Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9f4/367424.83596e.pdf
PDF · 96.56 KB
No categories available
2Cdo/14/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 14/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : M. K.,
bývajúca v M., zastúpená JUDr. D. M., advokátom v S., proti žalovanému : J. Ď., bývajúci
v C., zastúpený JUDr. J. Š., advokátom vo S., za účasti vedľajšieho účastníka, A. , a.s., B.,
o náhradu škody z dopravnej nehody, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 3 C
54/2003, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 6. októbra 2008
sp.zn. 1 Co 70/2007
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 6. októbra 2008 sp.zn.
1 Co 70/2007 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Svidník rozsudkom zo 14. februára 2007 č.k. 3 C 54/2003-85 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni na bolestnom 287 400,-- Sk, na sťažení spoločenského
uplatnenia 303 750,-- Sk a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal taktiež žalovaného
zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 89 645,50 Sk na účet právneho zástupcu,
do pokladne okresného súdu trovy štátu v sume 600,-- Sk a na súdnom poplatku sumu
29 555,-- Sk.
Na odvolanie vedľajšieho účastníka Krajský súd v Prešove rozsudkom z 6. októbra
2008 č.k. 1 Co 70/2007-133 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o bolestnom
do sumy 53 400,-- Sk a v prevyšujúcej časti nad uvedenú sumu žalobu zamietol. Taktiež
potvrdil rozsudok vo výroku o sťažení spoločenského uplatnenia do sumy 101 250,-- Sk
a v prevyšujúcej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Zmenil
rozsudok vo výroku o súdnom poplatku s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet
okresného súdu súdny poplatok vo výške 7 730,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni prisúdil náhradu trov konania vo výške 60 687,-- Sk. Potvrdil rozsudok vo výroku
o trovách konania štátu.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním. Prípustnosť dovolania
odvodzovala z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a to proti druhej, štvrtej, piatej a šiestej časti
jeho výroku, ktorými bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov spočívajúcich
na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. Navrhla, aby
dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove v napadnutej časti a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/
O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
Žalobkyňou v dovolaní nebola namietaná existencia niektorej z vád uvedených
v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Dovolací súd však zistil vadu konania v zmysle ustanovenia § 237
písm.f/ O.s.p., na základe ktorej odvolací súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.
Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým
účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné
práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu možnosti
konať pred súdom treba považovať aj postup súdu, ktorý sa prieči § 29 ods. 2 O.s.p. Ak súd
v rozpore s týmto ustanovením a bez splnenia zákonných podmienok z neho vyplývajúcich
ustanoví účastníkovi opatrovníka a v ďalšom priebehu konania už nekoná s účastníkom, ale
len s jeho opatrovníkom, odníma tým tomuto účastníkovi možnosť pred súdom konať, lebo
mu znemožňuje realizáciu jeho viacerých procesných práv, predovšetkým práva, aby jeho vec
bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným
dôkazom (viď aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).
V danej veci krajský súd po predchádzajúcom šetrení (ktoré dovolací súd
nespochybňuje) vydal uznesenie (ktoré nie je datované – zrejme bolo vydané 14. júla 2008),
ktorým ustanovil žalovanému za opatrovníka M. B., tajomníčku senátu Krajského súdu
v Prešove z dôvodu, že žalovaný sa nachádza na neznámom mieste.
Uvedený procesný postup krajského súdu nebol správny v tom, že Občiansky súdny
poriadok v § 29 ods. 2 O.s.p. platný v čase vydania predmetného uznesenia určenie
zamestnanca súdu za opatrovníka účastníka konania síce výslovne nevylučuje, napriek tomu
sa tento procesný postup prieči účelu, ktorý je sledovaný uvedeným zákonným ustanovením.
Opatrovník je osoba, ktorá má v konaní hájiť práva a oprávnené záujmy účastníka, ktorého
zastupuje. Pokiaľ má za účastníka konania konať zamestnanec súdu, ktorý vec prejednáva
a rozhoduje (v danom prípade aj tajomníčka senátu 1 C, ako je zrejmé z č.l. 96 predmetného
spisu) nemožno objektívne očakávať, že bude dostatočne razantne (proti súdu a jeho
rozhodnutiu) hájiť práva zastúpeného tak, ako sa od opatrovníka požaduje. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj zákonodarca, ktorý v ustanovení § 29 ods. 6 tretia veta O.s.p. účinnom
od 15. októbra 2008 výslovne uvádza, že súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca
súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez
príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500,-- € (ďalej len „drobné spory“).
Ustanovenie zamestnanca súdu za opatrovníka žalovanému viedlo k odňatiu možnosti
žalovaného konať pred súdom a realizovať jemu patriace procesné práva účastníka konania
(§ 237 písm.f/ O.s.p.). Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd
napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak
závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.
Z dôvodu, že konanie bolo v danej veci postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237
O.s.p., zrušil dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 1 O.s.p.), pričom sa však – vzhľadom na dôvod jeho zrušenia – nezaoberal
ďalšími dôvodmi, z ktorých žalobkyňa vyvodzovala opodstatnenosť jej opravného
prostriedku. Neriešil preto ani otázku opodstatnenosti dovolacej námietky, že rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová