Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1cf/366872.b9ef56.pdf
PDF · 125.25 KB
No categories available
5Obdo/12/2010
Najvyšší súd 5Obdo/12/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. M.,
Ž. D., I., S., zastúpeného, advokátom JUDr. J. V., N., proti ţalovanému: Ing. V. D. P., IČO:
X., zastúpeného
JUDr. E. P., Advokátska kancelária, s. r. o., S., I., o zaplatenie 13.327,35 Eur
s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15 Cb 353/1997,
o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. decembra 2009 č. k. 7
Cob 67/2009-155, 7 Cob 80/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 2. decembra 2009 č. k. 7 Cob 67/2009-155, 7 Cob 80/2009 vo výroku, ktorým potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa a nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
a rozsudok Okresného súdu Humenné z 19. júna 2009 č. k. 15 Cb 353/1997-134 z r u š u j e
a vec v r a c i a Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Humenné rozsudkom z 19. júna 2009 č. k. 15 Cb 353/1997-134 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 13 327,35 Eur z 21%-tným úrokom z omeškania
od 1. 10. 1996 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2 709,22 Eur. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, ţe v predmetnom konaní bolo zistené, ţe medzi účastníkmi konania ako
podnikateľskými subjektmi došlo dňa 10. 7. 1996 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v súlade
s ustanovením § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Ţalobca ako predávajúci si svoje
povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy voči ţalovanému ako kupujúcemu splnil, keď
kupujúcemu po uhradení zálohovej faktúry povolil odber predmetu zmluvy. Zo strany
kupujúceho však nedošlo k splneniu zmluvných podmienok, keď doposiaľ nezaplatil zostatok
kúpnej ceny. K námietke ţalovaného o nedostatku podmienky konania v súvislosti
s označením účastníkov konania v návrhu, súd uviedol, ţe obaja účastníci konania, tak ako
boli označený v návrhu, sú fyzické osoby, majú teda spôsobilosť mať práva a povinnosti, a aj
procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Nejde o neexistujúce subjekty. Obchodné
meno podnikateľa – fyzickej osoby, ktoré individualizuje a stotoţňuje a je určujúcim,
je obligatórne meno a priezvisko. Dodatok k obchodnému menu fyzická osoba, nemusí mať
a ak nejaký pouţíva, musí byť v súlade so zákonom. To, či je dodatok k obchodnému menu
uvedený, alebo po uvedení obligatórnych náleţitostí obchodného mena fyzickej osoby,
nespôsobuje nespôsobilosť fyzickej osoby – podnikateľa byť účastníkom konania. Nakoľko
záväzok ţalovaného plniť na základe platnej zmluvy, nezanikol, súd návrhu ţalobcu v časti
uplatnenej istiny vyhovel a zaviazal ţalovaného k zaplateniu 13 327,35 Eur. Keďţe ţalovaný
sa dostal do omeškania so splnením peňaţného záväzku a to odo dňa nasledujúceho po dni
30. 9. 1996, ktorý bol zmluvne dohodnutý ako deň splatnosti zostatku kúpnej ceny, ţalobca
bol oprávnený účtovať si zákonný úrok z omeškania vo výške 21% ročne, pretoţe medzi
účastníkmi konania úrok z omeškania dohodnutý nebol. Súd priznal ţalobcovi úrok
z omeškania, tak ako to poţadoval, pretoţe uplatnený úrok z omeškania, je v súlade
s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 2. decembra 2009 č. k.
7 Cob 67/2009-155, 7 Cob 80/2009, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa
15. 7. 1997. Potvrdil tieţ rozsudok súdu prvého stupňa. Súčasne nepriznal účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe preskúmal
uznesenie súdu prvého stupňa pod č. k. 15 Cb 357/1997-17 zo dňa 15. 7. 1997, ktorým uloţil
ţalovanému zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor. Podaním odporu proti platobnému
rozkazu zo zákona vznikla ţalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor.
Z obsahu spisu nevyplýva, aby povinný účastník poţiadal o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný nesplnil zákonom uloţenú povinnosť zaplatenia
súdneho poplatku a odvolací súd posúdil odvolanie ako nedôvodné, potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa zo dňa 15. 7. 1997.
Aj proti rozsudku Okresného súdu Humenné podľa názoru odvolacieho súdu bolo
podané odvolanie nedôvodne. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa
vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola uzavretá kúpna zmluva. Na základe
dohodnutých podmienok v kúpnej zmluve zo strany ţalovaného bolo plnené tak, ţe bola
zaplatená zálohová faktúra. V kúpnej zmluve boli dohodnuté aj ďalšie podmienky ohľadom
dodávky dohodnutého predmetu kúpy, t. j. ţeriavu, ktorý bol o nosnosti 32,5 t a šírky 16,5 m.
Jednoznačne bolo dohodnuté, ţe po zaplatení 50% zálohy, si môţe ţalovaný ţeriav odviezť
z miesta uskladnenia. Taktieţ bolo preukázané, ţe odstúpenie od zmluvy bolo neplatné
a o tejto právnej skutočnosti uţ právoplatne rozhodnuté. Preto odvolanie, čo do zaplatenia
kúpnej ceny, je nedôvodné. Odvolací súd mal tieţ za to, ţe v danom prípade bola splnená
podmienka v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. na konanie v neprítomnosti
neospravedlnených účastníkov konania, čiţe nedošlo k porušeniu zásady priamosti
a bezprostrednosti v zmysle dodrţania práva na spravodlivý súdny proces. Z dôvodov
odvolania nevyplynulo, aké ďalšie návrhy na dokazovanie zo strany ţalovaného sa mali
vykonať. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, ako aj z právoplatných
rozhodnutí vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola uzavretá kúpna zmluva, kde bol
dohodnutý predmet kúpy a cena predmetu kúpnej zálohy. Záloha kúpnej ceny vo výške 50%
zo strany ţalovaného bola zaplatená, ostala nezaplatená iba kúpna cena, čo do rozdielu 50%
a nezaplatené DPH. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2
O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O. s. p.
Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Z obsahu
dovolania vyplynulo, ţe napadol dovolaním výrok rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa a nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Ţalovaný navrhol zrušiť rozsudok Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu v Humennom
a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Ţalovaný má za to, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/, keď mu
postupom súdu bol odňatá moţnosť konať pred súdom. Ţalovanému bola odňatá moţnosť
konať pred súdom prvého stupňa s dodrţaním zásad priamosti a bezprostrednosti v zmysle
dodrţania práva na spravodlivý súdny proces, s poukazom na riadne a včasné ospravedlnenie
ţalovaného a jeho právnej zástupkyne na súdnom pojednávaní. Ďalším pochybením súdu
prvého stupňa je skutočnosť, ţe ţalovanému bolo odmietnuté právo na súdnu ochranu
a na spravodlivý súdny proces, v dôsledku neakceptovania ospravedlnenia na súdnom
pojednávaní. Ţalovaný v prvostupňovom konaní nemal moţnosť brániť svoje práva a súd
rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tieţ potom, ako porušil
ústavné práva a slobody ţalovaného. Ţalovaný, ako aj jeho právna zástupkyňa svoju neúčasť
na pojednávaní, ospravedlnili písomným podaním zo dňa 21. 5. 2009 spolu so ţiadosťou
o odročenie pojednávania z dôvodov dočasnej práceneschopnosti právnej zástupkyne
ţalovaného, pričom doručila aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Právna zástupkyňa
ţalovaného ukončila práceneschopnosť dňa 30. 6. 2009. Z uvedeného dôvodu súd vo veci
nemal konať a rozhodnúť. Tým, ţe súd prvého stupňa, napriek tomu vo veci konal a rozhodol,
odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom, znemoţnil mu realizovať Občianskym
súdnym poriadkom priznané procesné práva a to najmä zúčastniť sa prejednávania vo veci,
byť vypočutý ako účastník, robiť podanie, navrhovať vykonanie dôkazov a podobne.
Ďalším dovolacím dôvodom, je nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci
zo strany prvostupňového súdu a odvolacieho súdu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Nesprávne
právne posúdenie sa prejavilo v prvom rade v nesprávnom právnom posúdení a vyhodnotení
dôkazov, ţalovaným predloţených listinných dokumentov, stanovísk a vyjadrení, ktoré
predloţil do súdneho spisu. Prvostupňový i odvolací súd dospeli k nesprávnemu právnemu
záveru a to z dôvodov, ţe v predmetnej právnej veci mali rozhodnúť o synalagmatickom
právnom vzťahu a zaviazať ţalovaného na úhradu doplatku kúpnej ceny ţalobcovi a zároveň
zaviazať ţalobcu na vydanie veci ţalovanému.
Medzi ţalobcom a ţalovaným bola dňa 10. 7. 1996 uzavretá kúpna zmluva na predaj
kompletného ţeriavu 32/5t x 16,5 m bez kabíny, ktorý bol uloţený na sklad, na P.Č.. V súlade
s bodom 5.1 kúpnej zmluvy mal ţalovaný ako kupujúci povolený odber ţeriava zo skládky
spoločnosti Č. P. aţ po zaplatení zálohovej faktúry vo výške 275 000,– Sk, t. j. 50%
z dojednanej kúpnej ceny. Aţ po vyplatení zálohy
na kúpnu cenu mal ţalovaný ako kupujúci moţnosť obhliadnuť si predaný tovar, t. j.
konkrétne ţeriav, ktorý mal byť predmetom kúpy. Ţalovaný podaním zo dňa 15. 8. 1996
predloţil ţalobcovi dohodu o ukončení a zrušení kúpnej zmluvy z dôvodov, ţe po technickej
prehliadke k predmetu kúpy bolo konštatované, ţe predmet zmluvy je z hľadiska kvality
na 80% silne znehodnotený vplyvom poveternostných podmienok. Ţalovaný si ţalobou dňa
12. 2. 1997 na Okresnom súde v Humennom uplatnil voči M. M. nárok
na vrátenie uhradenej zálohy vo výške 275 000,– s príslušenstvom. Okresný súd ţalobu
zamietol. Ţalovaný má za to, ţe podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10. 7. 1996 mal byť ţalovanému
ako kupujúcemu predaný kompletný ţeriav bez kabíny o nosnosti 32/5t a šírke 16,5 metrov.
Dodaný tovar však takéto vlastnosti uvedené v kúpnej zmluve nemal. Ţalobca je teda
doposiaľ v omeškaní s plnením zmluvnej povinnosti t. j. s dodaním dohodnutého predmetu
zmluvy. Sám ţalobca potvrdil, ţe nedodal tovar s určenými technickými parametrami,
uvedenými v predmete zmluvy, a to ani v čase do odstúpenia od zmluvy a ani doposiaľ. Pred
Okresným súdom v Humennom pod sp. zn. 17 C 200/2008 je vedené súdne konanie
o vydanie veci, ktoré preukazuje, ţe ţalobca je doposiaľ v omeškaní s plnením zmluvnej
povinnosti.
Ţalovaný s vysloveným právnym názorom a skutkovými zisteniami prvostupňového
aj odvolacieho súdu nesúhlasí a povaţuje ich za nesprávne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktoré ním moţno napadnúť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tejto veci a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe
dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho
z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania nemoţno z týchto ustanovení vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta
O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia,
skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený d/ v tej istej veci sa prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej
istej veci sa uţ prv začalo konanie e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom
g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ dovolateľ nenamietal
a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemoţno vyvodiť. Dovolateľ namietal, ţe postupom súdov mu bola odňatá moţnosť konať
pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.).
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je vadný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v Občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinný. Ak sa
riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a nepoţiada z dôleţitého dôvodu
o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Účastník sa môţe dať v konaní pred súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí
(§ 24 O. s. p.). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je právom zaručené (čl. 37 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a jeho zmyslom je
poskytnúť procesným právam a povinnostiam účastníka kvalifikovanú ochranu. Zástupca
účastníka splnomocnený pre celé konanie je oprávnený na všetky právne úkony, ktoré môţe
v konaní urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O. s. p.), či uţ je ním advokát (§ 25 O. s. p.) alebo
všeobecný splnomocnenec (§ 27 O. s. p.). Zástupcovi doručuje súd písomnosti vţdy;
účastníkovi len vtedy, ak má v konaní niečo osobne vykonať (§ 49 ods. 1 O. s. p.). Zástupcu
je preto vţdy treba predvolať na pojednávanie (§ 115 O. s. p.).
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň
21. 5. 2009. Právna zástupkyňa ţalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na tomto pojednávaní
z dôvodu kolízie termínov súdnych pojednávaní. Tieţ podaním zo dňa 20. 5. 2009
ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 21. mája 2009 z dôvodu pracovnej neschopnosti
zástupkyne ţalovaného, o čom predloţila potvrdenie o pracovnej neschopnosti. Súd prvého
stupňa odročil pojednávanie na deň 19. júna 2009. Listom z 25. mája 2009 poţiadal súd
MUDr. J. K. o oznámenie ako dlho bude práceneschopná JUDr. E. P., pretoţe súd vo veci,
kde je právnym zástupcom, vytýčil termín pojednávania
na deň 19. júna 2009. Z odpovede MUDr. J. K. z 1. júna 2009 okrem iného vyplýva, ţe
vzhľadom k povahe ochorenia právnej zástupkyne, predpokladá dlhšie trvanie pracovnej
neschopnosti. Táto odpoveď bola doručená súdu 3. júna 2009. Okresný súd 19. júna 2009
prejednal vec v neprítomnosti ţalovaného i jeho právnej zástupkyne, o čom svedčí zápisnica
o pojednávaní z 19. júna 2009. Z obsahu odvolania vyplýva, ţe právna zástupkyňa
ţalovaného ukončila práceneschopnosť 30. júna 2009. Nie je však pravdivé tvrdenie právnej
zástupkyne ţalovaného, ţe svoju neúčasť na pojednávaní dňa 19. júna 2009 ospravedlnila
podaním z 21. mája 2009 spolu so ţiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodov dočasnej
práceneschopnosti právnej zástupkyne. Podaním z 20. mája 2009, ktoré bolo súdu doručené
ako faxová správa 20. mája 2009 ospravedlnila právna zástupkyňa svoju neúčasť
na pojednávaní dňa 21. mája 2009. Svoju neúčasť na pojednávaní 19. júna 2009 právna
zástupkyňa ţalovaného z dôvodu svojej práceneschopnosti neospravedlnila, napriek tomu, ţe
dočasná práceneschopnosť je dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania. Súd mal však
k dispozícii v čase pojednávania dňa 19. júna 2009 odpoveď lekárky JUDr. K., ktorá uviedla,
ţe predpokladá dlhšie trvanie pracovnej neschopnosti, keďţe je predpoklad, ţe ochorenie sa
bude riešiť operáciou. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, ţe reálne uplatnenie základného
práva na súdnu ochranu predpokladá, ţe účastníkom súdneho konania sa táto ochrana dostane
v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a pouţívanie zákonných ustanovení
procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto aj všeobecný súd je
povinný vykladať a pouţívať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení, nemoţno
obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí
súčasne vychádzať z toho, ţe všeobecné súdy majú poskytovať v Občianskom súdnom konaní
materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.) V záujme zaistenia najmä právnej istoty
a riadneho výkonu spravodlivosti, ak mal teda súd dôkaz o dlhšom trvaní pracovnej
neschopnosti právnej zástupkyne ţalovaného, za tejto situácie mohol súd prejednať vec
v neprítomnosti zástupcu ţalovaného len aktivitou samotného účastníka - ţalovaného, ktorý
by súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti právneho zástupcu ţalovaného, prípadne,
ktorý by si zvolil iného právneho zástupcu.
Vzniknutú procesnú situáciu moţno preto uzavrieť konštatovaním, ţe súd odňal
účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd
môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné, pre rozhodnutie vo veci. Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.).
Za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka, výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania
dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125 O. s. p.).
Podľa § 129 ods. 1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu, alebo
samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak
súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.).
Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z 19. júna 2009 konštatuje, ţe vykonal
dokazovanie vypočutím účastníkov konania, ako aj písomnými listinami nachádzajúcimi sa
v spise. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku konštatuje, ţe z vykonaného
dokazovania pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, ţe medzi ţalobcom
a ţalovaným bola uzavretá kúpna zmluva. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe súd prvého
stupňa riadne nevykonal dôkaz listinami, nevypočul ani účastníkov konania, napriek tomu, ţe
to vo svojom rozsudku uvádza a nevykonal vo veci ţiadne dokazovanie. Zo zápisnice
z pojednávania 19. júna 2009 len vyplýva, ţe zástupca ţalobcu ţiada vo veci rozhodnúť
v zmysle podaného návrhu, ako aj rozšíreného návrhu a ţiada, aby súd sa pri rozhodovaní
pridrţiaval doterajších listinných dôkazov, ako aj skončených vecí, súvisiacich s touto vecou.
Nie je teda zo zápisníc z pojednávania, ani zo zápisnice z pojednávania, na ktorom súd
prvého stupňa rozhodol, zrejmé, ţe došlo k riadnemu vykonaniu dokazovania dôkaznými
prostriedkami, ktorými moţno zistiť stav veci. Bez riadneho vykonania dôkazov nie je moţné
vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery
a vo veci rozhodnúť. Týmto bolo porušené právo účastníka konania na spravodlivý proces.
Dovolanie ţalovaného je teda nielen prípustné, ale zistená vada konania v zmysle
§ 237 písm. f/ O. s. p., je súčasne dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd rozsudky súdov
oboch niţších stupňov zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou
procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvod zrušenia, sa
dovolací súd ostatnými námietkami dovolateľa nezaoberal.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znovu o trovách pôvodného
i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Anna M a r k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková