informuje v ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ide o správcu vymenovaného
podľa zák. č. 7/2005 Z. z.
Odvolací súd dôvody ţalobcu poukazujúce na zák. č. 8/2005 Z. z. povaţoval pri
rozhodovaní dôvodnosti odvolania ţalobcu za irelevantné, a preto sa s nimi nezaoberal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Darina L i č k o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková