Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c4d/367210.03835c.pdf
PDF · 101.68 KB
No categories available
2Cdo/123/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 123/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. - a.s., so sídlom v L.,
zastúpeného JUDr. Ľ. R., advokátom v L., proti ţalovaným 1/ J. N., bývajúcemu v K., 2/ M.
N., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. A. Š., advokátkou v K., o určenie neplatnosti
právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12 C 347/2004, o dovolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. novembra 2008 sp. zn. 1 Co
70/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanej 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 15. júla 2005 č. k. 12 C 347/2004 – 36 návrh
na určenie neplatnosti dohody (z 15.5.2001) uzavretej medzi ţalovanými 1/, 2/ o vyporiadani
bezpodielového spoluvlastníctva manţelov zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť
ţalovanej 2/ trovy konania 3 912 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému 1/
(dopĺňacím rozsudkom z 5. decembra 2006 č. k. 12 C 347/2004 – 51) náhradu trov konania
nepriznal. Uviedol, ţe ţalovaní, ktorých manţelstvo bolo právoplatne rozvedené dňom
25.4.2001, uzatvorili formou notárskej zápisnice č. N X. z 15.5.2001 dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, podľa ktorej hnuteľné veci pripadli do vlastníctva
tomu, kto ich má v drţbe a nehnuteľné veci – špecifikovaný jednoizbový a trojizbový byt so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach a pozemku, ako aj
2 2
zastavaná plocha o výmere 227 mspolu s parcelou č. X. – záhrady o výmere 303 m
s príslušenstvom v podiele 1/2 zapísanej na LV č. X. pre kat. územie K. pripadli do
vlastníctva ţalovanej 2/. Táto sa zaviazala ţalovanému 1/ vyplatiť sumu 400 000 Sk na
vyrovnanie majetkovej hodnoty v lehote do 31.5.2003, pričom mu vyplatila celkove sumu
600 000 Sk, ktorú pouţil na svoju podnikateľskú činnosť a ktorú (pre nedostatok finančných
prostriedkov) ukončil v roku 2003. V dohode ţalovaní súčasne vyhlásili, ţe jej uzatvorením
sú vyporiadané všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ich bezpodielového spoluvlastníctva
manţelov a tieţ pohľadávok a dlhov vzniknutých počas manţelstva a ţiadne ďalšie nároky
z tohto titulu voči sebe nemajú. Podľa jeho názoru dohoda nie je právnym úkonom, ktorý by
svojim obsahom alebo účelom odporoval zákonu alebo ho obchádzal alebo by sa priečil
dobrým mravom, pretoţe nemoţno konštatovať, ţe by sa jej uzavretím ţalovaný 1/ úmyselne
zbavil majetku, ktorým by v budúcnosti mohol splatiť svoje dlhy. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď ţalovaný 1/ výslovne uviedol, ţe si náhradu trov konania
neuplatňuje.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13. novembra 2008 sp. zn. 1 Co 70/2007
na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil.
Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej 2/ trovy odvolacieho konania 2 959 Sk k rukám
právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ţalovanému 1/ náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotoţnil s právnym záverom
prvostupňového súdu a za presvedčivé a zákonu zodpovedajúce povaţoval aj dôvody jeho
rozsudku, na ktoré v podrobnostiach poukázal. Poukázal na to, ţe vzájomné vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva je spoločným právom bývalých manţelov, ktoré nezasahuje
do práv a povinností tretích osôb. Tvrdenie ţalobcu, podľa ktorého dohoda uzavretá medzi
ţalovanými je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, ţe ňou došlo k zmareniu moţnosti
uspokojenia jeho pohľadávky proti ţalovanému 1/, nezakladá neplatnosť dohody, ale
umoţňuje veriteľovi odporovať takémuto právnemu úkonu (§ 42a Občianskeho zákonníka)
t.j. zákonným spôsobom uplatňovať svoju pohľadávku. Dohoda ani nevykazuje ţiadne
nedostatky, pre ktoré by bola absolútne neplatným právnym úkonom. O trovách konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal jeho zrušenie
a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci. Uviedol, ţe úmysel ukrátiť veriteľa je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, k čomu
došlo v danej veci. Ţalovaný 1/ v snahe zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa síce de iure
skončil manţelstvo so ţalovanou 2/ rozvodom, de facto však toto manţelstvo neskončilo,
pretoţe ţalovaní ţijú aj naďalej spolu a spoločne uţívajú aj majetok, ktorý mohol byť pouţitý
na uspokojenie jeho pohľadávok. Ţalovaní tak zneuţili rozvod manţelstva a s ním spojený
zánik bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Vyrovnanie bolo fiktívne a k vyplatenie
peňazí (ţalovanou 2/ ţalovanému 1/) nikdy nedošlo. Navyše suma 600 000 Sk nezodpovedá
hodnote majetku, ktorý ţalovaná 2/ nadobudla a nemohla slúţiť spoločenskému účelu
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, t.j. podieľať sa rovnakou mierou
na spoločnom majetku a zabezpečiť tak ekonomický ďalší ţivot mimo manţelstva.
Ţalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril a ţalovaná 2/ navrhla dovolanie ako neprípustné
odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému takýto opravný prostriedok nie je
prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
v ktorom sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.). Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,
ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,
ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci nerozhodoval a preto
ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov je zrejmé, ţe
dovolanie ţalobcu nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či to uţ
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolateľ nenamietal a nezistil ju ani dovolací súd.
Pokiaľ ţalobca namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu (ako aj prvostupňového súdu)
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) treba uviesť, ţe
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
I keby tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu
neposudzoval), ţalobcom vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) pouţil správny právny predpis a či ho (ne)
správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne) správne právne
závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej
veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,
odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým
rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal, ale ţalovanému 1/ ţiadne trovy nevznikli
a ţalovaná 2/ si ich neuplatnila (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská