Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/77/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. A. B.,

bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. Č., advokátom v B., proti odporcom 1/ A. Š., bývajúcej

v B., 2/ MUDr. J. R., bývajúcemu v S., o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. apríla 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo 17. apríla 2007 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 30. januára 2006 č. k. – 59 návrh

na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (zo 14. októbra 2004) nachádzajúceho sa v B.

danej navrhovateľke odporkyňou 1/ zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal.

Uviedol, že postavenie účastníka konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva.

Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu

vecnú legitimáciu a účastník konania, ktorý je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, má

pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak smeruje proti osobe,

ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti a ak sa táto skutočnosť nepreukáže, musí návrh

zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom k tomu, že vlastníkom

nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza predmetný byt, nie sú od 24.2.2005 odporcovia, nemajú v

konaní ani pasívnu vecnú legitimáciu. O trovách konania rozhodol podľa 142 ods. 1

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. apríla 2007 sp. zn. odvolanie

navrhovateľky ako oneskorene podané odmietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Uviedol, že napadnutý rozsudok po neúspešných pokusoch

o doručenie (12.2.2007 a 13.2.2007) bol uložený na pošte 13.2.2007 t.j. utorok - riadny

pracovný deň, ktorú skutočnosť osvedčuje doručenka (verejná listina) založená v spise (č.l.

64). Navrhovateľka si rozsudok prevzala osobne 1.3.2007. Keďže v zmysle § 47 ods. 2

sa tretí deň od uloženia zásielky považuje za deň doručenia, zákonom stanovená 15 -

dňová lehota na podanie odvolania začala navrhovateľke plynúť dňom 17.2.2007 (3. deň

od 14.2.2007) a táto jej plynula do 5.3.2007 vrátane (dňa 3.3.2007 15. deň bola totiž sobota)

t.j. pondelok – riadny pracovný deň. Preto bolo odvolanie podané osobne na súde prvého

stupňa 13.3.2007 po uplynutí zákonnej 15 – dňovej lehoty, čo bráni jeho vecnému

prejednaniu. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

písm. c/

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Žiadala ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že odmietnutím odvolania

je bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože neboli splnené zákonné podmienky

náhradného doručenia rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodu, že sa v čase jeho doručovania

(v dňoch 12. a 13.2.2007) nenachádzala v mieste doručenia. K dovolaniu pripojila čestné

prehlásenie, podľa ktorého bola v čase od 10.2.2007 do 14.2.2007 na návšteve u I. B.,

bývajúcej v N., ktorú musela predčasne ukončiť zo špecifikovaných zdravotných dôvodov

(podľa priloženého lekárskeho potvrdenia).

Odporcovia sa k dovolaniu nevyjadrili (nebolo im doručené).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti uzneseniu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska

( ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Navrhovateľkou je v danom prípade

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré

nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jej dovolanie preto podľa § 239

ods. 1 a 2 prípustné nie je.

Vzhľadom na námietku dovolateľky, ako aj s prihliadnutím na ustanovenie § 242

ods. 1 , ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú

procesnú vadu uvedenú v (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa

dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , či len na skúmanie

existencie vady dovolateľkou priamo namietanou ( ), ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/

až g/ (t.j. či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už

prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).

Vady konania uvedené v až e/, dovolateľka nenamietala

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm. a/ až e/ a g/

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania bolo v dovolacom konaní osobitne skúmané, či

postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ). V prejednávanej veci navrhovateľka prípustnosť dovolania odôvodnila vadou

konania uvedenou v spočívajúcou v tom, že odvolací súd odmietol jej

odvolanie ako oneskorene podané, hoci neboli splnené podmienky na takýto postup.

Dovolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka vytýka uvedenú vadu konania odvolaciemu

súdu dôvodne.

Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom ( ) treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania

možnosť konať pred súdom a zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa uvedeného

ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa

(ako oneskorene podané) v prípade, že podmienky preň neboli splnené, nakoľko odvolanie

bolo podané v zákonom stanovenej lehote (viď R 23/1994).

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu začiatok lehoty

na podanie odvolania treba považovať deň doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak

ustanovuje zákon a ostatné písomnosti, ak to nariadi súd. Postup súdu pri doručovaní

písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý nebol zastihnutý, je upravený v § 47

ods. 2 , v zmysle ktorého (účinného do 15.10.2008), ak nebol adresát písomnosti, ktorá

sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ

ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu

uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Vyššie citované ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia,

podľa ktorej sa za tam stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím

posledného dňa trojdňovej lehoty počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte.

Ide o procesnú lehotu určenú podľa dní, za začiatok ktorej treba považovať deň uloženia

písomnosti na pošte a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa.

Úpravou tohto tzv. náhradného doručenia zákonodarca nepochybne sledoval cieľ

a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním

zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť

konanie a zabezpečiť tak plynulý priebeh súdneho konania. Pre vznik fikcie doručenia

zakotvenej v tomto ustanovení (.... považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia ....)

je predpísané súčasne splnenie nasledovných podmienok : a/ možnosť náhradného

doručenia nie je zákonom vylúčená ( ), adresát písomnosti nebol pri

doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého

adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením

dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie zostal tiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol

vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce,

f/ adresát si zásielku do troch dní od upovedomenia nevyzdvihol. Pokiaľ z týchto podmienok

nie je splnená čo len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle

(účinného do 15.10.2008).

Ako vyplýva z obsahu spisu, predovšetkým z doručenky založenej v spise na č.l. 64,

bola zásielka s rozsudkom súdu prvého stupňa navrhovateľke doručovaná na adresu jej

trvalého bydliska v B. najskôr 12.2.2007 a potom 13.2.2007. Oba pokusy boli neúspešné a

zásielka bola uložená 13.2.2007 na pošte. Predmetnú zásielku si navrhovateľka prevzala na

pošte 1.3.2007. Ako vyplýva z čestného prehlásenia I. B., bytom v N., z 18.6.2007,

navrhovateľka bola u nej na návšteve v dňoch od 10.2. do 14.2.2007. Teda navrhovateľka sa

v dňoch 12.2.2007 a 13.2.2007 v mieste jej trvalého bydliska, t.j. v B., nezdržiavala. Potom

tvrdenia navrhovateľky o jej nezdržiavaní sa v čase doručovania predmetnej zásielky

s rozsudkom súdu prvého stupňa v mieste doručenia sú opodstatnené.

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebol v plnom rozsahu zachovaný postup

určený ustanovením (účinným do 15.10.2008), len v prípade dodržania

ktorého môže byť na pošte uložená zásielka považovaná za doručenú. Navrhovateľka, ktorej

mal byť doručený rozsudok súdu prvého stupňa do vlastných rúk, sa v čase doručenia tejto

písomnosti nezdržiavala na adrese doručenia, preto nedošlo k jej účinnému doručeniu. Keďže

nemožno vychádzať z fikcie doručenia rozsudku uplynutím tretieho dňa od jeho uloženia na

pošte, nastali právne účinky doručenia až jeho prevzatím adresátkou, t.j. 1.3.2007. Nakoľko

v zmysle platného v čase vydania rozhodnutia, posledný deň odvolacej

lehoty pripadol na deň 16.3.2007, odvolanie navrhovateľky, ktoré podala osobne na súde

prvého stupňa 13.3.2007, bolo preto podané včas, v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ teda

odvolací súd jej opravný prostriedok odmietol ako oneskorene podaný, bola navrhovateľke

odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne.

Podľa účinného do 30.6.2007 po predložení veci odvolaciemu súdu

odvolací súd doručí odvolanie proti rozhodnutiu ostatným účastníkom a vyzve ich, aby sa

v lehote 10 dní od doručenia výzvy k odvolaniu vyjadrili, ak to považujú za potrebné.

Odvolací súd bol teda povinný doručiť každé odvolanie a porušenie tohto procesného postupu

má za následok vadu odvolacieho konania v zmysle

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka odvolanie proti rozsudku súdu prvého

stupňa podala 13.3.2007 a odvolaciemu súdu bola predmetná vec predložená na rozhodnutie

o dovolaní 23.3.2007 (č.l. 68), teda za účinnosti , ktorého ustanovenie

§ 211 bolo účinné do 30.6.2007. Tým, že odvolací súd nedoručil odvolanie navrhovateľky

proti rozsudku súdu prvého stupňa ostatným účastníkom konania, odňal im možnosť konať

pred súdom v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené zrušil napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Adriána Borovská