Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/304/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : V. V.,

bývajúca v B., zastúpená JUDr. J. H., advokátom v B., proti žalovaným : 1/ S., so sídlom v P.,

2/ J. H., bývajúci v S., 3/ A. H., bývajúca v S., žalovaní 2/ a 3/ zastúpení Mgr. J. K.,

advokátom v B., o neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pôvodne vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. a teraz na Okresnom súde Pezinok pod

sp.zn. , o dovolaní žalovaných 2/, 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo 14. novembra 2007 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 19. septembra 2006 č.k. -74

určil, že zmluva o prevode X.-izbového bytu č. X., X. poschodie, súp. č. X., blok X.

nachádzajúci sa na ul. J., ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu X., zapísaná na LV č. X., pod č. V., na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho

práva na žalovaných 2/ a 3/ je neplatná. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Po

vykonanom dokazovaní prvostupňový súd uzavrel, že žalobkyňa a žalovaný 2/ sa stali

spoločnými užívateľmi bytu na J., a tým aj spoločnými členmi v S. dňom 4.12.1984 v čase

trvania ich manželstva. I keď ich manželstvo bolo v roku 1988 rozvedené, po rozvode

manželstva nedošlo k zákonnému zániku ich spoločného nájmu a k zániku ich spoločného

členstva v S. niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení . Právo ich

spoločného užívania družstevného bytu sa podľa účinného

dňom 1.1.1992 zmenilo na spoločný nájom bytu. Napriek uvedenému však žalovaný 1/

uzavrel dňa 10.5.2002 zmluvu o prevode bytu do osobného vlastníctva podľa

Z.z. v platnom znení so žalovaným 2/ a žalovanou 3/, na základe ktorej došlo následne dňom

24.3.2003 ku vkladu zmluvy do katastra nehnuteľností. Takýmto konaním žalovaného 1/

došlo nepochybne k porušeniu v platnom

znení v citovaných ustanoveniach. Preto podľa vyslovil neplatnosť citovaného

právneho úkonu pre obchádzanie zákona.

Na odvolanie žalovaného 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. novembra

2007 č.k. -111 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a uviedol, že nedošlo k zániku

spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného 2/ k spornému bytu. Ak žalovaný 1/ previedol

vlastníctvo bytu na žalovaného 2/ a žalovanú 3/, je zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa

10.5.2002 uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/ a 3/ neplatná podľa ,

nakoľko je v rozpore so zákonom (). Podotkol, že hoci odvolanie proti

rozsudku podal iba žalovaný 2/, preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu, nakoľko

v konaní ide o také spoločné práva, resp. povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať

na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a preto platia úkony jedného z nich

i pre ostatných ( ).

Žalovaní 2/, 3/ podali proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

odvodzovali z ustanovenia a dôvodnosť podľa ustanovenia

písm.b/ , t.j. konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a podľa , že rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhli rozsudok prvostupňového ako aj odvolacieho

súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ohľadne odňatia možnosti

konať pred súdom v zmysle ustanovenia uviedli, že žalovaný 2/

vo svojom vyjadrení zo dňa 3.7.2006 (č.l. 67) uviedol, že došlo k ústnej dohode týkajúcej sa

sporného bytu, a to za prítomnosti detí žalovaného 2/. V tomto vyjadrení došlo aj z jeho

strany k návrhu na vykonanie dôkazu, a to výpovedí svedkov – detí B. H., bytom J., V. M.,

a M. Ď., Ž. Na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa uviedol, že sa pridržiava

svojho písomného vyjadrenia, ktoré doručil súdu. Z uvedeného je zrejmé, že sa domnieval, že

súd prvého stupňa vykoná navrhovaný dôkazný prostriedok žalovaného 2/ a to výsluch detí

žalovaného 2/. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 2/ v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 prvá

veta označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle ustanovenia

mal byť žalovaný 2/ poučený o svojich procesných právach a povinnostiach, k čomu však

nedošlo. Keby súd prvého stupňa ako i odvolací súd žalovaného 2/ poučil o tejto skutočnosti,

ako správne označiť dôkazy, došlo by podľa názoru žalovaného 2/ výpoveďou označených

svedkov k preukázaniu tvrdenej a spornej skutočnosti. Nedošlo by naopak k nesprávnemu

zaprotokolovaniu, resp. k pomýleniu alebo k nepochopeniu žalovaného 2/ na kladenú otázku

ohľadne vyporiadania nájmu k spornému bytu. Čo sa týka inej vady konania v zmysle

ustanovenia uviedli, že absencia samotnej napadnutej zmluvy

v predmetnom spise a nemožnosť odvolacieho ako i dovolacieho súdu preskúmať jej

platnosť/neplatnosť, nakoľko táto bola podľa zápisnice z pojednávania pred súdom prvého

stupňa iba poskytnutá k nahliadnutiu, má za následok nemožnosť riadne a v zmysle zákona

preskúmať napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako i odvolacieho súdu. Pokiaľ ide

o samotný výrok rozsudku súdu prvého stupňa, tento je podľa názoru žalovaných neurčitý

a nezrozumiteľný. Vo výroku chýba označenie katastrálneho územia, chýba označenie

zmluvných strán, resp. predávajúceho ako i deň jej uzavretia. Podľa ich názoru neexistuje

ani právny záujem na takejto žalobe v zmysle ustanovenia V čase

podania návrhu na začatie konania boli žalovaní 2/ a 3/ na základe zmluvy o prevode

vlastníctva v spoluvlastníckych podieloch k zastavanému pozemku zo dňa 18.11.2003 taktiež

bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov na zastavanom pozemku.

Z uvedeného je zrejmé, že predmetom konania malo byť taktiež určenie neplatnosti tejto

zmluvy. Namietali taktiež nesprávne právne posúdenie veci.

Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovaných 2/, 3/ odmietnuť.

Žalovaný 1/ sa k dovolaniu žalovaných 2/, 3/ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania,

a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu

nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide

o prípad, v ktorom dovolanie podľa citovaného zákonného

ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku vo veci právoplatne

rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania

z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale

nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom

ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na žalovanými tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov, že

v prejednávanej veci im postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Žalovaní v podanom dovolaní namietali odňatie možnosti konať pred súdom tým, že

žalovaný 2/ nebol v zmysle ustanovenia poučený o svojich procesných

právach a povinnostiach ako správne označiť dôkazy, čo viedlo k tomu, že vo svojom

vyjadrení zo dňa 3.7.2006 (č.l. 67) navrhol vykonanie dôkazu, a to výpovedí svedkov – detí,

avšak na pojednávaní pred súdom prvého stupňa sa iba pridŕžal svojho písomného vyjadrenia,

keďže sa domnieval, že súd tieto dôkazy vykoná.

Z obsahu spisu (viď č.l. 56) je zrejmé, že žalovaní 2/, 3/ spolu s návrhom žaloby

obdržali aj poučenie podľa Následne sa žalovaný 2/ v podaní zo dňa

3.7.2006 k rozhodným skutočnostiam aj vyjadril, kde okrem iného uviedol, že dohodu

neuzatvárali písomne, keď tam boli prítomné deti, a ak súd uzná za vhodné, nech ich

predvolá, aby vypovedali. Z uvedeného textu podania nie je zrejmé, aby žalovaný 2/

navrhoval vypočuť svedkov na pojednávaní. Následne ani na pojednávaní pred

prvostupňovým súdom dňa 19. septembra 2006, kde obidvaja žalovaní 2/, 3/ boli osobne

prítomní po poučení súdom podľa (viď č.l. 72), ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania nenavrhli. Následne aj súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Z uvedeného je zrejmé, že postupom prvostupňového súdu nebola žalovaným 2/, 3/ odňatá

možnosť konať pred súdom ani v dôsledku poučovacej povinnosti podľa

ani možnosti navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nakoniec v podanom odvolaní

proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 9. novembra 2006 žalovaný 2/ sám doznal „súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností. Som si plne vedomý, že tento nedostatok nevyplynul

z konania súdu ale mojou náhlou indispozíciou“.

Žalovaní v dovolaní taktiež namietali inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 písm.b/ , ako aj nesprávne právne posúdenie v zmysle ,

ku ktorým vadám však dovolací súd môže prihliadnuť len za podmienky prípustnosti

dovolania; nejde ale o postup, ktorým by bola žalovaným odňatá možnosť konať pred súdom.

Len v dôsledku prípustnosti dovolania sa pre dovolací súd otvorí možnosť prieskumnej

činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalovaných 2/ a 3/ nemožno vyvodiť z ustanovenia

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie

v súlade s ustanovením v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok

dovolateľov.

V dovolacom konaní neboli žalovaní 2/, 3/ úspešní a právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo žalobkyni ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová