Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/97/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. M. B., bývajúceho

v D., 2/ P. B., bývajúceho v D., zastúpených JUDr. I. G., advokátkou so sídlom v D., proti

žalovaným 1/ M. M., bývajúcej v D., 2/ M. M., bývajúcom v D., zastúpeného opatrovníčkou

V. M., D., 3/ J. G., bývajúcemu v D., 4/ M. H., bývajúcemu v T., 5/ Ing. A. L., bývajúcemu v

D., 6/ K. M., bývajúcej v D., 7/ I. H., bývajúcemu v D., o vypratanie nehnuteľností

a náhrady za užívanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod

sp.zn. , na dovolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 18. septembra 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 18. septembra 2007 sp. zn. vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalovanému

2/ vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. D. zapísanú na LV č. X., ako parc. č. X. -

záhrada o výmere X. m² a zaplatiť žalobcom za užívanie tejto nehnuteľnosti v období od 1.

júla 1996 do 1. januára 2006 sumu 541,-- Sk, všetko do 30 dní, žalovanému 3/ vypratať

nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. D., zapísanú na LV č. X., ako parc. č. X. - záhrada o

výmere X. m² a zaplatiť žalobcom za užívanie tejto nehnuteľnosti v období od 1. júla 1996 do

17. septembra 2007 sumu 471,-- Sk všetko do 30 dní, žalovanému 4/ vypratať nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa v kat. úz. D. zapísanú na LV č. X. ako parc. č. X. - záhrada o výmere X. m²

a zaplatiť žalobcom za užívanie tejto nehnuteľnosti v období od 1. júla 1996

do 17. septembra 2007 sumu 672,50 Sk o d m i e t a.

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 18. septembra 2007 sp. zn. vo výroku, ktorým v zostávajúcej časti žalobu

zamietol a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia

Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 23. septembra 1999 č.k. -104

(v poradí prvým) vyhovel žalobe pôvodného žalobcu, ktorou sa domáhal vypratania

nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. D., zapísaných na LV č. X. žalovanými

a zaplatenia úhrady za užívanie nehnuteľností žalovanými od 1. júla 1996

do vypratania.

Krajský súd v Trnave uznesením z 28. februára 2001 sp.zn. rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s názorom súdu

prvého stupňa o preukázaní, že pôvodný žalobca bol výlučným vlastníkom predmetných

nehnuteľností, ktoré nadobudol do vlastníctva na základe rozhodnutia Pozemkového úradu

v D. č. X., právoplatným 6. júna 1996. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa má najskôr

predbežne skúmať otázku zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu s dopadom na

ustanovenie podľa ktorého, pozemkový úrad mohol

schváliť dohodu o vydaní nehnuteľností, alebo v konaní po povolení obnovy konania mohol

rozhodnúť o neschválení dohody a následne postupovať podľa § 9 ods. 4 zákona. V danom

prípade pozemkový úrad prekročil svoju právomoc, keď novým rozhodnutím

zo 17. apríla 1996 zmenil obsah dohody. Uvedené rozhodnutie je treba považovať za nulitné,

pretože bolo vydané správnym orgánom mimo jeho právomoci. Z tohto dôvodu bolo

potrebné, aby súd prvého stupňa konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia veci

pred správnym orgánom.

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 28. septembra 2004 č.k. -311

uložil žalovanému 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D.,

zapísané na LV č. X., ako parcela č. X. a X. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť

žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti od 1. júla 1996 do 31. mája 1998 úhradu vo výške

2 043,-- Sk a od 1. júna 1998 sumu 1 092,-- Sk ročne do vypratania. Žalovanému 3/ uložil

povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D., zapísané na LV č. X., ako

parcela č. X. a X. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť pôvodnému žalobcovi za

užívanie nehnuteľnosti od 1. júla 1996 do 31. mája 1998 úhradu vo výške 3 053,25 Sk

a od 1. júna 1998 sumu 1 593,-- Sk ročne do vypratania. Žalovanému 4/ uložil povinnosť

vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D., zapísané na LV č. X. ako parcela č. X. a

X. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti od 1.

júla 1996 do 31. mája 1998 úhradu vo výške 2 024,-- Sk a od 1. júna 1998 sumu 1 056,-- Sk

ročne do vypratania. Žalovanému 5/ uložil vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz.

D., zapísané na LV č. X., ako parcela č. X. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť

žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti od 1. júla 1996 do 31. mája 1997 úhradu vo výške 385,20

Sk a od 1. júna 1998 sumu 201,-- Sk ročne do vypratania. Žalovanému 6/ uložil povinnosť

vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D., zapísané na LV č. X. ako parcela č. X.

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti

od 1. júla 1996 do 31. mája 1998 úhradu vo výške 856,75 Sk a od 1. júna 1998 sumu

447,-- Sk ročne do vypratania. Žalovanému 7/ uložil vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v k.ú. D., zapísané na LV č. X. ako parcela č. X. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a

zaplatiť pôvodnému žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti od 1. júla 1996 do 31. mája 1998

úhradu vo výške 1 615,75 Sk a od 1. júna 1998 sumu 843,-- Sk ročne do vypratania; konanie

voči žalovanej 1/ konanie zastavil a žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania v sume 19 418,40 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že bývalý Pozemkový úrad v D. rozhodnutím č. X. zo 17. apríla 1996

opravil iba výmery vydaných pozemkov uvedené vo svojom rozhodnutí č. X. z 3. novembra

1995, týmto rozhodnutím nedošlo k zmene oprávnenej ani povinnej osoby a boli len

odstránené evidenčné chyby KN, nedošlo k zmene obsahu dohody uzatvorenej medzi

oprávnenou (S. B. - pôvodným žalobcom) a povinnou osobou v zmysle zákona

č. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na pozemkoch, vydanie

ktorých je predmetom konania, nebola zriadená záhradkárska osada, čomu nasvedčuje aj

skutočnosť, že žalovaní si neodkúpili od Mesta D. záhradky za mestom určenú cenu 20,-- Sk

za 1 m². Pôvodný žalobca bol vlastníkom nehnuteľností užívaných žalovanými, a preto podľa

požíval ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje. Dohody o dočasnom užívaní pozemkov uzatvorené medzi žalovanými

a S. v D., na základe ktorých boli dané pozemky do dočasného užívania, považoval súd za

neplatné podľa ustanovenia ods. l , pretože v nich neboli uvedené

parcelné čísla pozemkov, ktorých sa týkali. Poukázal tiež na to, že dohody o dočasnom

užívaní nehnuteľností boli predĺžené do roku 2002, teda od tej doby žalovaní užívali

nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. O povinnosti zaplatiť nájomné rozhodol v súlade s

ustanovením , výšku nájomného určil podľa

písm. d/ vyhlášky č. vo výške 3,-- Sk za 1 m² ročne. Vzhľadom na uvedené

súd žalobe vyhovel, ak pôvodný žalobca vyčíslil výšku nájomného podľa výmer užívaných

nehnuteľností zo strany žalovaných od 1. júla 1996 do 31. mája 1998 pevnou sumou a to od 1.

júna 1998 sumou určenou ročne. V zmysle konanie proti žalovanej 1/ zastavil. O

náhrade trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalovaných 2/ až 7/ Krajský súd v Trnave rozsudkom

z 18. septembra sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že

žalovanému 2/ uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. D.

zapísanú na LV č. X., ako parcela č. X. - záhrada o výmere X. m² a zaplatiť žalobcom za

užívanie tejto nehnuteľnosti v období od 1. júla 1996 do 1. januára 2006 sumu 541,-- Sk,

všetko do 30 dní; žalovanému 3/ uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v

kat. úz. D., zapísanú na LV č. X., ako parcelu č. X. - záhrada o výmere X. m² a zaplatiť

žalobcom za užívanie tejto nehnuteľnosti v období od 1. júla 1996 do 17. septembra 2007

sumu 471,-- Sk všetko do 30 dní; žalovanému 4/ povinnosť vypratať nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa v kat. úz. D. zapísanú na LV č. X. ako parcelu č. X. - záhrada o výmere X.

m² a zaplatiť žalobcom za užívanie tejto nehnuteľnosti v období od 1. júla 1996 do 17.

septembra 2007 sumu 672,50 Sk všetko do 30 dní; vo zvyšku žalobu zamietol; žalobcom

uložil povinnosť zaplatiť každému zo žalovaných 2/ až 7/ náhradu trov konania vo výške

200,-- Sk k rukám právneho zástupcu žalovaných do troch dní. Vychádzal zo skôr

vysloveného právneho názorom (v uznesení Krajského súdu v Trnave sp.zn. z

28. februára 2001), v zmysle ktorého podľa o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, dohoda o vydaní

nehnuteľnosti, ktorú uzavreli oprávnená a povinná osoba podlieha schváleniu pozemkovým

úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Pozemkový úrad prekročil svoju

právomoc, keď rozhodnutím zo 17. apríla 1996 pozmenil obsah dohody v časti označenia

pozemkov parcelnými číslami a uvedením odlišných výmer. Vykonaná „oprava“ bola nad

rámec zákona, pozemkový úrad nemal schváliť dohodu o vydaní nehnuteľnosti a následne

mal postupovať v konaní o určenie vlastníckeho práva. Rozhodnutie Pozemkového úradu v

D. č. X. zo 17. apríla 1996 je nulitné v časti, v ktorej došlo k zmene rozhodnutia

Pozemkového úradu v D. č. X. z 3. novembra 1995. V zostávajúcej časti (vo vzťahu

k nehnuteľnostiam parcele č. X., záhrada o výmere X. m², parcele č. X., záhrada

o výmere X. m² a parcele č. X., záhrada o výmere X. m²) odvolací súd považoval dohodu

o vydaní nehnuteľností za riadne uzatvorenú a schválenú rozhodnutím Pozemkového úradu v

D. č. X. z 3. novembra 1995; v tejto časti uvedené rozhodnutie nebolo zmenené rozhodnutím

Pozemkového úradu v D. č. X. zo 17. apríla 1996. Vzhľadom na to považoval za dôvodnú

žalobu len vo vzťahu k vyprataniu nehnuteľností – pozemkov, parciel č. X. voči žalovanému

2/, č. X. voči žalovanému 3/ a č. X. voči žalovanému 3/. Na strane žalovaných 2/, 3/ a 4/

došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože užívali nehnuteľnosti bezodplatne (§ 451 ods. 2

). Pri určovaní výšky nájomného vychádzal zo sumy požadovanej

žalobcami vo výške 3,-- Sk za 1 mročne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uložil

žalovanému 2/ zaplatiť žalobcom za užívanie nehnuteľnosti - parcely č. X., záhrady,

2

o výmere X. mza obdobie od 1. júla 1996 (v zmysle žaloby, nakoľko od tohto času už bol

pôvodný žalobca vlastníkom nehnuteľností) do 1. januára 2006 (nakoľko v zmysle

predloženej dohody o odovzdaní záhradky na dočasné užívanie od 2. januára 2006 predmetnú

záhradku užíva V. M.) v sume 541,50 Sk (vychádzajúc z ročnej úhrady vo výške 57,-- Sk, na

1 deň pripadala úhrada vo výške 0,156 Sk). Žalovanému 3/ odvolací uložil zaplatiť úhradu za

2

užívanie nehnuteľnosti, parcely č. X., záhrady o výmere X. mza obdobie od 1. júla 1996 do

17. septembra 2007 (do dňa vyhlásenia rozsudku) sumu 471,-- Sk (ročná úhrada 42,-- Sk, na

jeden deň pripadala úhrada vo výške 0,115 Sk). Žalovanému 4/ odvolací súd uložil zaplatiť za

2

užívanie nehnuteľnosti parcely č. X. - záhrady o výmere X. mza obdobie od 1. júla 1996 do

17. septembra 2007 sumu 672,50 Sk (ročná úhrada 60,-- Sk, na jeden deň pripadala úhrada vo

výške 0,164 Sk). Vychádzajúc z tohto, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase

vyhlásenia rozsudku, odvolací súd nemohol žalovaným uložiť platiť úhrady, ktoré sa stanú

zročnými až v budúcnosti, pretože síce ide o plnenia, ktoré sa ročne pravidelne opakujú, ku

vzniku nároku na každé z nich však musí pristúpiť ďalšia okolnosť - užívanie nehnuteľnosti

žalovanými. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224

ods. 2 v spojení s ustanovením

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ dovolanie. Navrhli, aby

dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutiu odvolacieho vyčítal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) pokiaľ tento považoval rozhodnutie Pozemkového úradu v D. zo 17. apríla 1996 č. X.

za čiastočne nulitné, čím bolo nesprávne popreté vlastnícke právo oprávnenej osoby k

nehnuteľnosti, ktoré mala nadobudnúť v dobrej viere v rámci reštitučného konania.

Predmetom reštitúcie bola nehnuteľnosť (ktorá prešla na štát) vedená v Pozemkovej knihe vo

vložke č. X. ako parcela č. X., roľa o výmere X. m². Pozemkový úrad v D. rozhodnutím z 3.

novembra 1995 č. X. schválil dohodou o vydaní nehnuteľnosti v časti tejto parcely vo výmere

X, m² uzavretou medzi povinnou a oprávnenou osobou v súlade s § 9 ods. 2 zákona o pôde.

Z dôvodu nemožnosti zápisu vlastníckeho práva oprávnenej osoby do katastra nehnuteľnosti,

bolo potrebné geometrické zameranie skutočne vydávanej výmery, a preto v rámci obnovy

konania pozemkový úrad upravil pôvodnú výmeru pozemnoknižnej parcely z X. m² na X.

m² (skutočne vydávanej výmery). Úpravu výmery vydávanej pôdy na základe geometrického

plánu na výzvu katastrálneho úradu nemožno považovať za takú zmenu dojednaných

podmienok, ktoré by mali vplyv na posúdenie oprávnenosti nároku oprávnenej osoby voči

povinnej osobe na vydanie nehnuteľnosti. Pozemkový úrad podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde

bol orgánom s právomocou rozhodovať o vlastníctve oprávnenej osoby, ktorá v okolnostiach

prípadu získala nižšiu výmeru vydávanej pôdy. Konštatovanie nulitnosti (ničotnosti)

rozhodnutia pozemkového úradu považovali za právne neopodstatnené, pretože prípadná

„záporná kvalita“ daného rozhodnutia nie je tak závažná, aby mohla spôsobiť jeho nulitnosť.

V danej súvislosti dovolateľ apeloval na zachovanie princípu právnej istoty a ochrany

dobromyseľne nadobudnutých práv berúc na osobitný zreteľ zmiernenie následkov

niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948-1989. Schválenie

dohody pozemkovým úradom v zmysle ustanovenia

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku nie je možné

chápať reštriktívne tak, ako to urobil odvolací súd. Reštriktívnym výkladom uvedeného

ustanovenia zasiahol do platného stavu uzavretého právoplatným rozhodnutím a tým odňal

oprávnenej osobe vlastnícke právo nadobudnuté v súlade s platným právnym poriadkom.

Za nesprávny označili aj záver odvolacieho súdu týkajúci sa úhrady za užívanie nehnuteľností

voči žalovaným 2/, 3/ a 4/ len do času vyhlásenia rozsudku, z dôvodu, že ide o plnenia, ktoré

sa pravidelne ročne opakujú a ku vzniku nároku každého z nich musí pristúpiť ďalšia

okolnosť, t.j. ďalšie užívanie nehnuteľností žalovanými. Mali za to, že v okolnostiach prípadu

bola táto skutočnosť (ďalšie užívanie nehnuteľností) splnená, keďže obsahom petitu návrhu

bolo zaviazať účastníkov len do času užívania nehnuteľností, t.j. do času ich vypratania.

Namietali nesprávnosť výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania

v tom, že s trovami konania na súde prvého stupňa priznanými vo výške 19 418,40 Sk sa

odvolací súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, tak ako mu to ukladá § 224 ods. 2

Žalovaní sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom

alebo uznesením, pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatky v právomoci súdu, v spôsobilosti byť

účastníkom konania, v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej /res judikata/ alebo už prv začatého konania /litispendencia/, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie

proti nemu prípustné, ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo

rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ) alebo potvrdzujúci rozsudok,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je

dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238

ods. 3).

Na vady konania vymenované v je dovolací súd povinný prihliadnuť

ex officio, teda vždy, či už ich existenciu účastník namieta alebo nie (§ 242 ods. 1, veta

druhá, ). Dovolací súd sa preto najprv zaoberal skúmaním podmienok prípustnosti

podaného dovolania podľa ust. a zároveň zisťoval, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád podľa ust. , ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť konania.

Dovolanie žalobcov smeruje aj proti tej časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bola žalovanému 2/ uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosť - parcelu č. X. záhradu

o výmere X. m² a zaplatiť žalobcovi za jej užívanie od 1. júla 1996 do 1. januára 2006 sumu

541,50 Sk; žalovanému 3/ uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosť - parcelu č. X. záhradu

o výmere X. m² a zaplatiť žalobcovi za jej užívanie od 1. júla 1996

do 17. septembra 2007 sumu 471,-- Sk; žalovanému 4/ uložená povinnosť vypratať

nehnuteľnosť - parcelu č. X. záhradu o výmere X. m² a zaplatiť žalobcovi za jej užívanie od 1.

júla 1996 do 17. septembra 2007 sumu 672,50 Sk, a to všetko do 30 dní.

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku je založená na rozdielnosti

rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy,

ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho

odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá

na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností

účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti

v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne

svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu

a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom

právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch

stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové

hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu

rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok.

V konaní o povinnosti žalovaných 2/, 3/ a 4/ vypratať nehnuteľnosti a za ich užívanie

zaplatiť odplatu (tak ako uloženie týchto povinností vyplýva z výroku rozsudku odvolacieho

súdu) odvolací súd síce uviedol, že mení rozsudok súdu prvého, avšak posúdil práva

a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu rovnako ako súd prvého stupňa, preto nejde

v tejto časti o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok. V tomto prípade sa odvolací súd

neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, nakoľko tento doposiaľ vo veci

nerozhodoval a odvolací súd rovnako nevyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, preto prípustnosť dovolania pre

uvedenú časť nie je založená podľa , ,

Dovolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že dovolanie žalobcu 1/, 2/ nie je

subjektívne prípustné z dôvodu, že odvolací súd v tejto časti žalobe žalobcov 1/, 2/

(dovolateľov) vyhovel.

Pokiaľ však odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu žalobcov

1/ a 2/ v zostávajúcej časti zamietol, prípustnosť dovolania pre túto časť je založená § 238

ods. 1

Vzhľadom na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je dôvodné podľa § 237 O.s.p, pričom

dospel k záveru, že prípustnosť dovolania nie je založená podľa ; dovolatelia

netvrdili, že by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle až g/

a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle , ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy

(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1

). So zreteľom na procesnú prípustnosť dovolania smerujúceho proti zmeňujúcemu

výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba v zostávajúcej časti zamietnutá (§ 238

ods. 1 ) dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade.

Vada uvedenej povahy nebola v dovolaní namietaná a jej výskyt v dovolacom konaní nevyšiel

najavo.

Dovolatelia namietajú, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd pri svojom právnom názore o zamietnutí žaloby v jej zostávajúcej časti

vychádzal z toho, že rozhodnutie Pozemkového úradu v D. zo 17. apríla 1996 č. X. je sčasti

(dotýkajúce sa iných parciel ako parcely č. X., č. X. a č. X.) nulitné (ničotné), pretože pre jeho

vydanie správnemu orgánu chýbala právomoc.

Dovolací súd sa s uvedeným názorom odvolacieho súdu nestotožňuje:

K preskúmateľnosti správnych aktov Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje

za potrebné uviesť, že všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať ich platnosť, či zákonnosť

mimo rámca správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty ničotné

(nulitné, paakty), teda o akty, ktorých vady sú tak závažné (čo do zápornej kvality), že sa

neuplatní prezumpcia ich správnosti; na takéto správne akty súdy neprihliadajú ani z nich

nevychádzajú ( ). Akty aplikácie práva vydané správnymi orgánmi, ktoré

vzhľadom k svojej povahe a závažnosti predstavujú prekážku zamýšľaných (zákonom

prezumovaných) právnych účinkov, pri ktorých už nemožno hovoriť, že sa jedná o správny

akt, resp. že došlo k jeho vzniku, sú teóriou práva označované za ničotné akty. Právna teória

za najčastejšie dôvody ničotnosti právnych aktov označuje 1/vydanie aktu pri zrejmom

prekročení právomoci; 2/ nepochybná neurčitosť, nezrozumiteľnosť obsahu aktu, v dôsledku

toho jeho nerealizovateľnosť; 3/ absolútna nemožnosť plnenia obsahu aktu; omyl v osobe, či

neexistencia adresáta; 4/ vydanie aktu pod nátlakom, či podvodom; 5/ nedostatky podstatných

náležitosti aktu a podobne. Z uvedeného vyplýva, že teória práva pri formulovaní dôvodov

ničotnosti používa výrazy a formulácie, ktoré je potrebné vykladať vždy s ohľadom

na konkrétnu situáciu. Za tejto situácie je potom ničotnosť právneho aktu oprávnený

autoritatívne posúdiť (vyložiť) príslušný orgán, ktorým je súd alebo správny orgán.

Osobitnými prípadmi sú tzv. paakty, t.j. akty vydané subjektom, ktorý nemá oprávnenie

(právomoc) ich vydávať. Takýto akt nemá žiadne právne účinky. Právomocou sa

vo všeobecnosti rozumie schopnosť vydávať normatívne a individuálne právne akty v rámci

zverenej kompetencie. Kompetencia je zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov

zverených do právomoci príslušného orgánu.

V zmysle o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len zákon o pôde) do právomoci pozemkového

úradu patrí schvaľovanie dohody o vydaní nehnuteľnosti uzavretou medzi povinnou

a oprávnenou osobou. Procesným rámcom, ktorým sa riadi a podľa ktorého príslušný

pozemkový úrad postupuje je o správnom konaní (správny poriadok).

Hmotnoprávnym rámcom je zákon o pôde, ktorého účelom je vyriešiť otázku povinnosti

vydať nehnuteľnosť, prípadne rozhodnúť o vlastníctve oprávnenej osoby. V správnom konaní

začatom podľa § 9 ods. 2 zákona o pôde pozemkový úrad vydáva rozhodnutie, ktorým schváli

alebo neschváli dohodu o vydaní nehnuteľností. Podkladom jeho rozhodnutia sú zistenia, či

dotknutá fyzická osoba je oprávnenou osobou, či požiadavka na vydanie nehnuteľnosti

smeruje voči povinnej osobe, či neexistujú okolnosti, ktoré zo zákona vydanie nehnuteľnosti

vylučujú a či nárok na vydanie nehnuteľnosti nezanikol. V prípade, ak niektorý z uvedených

dôvodov nie je splnený, pozemkový úrad rozhodnutím neschváli dohodu o vydaní

nehnuteľnosti. Rozhodnutie pozemkového úradu vydané podľa § 9 ods. 2 zákona

o pôde o schválení dohody o vydaní nehnuteľnosti je konštitutívnym rozhodnutím

o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti realizujúcim inštitút zvláštneho spôsobu

reštitúcie (rehabilitácie) práv pôvodného vlastníka. Uvedené mimo iného znamená, že ani súd

v občianskom súdnom konaní podľa nemôže určiť (deklarovať)

vlastníctvo inej osobe, pokiaľ nedošlo k zrušeniu rozhodnutia pozemkového úradu (napr.

na základe obnovy konania podľa § 64 zákona o správnom konaní).

Odvolací súd „čiastočnú“ ničotnosť rozhodnutia vydaného pozemkovým úradom

v konaní o obnove konania vyvodil z nedostatku právomoci, vychádzajúc z toho, že správny

orgán konal nad rámec právomoci ak vydal iné rozhodnutie než to, ktoré vyplýva z § 9

ods. 2 zákona o pôde, t.j. schválenie alebo neschválenie dohody o vydaní nehnuteľnosti.

Dovolací súd vychádza z toho, že cieľom zákona o pôde bolo zmierniť následky

niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkovi poľnohospodárskeho

a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989 a obnoviť pôvodné vlastnícke vzťahy. Je

nesporné, že pozemkovému úradu je zákonom zverená právomoc rozhodovať o schválení

dohody o vydaní nehnuteľnosti a v nadväznosti na to prípadne i rozhodovať v zmysle

správneho poriadku v konaní o obnove konania. Dovolací súd sa nestotožňuje so záverom

odvolacieho súdu o nedostatku právomoci pozemkového úradu vydať rozhodnutie v konaní

o obnove konania. Inou je otázka, či vydané rozhodnutie pozemkového úradu po obsahovej

stránke možno považovať za vecne správe, resp. aké rozhodnutie mal pozemkový úrad

v prípade obnovy konania vydať. Odvolací súd ničotnosť rozhodnutia vyvodil z „prekročenia

právomoci“, ktoré videl v tom, že novým rozhodnutím došlo k zmene dohody o vydaní

nehnuteľnosti ohľadne vydávanej výmery a čísiel parciel. Je zrejmé, že výrok o schválení

dohody o vydaní nehnuteľnosti nebol rozhodnutím v konaní o obnove konania dotknutý, toto

sa výslovne vzťahovalo k výroku o vydaní nehnuteľnosti oprávnenej osobe

v zmysle § 6 ods. 1 písm. m/ a n/ zákona o pôde. Vadou ničotnosti (nulitnosti) pre zrejmý

nedostatok právomoci netrpí rozhodnutie pozemkového úradu, ktorým dochádza k schváleniu

dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o pôde a k vydaniu nehnuteľnosti

(resp. jej časti) podľa § 6 zákona o pôde identifikovaných geometrickým plánom inak ako

tomu bolo v dohode o vydaní nehnuteľností uzavretej medzi oprávnenou a povinnou osobou,

ak sa jedná o pôvodnú nehnuteľnosť vedenú v pozemkovej knihe, ktorej časť je predmetom

reštitúcie v zmysle zákona o pôde. Nedostatok právomoci zakladá ničotnosť celého

rozhodnutia; bez ďalšieho nemožno prisvedčiť argumentácii, ktorá by z uvedeného dôvodu

spôsobila iba „čiastočnú“ ničotnosť.

Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti podľa § 243b

ods. 2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; v obsahovo potvrdzujúcej časti

dovolanie ako neprípustné podľa v spojení s 243b ods. 5 odmietol

ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: