Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/12/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. M.,

Ž. D., I., S., zastúpeného, advokátom JUDr. J. V., N., proti ţalovanému: Ing. V. D. P., IČO:

X., zastúpeného

JUDr. E. P., Advokátska kancelária, s. r. o., S., I., o zaplatenie 13.327,35 Eur

s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. decembra 2009 č. k. 7

Cob 67/2009-155, , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 2. decembra 2009 č. k. -155, vo výroku, ktorým potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa a nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

a rozsudok Okresného súdu Humenné z 19. júna 2009 č. k. -134 z r u š u j e

a vec v r a c i a Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom z 19. júna 2009 č. k. -134 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 13 327,35 Eur z 21%-tným úrokom z omeškania

od 1. 10. 1996 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2 709,22 Eur. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe v predmetnom konaní bolo zistené, ţe medzi účastníkmi konania ako

podnikateľskými subjektmi došlo dňa 10. 7. 1996 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v súlade

s ustanovením a nasl. . Ţalobca ako predávajúci si svoje

povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy voči ţalovanému ako kupujúcemu splnil, keď

kupujúcemu po uhradení zálohovej faktúry povolil odber predmetu zmluvy. Zo strany

kupujúceho však nedošlo k splneniu zmluvných podmienok, keď doposiaľ nezaplatil zostatok

kúpnej ceny. K námietke ţalovaného o nedostatku podmienky konania v súvislosti

s označením účastníkov konania v návrhu, súd uviedol, ţe obaja účastníci konania, tak ako

boli označený v návrhu, sú fyzické osoby, majú teda spôsobilosť mať práva a povinnosti, a aj

procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Nejde o neexistujúce subjekty. Obchodné

meno podnikateľa – fyzickej osoby, ktoré individualizuje a stotoţňuje a je určujúcim,

je obligatórne meno a priezvisko. Dodatok k obchodnému menu fyzická osoba, nemusí mať

a ak nejaký pouţíva, musí byť v súlade so zákonom. To, či je dodatok k obchodnému menu

uvedený, alebo po uvedení obligatórnych náleţitostí obchodného mena fyzickej osoby,

nespôsobuje nespôsobilosť fyzickej osoby – podnikateľa byť účastníkom konania. Nakoľko

záväzok ţalovaného plniť na základe platnej zmluvy, nezanikol, súd návrhu ţalobcu v časti

uplatnenej istiny vyhovel a zaviazal ţalovaného k zaplateniu 13 327,35 Eur. Keďţe ţalovaný

sa dostal do omeškania so splnením peňaţného záväzku a to odo dňa nasledujúceho po dni

30. 9. 1996, ktorý bol zmluvne dohodnutý ako deň splatnosti zostatku kúpnej ceny, ţalobca

bol oprávnený účtovať si zákonný úrok z omeškania vo výške 21% ročne, pretoţe medzi

účastníkmi konania úrok z omeškania dohodnutý nebol. Súd priznal ţalobcovi úrok

z omeškania, tak ako to poţadoval, pretoţe uplatnený úrok z omeškania, je v súlade

s ustanovením . O trovách konania súd rozhodol podľa

ustanovenia

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 2. decembra 2009 č. k.

-155, , potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa

15. 7. 1997. Potvrdil tieţ rozsudok súdu prvého stupňa. Súčasne nepriznal účastníkom

náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe preskúmal

uznesenie súdu prvého stupňa pod č. k. -17 zo dňa 15. 7. 1997, ktorým uloţil

ţalovanému zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor. Podaním odporu proti platobnému

rozkazu zo zákona vznikla ţalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor.

Z obsahu spisu nevyplýva, aby povinný účastník poţiadal o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný nesplnil zákonom uloţenú povinnosť zaplatenia

súdneho poplatku a odvolací súd posúdil odvolanie ako nedôvodné, potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa zo dňa 15. 7. 1997.

Aj proti rozsudku Okresného súdu Humenné podľa názoru odvolacieho súdu bolo

podané odvolanie nedôvodne. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa

vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola uzavretá kúpna zmluva. Na základe

dohodnutých podmienok v kúpnej zmluve zo strany ţalovaného bolo plnené tak, ţe bola

zaplatená zálohová faktúra. V kúpnej zmluve boli dohodnuté aj ďalšie podmienky ohľadom

dodávky dohodnutého predmetu kúpy, t. j. ţeriavu, ktorý bol o nosnosti 32,5 t a šírky 16,5 m.

Jednoznačne bolo dohodnuté, ţe po zaplatení 50% zálohy, si môţe ţalovaný ţeriav odviezť

z miesta uskladnenia. Taktieţ bolo preukázané, ţe odstúpenie od zmluvy bolo neplatné

a o tejto právnej skutočnosti uţ právoplatne rozhodnuté. Preto odvolanie, čo do zaplatenia

kúpnej ceny, je nedôvodné. Odvolací súd mal tieţ za to, ţe v danom prípade bola splnená

podmienka v zmysle ustanovenia na konanie v neprítomnosti

neospravedlnených účastníkov konania, čiţe nedošlo k porušeniu zásady priamosti

a bezprostrednosti v zmysle dodrţania práva na spravodlivý súdny proces. Z dôvodov

odvolania nevyplynulo, aké ďalšie návrhy na dokazovanie zo strany ţalovaného sa mali

vykonať. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, ako aj z právoplatných

rozhodnutí vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola uzavretá kúpna zmluva, kde bol

dohodnutý predmet kúpy a cena predmetu kúpnej zálohy. Záloha kúpnej ceny vo výške 50%

zo strany ţalovaného bola zaplatená, ostala nezaplatená iba kúpna cena, čo do rozdielu 50%

a nezaplatené DPH. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2

potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa a

ods. 1

Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Z obsahu

dovolania vyplynulo, ţe napadol dovolaním výrok rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa a nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Ţalovaný navrhol zrušiť rozsudok Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu v Humennom

a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaný má za to, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/, keď mu

postupom súdu bol odňatá moţnosť konať pred súdom. Ţalovanému bola odňatá moţnosť

konať pred súdom prvého stupňa s dodrţaním zásad priamosti a bezprostrednosti v zmysle

dodrţania práva na spravodlivý súdny proces, s poukazom na riadne a včasné ospravedlnenie

ţalovaného a jeho právnej zástupkyne na súdnom pojednávaní. Ďalším pochybením súdu

prvého stupňa je skutočnosť, ţe ţalovanému bolo odmietnuté právo na súdnu ochranu

a na spravodlivý súdny proces, v dôsledku neakceptovania ospravedlnenia na súdnom

pojednávaní. Ţalovaný v prvostupňovom konaní nemal moţnosť brániť svoje práva a súd

rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tieţ potom, ako porušil

ústavné práva a slobody ţalovaného. Ţalovaný, ako aj jeho právna zástupkyňa svoju neúčasť

na pojednávaní, ospravedlnili písomným podaním zo dňa 21. 5. 2009 spolu so ţiadosťou

o odročenie pojednávania z dôvodov dočasnej práceneschopnosti právnej zástupkyne

ţalovaného, pričom doručila aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Právna zástupkyňa

ţalovaného ukončila práceneschopnosť dňa 30. 6. 2009. Z uvedeného dôvodu súd vo veci

nemal konať a rozhodnúť. Tým, ţe súd prvého stupňa, napriek tomu vo veci konal a rozhodol,

odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom, znemoţnil mu realizovať Občianskym

súdnym poriadkom priznané procesné práva a to najmä zúčastniť sa prejednávania vo veci,

byť vypočutý ako účastník, robiť podanie, navrhovať vykonanie dôkazov a podobne.

Ďalším dovolacím dôvodom, je nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci

zo strany prvostupňového súdu a odvolacieho súdu ( ). Nesprávne

právne posúdenie sa prejavilo v prvom rade v nesprávnom právnom posúdení a vyhodnotení

dôkazov, ţalovaným predloţených listinných dokumentov, stanovísk a vyjadrení, ktoré

predloţil do súdneho spisu. Prvostupňový i odvolací súd dospeli k nesprávnemu právnemu

záveru a to z dôvodov, ţe v predmetnej právnej veci mali rozhodnúť o synalagmatickom

právnom vzťahu a zaviazať ţalovaného na úhradu doplatku kúpnej ceny ţalobcovi a zároveň

zaviazať ţalobcu na vydanie veci ţalovanému.

Medzi ţalobcom a ţalovaným bola dňa 10. 7. 1996 uzavretá kúpna zmluva na predaj

kompletného ţeriavu 32/5t x 16,5 m bez kabíny, ktorý bol uloţený na sklad, na P.Č.. V súlade

s bodom 5.1 kúpnej zmluvy mal ţalovaný ako kupujúci povolený odber ţeriava zo skládky

spoločnosti Č. P. aţ po zaplatení zálohovej faktúry vo výške 275 000,– Sk, t. j. 50%

z dojednanej kúpnej ceny. Aţ po vyplatení zálohy

na kúpnu cenu mal ţalovaný ako kupujúci moţnosť obhliadnuť si predaný tovar, t. j.

konkrétne ţeriav, ktorý mal byť predmetom kúpy. Ţalovaný podaním zo dňa 15. 8. 1996

predloţil ţalobcovi dohodu o ukončení a zrušení kúpnej zmluvy z dôvodov, ţe po technickej

prehliadke k predmetu kúpy bolo konštatované, ţe predmet zmluvy je z hľadiska kvality

na 80% silne znehodnotený vplyvom poveternostných podmienok. Ţalovaný si ţalobou dňa

12. 2. 1997 na Okresnom súde v Humennom uplatnil voči M. M. nárok

na vrátenie uhradenej zálohy vo výške 275 000,– s príslušenstvom. Okresný súd ţalobu

zamietol. Ţalovaný má za to, ţe podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10. 7. 1996 mal byť ţalovanému

ako kupujúcemu predaný kompletný ţeriav bez kabíny o nosnosti 32/5t a šírke 16,5 metrov.

Dodaný tovar však takéto vlastnosti uvedené v kúpnej zmluve nemal. Ţalobca je teda

doposiaľ v omeškaní s plnením zmluvnej povinnosti t. j. s dodaním dohodnutého predmetu

zmluvy. Sám ţalobca potvrdil, ţe nedodal tovar s určenými technickými parametrami,

uvedenými v predmete zmluvy, a to ani v čase do odstúpenia od zmluvy a ani doposiaľ. Pred

Okresným súdom v Humennom pod sp. zn. je vedené súdne konanie

o vydanie veci, ktoré preukazuje, ţe ţalobca je doposiaľ v omeškaní s plnením zmluvnej

povinnosti.

Ţalovaný s vysloveným právnym názorom a skutkovými zisteniami prvostupňového

aj odvolacieho súdu nesúhlasí a povaţuje ich za nesprávne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktoré ním moţno napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

aţ 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tejto veci a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho

z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania nemoţno z týchto ustanovení vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta

) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia,

skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený d/ v tej istej veci sa prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej

istej veci sa uţ prv začalo konanie e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom

g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ dovolateľ nenamietal

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť. Dovolateľ namietal, ţe postupom súdov mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom ( v spojení s ).

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v Občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinný. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a nepoţiada z dôleţitého dôvodu

o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Účastník sa môţe dať v konaní pred súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí

( ). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je právom zaručené ( Listiny

základných práv a slobôd, ) a jeho zmyslom je

poskytnúť procesným právam a povinnostiam účastníka kvalifikovanú ochranu. Zástupca

účastníka splnomocnený pre celé konanie je oprávnený na všetky právne úkony, ktoré môţe

v konaní urobiť účastník ( ), či uţ je ním advokát ( ) alebo

všeobecný splnomocnenec ( ). Zástupcovi doručuje súd písomnosti vţdy;

účastníkovi len vtedy, ak má v konaní niečo osobne vykonať ( ). Zástupcu

je preto vţdy treba predvolať na pojednávanie ( ).

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň

21. 5. 2009. Právna zástupkyňa ţalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na tomto pojednávaní

z dôvodu kolízie termínov súdnych pojednávaní. Tieţ podaním zo dňa 20. 5. 2009

ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 21. mája 2009 z dôvodu pracovnej neschopnosti

zástupkyne ţalovaného, o čom predloţila potvrdenie o pracovnej neschopnosti. Súd prvého

stupňa odročil pojednávanie na deň 19. júna 2009. Listom z 25. mája 2009 poţiadal súd

MUDr. J. K. o oznámenie ako dlho bude práceneschopná JUDr. E. P., pretoţe súd vo veci,

kde je právnym zástupcom, vytýčil termín pojednávania

na deň 19. júna 2009. Z odpovede MUDr. J. K. z 1. júna 2009 okrem iného vyplýva, ţe

vzhľadom k povahe ochorenia právnej zástupkyne, predpokladá dlhšie trvanie pracovnej

neschopnosti. Táto odpoveď bola doručená súdu 3. júna 2009. Okresný súd 19. júna 2009

prejednal vec v neprítomnosti ţalovaného i jeho právnej zástupkyne, o čom svedčí zápisnica

o pojednávaní z 19. júna 2009. Z obsahu odvolania vyplýva, ţe právna zástupkyňa

ţalovaného ukončila práceneschopnosť 30. júna 2009. Nie je však pravdivé tvrdenie právnej

zástupkyne ţalovaného, ţe svoju neúčasť na pojednávaní dňa 19. júna 2009 ospravedlnila

podaním z 21. mája 2009 spolu so ţiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodov dočasnej

práceneschopnosti právnej zástupkyne. Podaním z 20. mája 2009, ktoré bolo súdu doručené

ako faxová správa 20. mája 2009 ospravedlnila právna zástupkyňa svoju neúčasť

na pojednávaní dňa 21. mája 2009. Svoju neúčasť na pojednávaní 19. júna 2009 právna

zástupkyňa ţalovaného z dôvodu svojej práceneschopnosti neospravedlnila, napriek tomu, ţe

dočasná práceneschopnosť je dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania. Súd mal však

k dispozícii v čase pojednávania dňa 19. júna 2009 odpoveď lekárky JUDr. K., ktorá uviedla,

ţe predpokladá dlhšie trvanie pracovnej neschopnosti, keďţe je predpoklad, ţe ochorenie sa

bude riešiť operáciou. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, ţe reálne uplatnenie základného

práva na súdnu ochranu predpokladá, ţe účastníkom súdneho konania sa táto ochrana dostane

v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a pouţívanie zákonných ustanovení

procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Preto aj všeobecný súd je

povinný vykladať a pouţívať ustanovenia v súlade s účelom

základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení, nemoţno

obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí

súčasne vychádzať z toho, ţe všeobecné súdy majú poskytovať v Občianskom súdnom konaní

materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov ( ) V záujme zaistenia najmä právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti, ak mal teda súd dôkaz o dlhšom trvaní pracovnej

neschopnosti právnej zástupkyne ţalovaného, za tejto situácie mohol súd prejednať vec

v neprítomnosti zástupcu ţalovaného len aktivitou samotného účastníka - ţalovaného, ktorý

by súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti právneho zástupcu ţalovaného, prípadne,

ktorý by si zvolil iného právneho zástupcu.

Vzniknutú procesnú situáciu moţno preto uzavrieť konštatovaním, ţe súd odňal

účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle

Podľa ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd

môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné, pre rozhodnutie vo veci. Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ).

Za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä

výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka, výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd ( ).

Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu, alebo

samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak

súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z 19. júna 2009 konštatuje, ţe vykonal

dokazovanie vypočutím účastníkov konania, ako aj písomnými listinami nachádzajúcimi sa

v spise. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku konštatuje, ţe z vykonaného

dokazovania pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, ţe medzi ţalobcom

a ţalovaným bola uzavretá kúpna zmluva. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe súd prvého

stupňa riadne nevykonal dôkaz listinami, nevypočul ani účastníkov konania, napriek tomu, ţe

to vo svojom rozsudku uvádza a nevykonal vo veci ţiadne dokazovanie. Zo zápisnice

z pojednávania 19. júna 2009 len vyplýva, ţe zástupca ţalobcu ţiada vo veci rozhodnúť

v zmysle podaného návrhu, ako aj rozšíreného návrhu a ţiada, aby súd sa pri rozhodovaní

pridrţiaval doterajších listinných dôkazov, ako aj skončených vecí, súvisiacich s touto vecou.

Nie je teda zo zápisníc z pojednávania, ani zo zápisnice z pojednávania, na ktorom súd

prvého stupňa rozhodol, zrejmé, ţe došlo k riadnemu vykonaniu dokazovania dôkaznými

prostriedkami, ktorými moţno zistiť stav veci. Bez riadneho vykonania dôkazov nie je moţné

vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery

a vo veci rozhodnúť. Týmto bolo porušené právo účastníka konania na spravodlivý proces.

Dovolanie ţalovaného je teda nielen prípustné, ale zistená vada konania v zmysle

, je súčasne dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd rozsudky súdov

oboch niţších stupňov zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou

procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvod zrušenia, sa

dovolací súd ostatnými námietkami dovolateľa nezaoberal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znovu o trovách pôvodného

i dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Anna M a r k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková