Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/24/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: U. T. G.,

s. r. o. „v konkurze“, Z.J., o odvolaní osobitného správcu konkurznej podstaty Ing. Ľ. K.,

B., zastúpeného P. s. r. o., B.K., proti uzneseniu, Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10.

februára 2010 č. k. 51-24K 294/96-1526, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. februára 2010 č. k.

51-24K 294/96-1526 sa p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením z 10. februára 2010 č. k.

51-24 294/96-1526 zbavil Ing. Ľ. K., B. funkcie osobitného správcu. Súčasne uložil

povinnosť osobitnému správcovi odovzdať všetky listiny súvisiace s konkurzným konaním

správcovi JUDr. I. Č., B.J. do 5 dní od doručenia uznesenia.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu 1. stupňa vyplýva, že pod č. k. 51-24K 294/96-1330

dňa 7. decembra 2006 vydal konkurzný súd rozvrhové uznesenie, v ktorom uložil osobitnému

správcovi Ing. Ľ. K., vykonať rozvrh, podať súdu správu o realizovaní rozvrhu s pripojením

zoznamu prihlášok obsahujúcim výšku uspokojenia jednotlivých pohľadávok, s vyúčtovaním

výšky zostatku peňažných prostriedkov konkurznej podstaty po splnení rozvrhového

uznesenia a úhrade nákladov uspokojenia konkurzných veriteľov spolu s pripojením

listinných dôkazov. Dňa 16. januára 2007 vydal konkurzný súd opravné rozvrhové uznesenie

č. k. 51-24K 294/96-1355. Proti rozvrhovému uzneseniu v časti odmeny podal odvolanie

správca konkurznej podstaty JUDr. I. Č.. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1

Obo 20/2007 z 27. marca 2007 rozvrhové uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie. Výzvou z 30. 3. 2009 súd vyzval osobitného správcu na preukázanie splnenia

rozvrhového uznesenia. Podaním z 24. apríla 2009 osobitný správca predložil návrh na zmenu

rozvrhového uznesenia. Za nesplnenie rozvrhového uznesenia súd uložil osobitnému

správcovi poriadkovú pokutu vo výške 300,– Eur. Opatrením z 29. októbra 2009 č. k. 51-24K

294/96-1513 súd uložil správcovi povinnosť podať správu o splnení rozvrhového uznesenia.

Osobitný správca konkurznej podstaty podaním z 18. novembra 2009 oznámil, že písomne

požiadal veriteľov o oznámenie aktuálnych zúčtovacích údajov bankového sporenia pre

uspokojenie ich pohľadávok a podaním z 23. novembra 2009 požiadal o odpustenie uloženej

poriadkovej pokuty. Uznesením zo 17. decembra 2009 č. k. 51-24K 294/96 súd návrh

osobitného správcu o odpustenie poriadkovej pokuty zamietol. Osobitný správca neoznámil

konkurznému súdu žiadne skutočnosti ohľadne splnenia rozvrhového uznesenia a nepredložil

návrh na zrušenie konkurzu.

Z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí konkurzného súdu vyplýva, že osobitný

správca konkurznej podstaty bol povinný vykonať rozvrhové uznesenie a predložiť doklady

o jeho splnení. Cieľom konkurzu je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho

majetku (§ 2 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní). V dôsledku nečinnosti osobitného

správcu, nie je možné v tomto konaní dosiahnuť cieľ konkurzu, pretože osobitný správca

nesplnil povinnosti stanovené vo vykonateľných rozhodnutiach konkurzného súdu.

Podľa § 8 ods. 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní, z dôležitých dôvodov môže súd

na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca

neplní riadne svoje povinnosti, alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Konkurzný súd

vychádzal pri rozhodovaní aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

vysloveného v uznesení č. k. z 30. júla 2009, v ktorom sa medzi iným

konštatuje, že opatrenie je pre správcu záväzné a porušenie povinnosti, ktorému boli uložené

súdom, môže viesť k zbaveniu funkcie správcu. Neplnenie rozvrhového uznesenia, spôsobuje

zbytočné prieťahy v konkurznom konaní na ujmu konkurzných veriteľov, pretože konkurzná

podstata je speňažená už dlhšiu dobu a veriteľom nebol vydaný získaný výťažok v zmysle

vydaných rozhodnutí. Preto súd zbavil Ing. Ľ. K. funkcie osobitného správcu. Jeho povinnosť

preberá správca konkurznej podstaty JUDr. I. Č., ktorému funkcia správcu nezanikla.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie osobitný správca

konkurznej podstaty Ing. Ľ. K., B. podaním zo dňa 1. 3. 2010. Navrhol zrušiť uznesenie

Krajského súdu Banská Bystrica v celom rozsahu.

Odvolateľ tvrdí, že napadnuté uznesenie nemá oporu v skutkovom stave, z ktorého

vychádza a ďalej tvrdí, že krajský súd v ňom jednostranne interpretoval právne normy

v neprospech odvolateľa, v rozpore so zásadami, ktorými je povinný sa podľa právneho

poriadku a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu a Ústavného súdu riadiť. Napadnuté

uznesenie okrem vád spĺňajúcich podmienky určené ustanovením § 205 ods. 2 písm. b/, trpí

aj vadou v zmysle ustanovenia a najmä písm. f/

V predmetnom konaní vydal krajský súd dňa 7. 12. 2006 rozvrhové uznesenie, ktorým

bolo rozhodnuté, v akom rozsahu majú byť konkurzní veritelia osobitným správcom

uspokojení z výťažku konkurznej podstaty. Proti uzneseniu krajského súdu podal odvolanie

správca konkurznej podstaty JUDr. I. Č.. Krajský súd dňa 16. 1. 2007 vydal opravné

uznesenie, ktorým upravil výšku uspokojenia jednotlivých veriteľov. Toto uznesenie nie je

pre samotnú hmotnoprávnu stránku veci podstatné. Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením zo dňa 27. 3. 2007 č. k. , rozhodol o podanom odvolaní správcu

konkurznej podstaty JUDr. I. Č. tak, že zrušil časť rozvrhového uznesenia krajského súdu,

konkrétne časť týkajúcu sa odmeny správcu konkurznej podstaty JUDr. I. Č., pričom

zostávajúcu časť rozvrhového uznesenia krajského súdu, ponechal v platnosti. Odvolateľ

tvrdí, že uvedeným postupom vznikol protiprávny stav, nakoľko Najvyšší súd mal rozvrhové

uznesenie zrušiť ako celok. Tým, že napadnuté rozhodnutie zrušil iba v časti odmeny správcu

JUDr. Č., Najvyšší súd vytvoril skutkový a právny stav, ktorý sa premietol, do ďalšieho

vývoja konkurzného konania. Je zrejmé, že tým, že Najvyšší súd zrušil rozvrhové uznesenie

iba v časti odmeny správcu konkurznej podstaty JUDr. I. Č. a zvyšnú časť rozvrhu ponechal

v platnosti, došlo k tomu, že rozvrh, tak ako mal byť realizovaný podľa vtedajšieho právneho

stavu veci, bol nevykonateľný, nakoľko odmena správcu konkurznej podstaty tvorí súčasť

rozvrhu a bez právoplatného rozhodnutia súdu

o jej výške nebolo možné celkový rozvrh vykonať. Uznesením krajského súdu zo dňa

7. 12. 2006 a uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 27. 3. 2007, vznikol taký stav

vykonateľných rozhodnutí, podľa ktorých odvolateľ mal vyplatiť veriteľom a správcovi sumu,

ktorá prevyšovala aktuálnu hodnotu konkurznej podstaty.

Dňa 2. 1. 2009 vydal krajský súd rozvrhové uznesenie spisová značka 51-24K 294/96-

1442, v ktorom rozhodol o odmene správcu konkurznej podstaty JUDr. I. Č.. V období medzi

dňom vydania pôvodného rozvrhového uznesenia 7. 12. 2006 a vydaním nového rozvrhového

uznesenia 2. 1. 2009, došlo v dôsledku odôvodnených nákladov spojených so správou

podstaty k zmenšeniu majetku konkurznej podstaty, z ktorej je možné uspokojiť veriteľov.

Toto zníženie bolo odvolateľom riadne zdokumentované, zaúčtované a predložené súdu.

Odvolateľ opakovane upozorňoval na túto skutočnosť a žiadal krajský súd, aby pri vydávaní

nového rozvrhového uznesenia zohľadnil aktuálny stav majetku podstaty, a aby rozvrhovým

uznesením rozhodol nielen o odmene správcu JUDr. Č., ale aby vydal úplne nové rozvrhové

uznesenie, v ktorom bude zohľadnený aktuálny stav konkurznej podstaty. Odvolateľ

upozorňoval krajský súd tiež na skutočnosť, že v konkurznej podstate

nie je dostatok peňažných prostriedkov na to, aby konkurzní veritelia a správca

JUDr. Č. boli uspokojení vo výške uvedenej v uznesení 51-24K 294/96-1330.

Krajský súd napriek tomu, že v čase vydania uznesenia 51-24K 294/96-Ďu-342 vedel

o tom, že aktuálny majetok konkurznej podstaty nepostačuje na uspokojenie veriteľov

v zmysle pôvodného rozvrhového uznesenia, nevydal nové rozvrhové uznesenie, ktorým by

rozhodol o rozdelení výťažku konkurznej podstaty ako celku, podľa stavu v čase vydania

svojho rozhodnutia (dňa 2. 1. 2009), ale vydal uznesenie, ktorým zaviazal odvolateľa na

plnenie, o ktorom v čase vydania rozhodnutia vedel, že je nemožné. Nič nemení na tom

skutočnosť, že pôvodné rozvrhové uznesenie bolo čiastočne právoplatné. Odvolateľ tvrdí, že

krajský súd mohol a mal vydať už v januári 2009 nové rozvrhové uznesenie, ktoré by

rešpektovalo reálny stav a ktoré odvolateľ mohol ihneď plniť. Súd tak mal postupovať buď na

základe podnetov odvolateľa, alebo z úradnej moci.

Podaním zo dňa 24. 4. 2009 odvolateľ znovu opakovane písomne požiadal krajský

súd, aby vydal nové rozvrhové uznesenie, pričom navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým

bude pôvodný rozvrh prepočítaný koeficientom 0,7088444, čím by sa dosiahlo zosúladenie

nemožného právneho stavu so skutočnosťou. Odvolateľ môže rozvrh vykonať iba do výšky

disponibilných prostriedkov konkurznej podstaty. Je viazaný existujúcimi rozvrhovými

uzneseniami, ktorého zaväzujú na nemožné plnenie a sú nevykonateľné.

Krajský súd po doručení žiadosti odvolateľa nevydal nové rozvrhové uznesenie a dňa

8. 6. 2009 odvolateľovi uložil poriadkovú pokutu za to, že neplní rozvrhové uznesenia,

o ktorých odvolateľ od počiatku tvrdí, že sú objektívne nevykonateľné.

Odvolateľ tvrdí, že právny stav v predmetnom konkurznom konaní je zapríčinený tým,

že krajský súd odmieta vydať nové rozvrhové uznesenie, je v tomto smere nečinný a udržiava

tým protiprávny stav, ktorý odvolateľ nemôže nijakými zákonnými prostriedkami ovplyvniť.

Preto odvolateľ podal proti nečinnosti krajského súdu Ústavnú sťažnosť a to 13. 11. 2009,

ktorá bola prijatá Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 30. 11. 2009 a je vedená pod

sp. zn. . Ústavnou sťažnosťou sa odvolateľ domáha, aby bol krajský súd

zaviazaný konať a vydať nové rozvrhové uznesenie, ktorým by bol odstránený protiprávny

stav, a aby boli zrušené predchádzajúce nevykonateľné rozvrhové uznesenia.

Krajský súd pri vydaní napadnutého uznesenia vychádzal zo skutkového stavu, ktorý

je nesprávny. Správca konkurznej podstaty JUDr. Č., z dôvodu nečinnosti odvolateľa

a z dôvodu postupu krajského súdu v tomto konkurznom konaní podal na prokuratúru

v Banskej Bystrici podnet na vstup prokurátora do konania. Tento podnet bol zo strany

prokuratúry vyriešený tak, že boli vykonané kroky smerujúce k zisťovaniu trestnej

zodpovednosti odvolateľa, namiesto toho, aby prokurátor vstúpil do konania a zabezpečil tak

nápravu vyššie uvedeného stavu.

Odvolateľ zdôrazňuje, že súčasný stav konkurzného konania a kroky krajského súdu

voči nemu, sú dôsledkom neochoty krajského súdu vydať uznesenie, ktorým by rozhodol

o rozdelení podstaty spôsobom, ako navrhuje odvolateľ, nakoľko iné rozdelenie výťažku

podstaty, objektívne nie je možné. Krajský súd je povinný také rozhodnutie, o ktoré

ho odvolateľ žiada, vydať.

Odvolateľ dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že je povinnosťou orgánov verejnej

moci pri rozhodovaní konať a interpretovať ustanovenia príslušných právnych noriem takým

spôsobom, aby nedochádzalo k zásahom do základných práv a slobôd subjektov práva. Pokiaľ

zákon bližšie neupravuje niektoré práva a povinnosti, je povinnosťou súdu vychádzať

zo základných princípov stanovených .

Podľa názoru odvolateľa, existujú teda dôvody na zrušenie napadnutého uznesenia.

Podaním zo dňa 11. 3. 2010, ktoré bolo doručené súdu dňa 15. 3. 2010 správca

konkurznej podstaty JUDr. I. Č. podal správu o splnení rozvhového uznesenia a návrh na

zrušenie konkurzu. Z jeho podania vyplýva, že dnešným dňom poukázal jednotlivým

veriteľom finančné prostriedky v zmysle rozvrhového uznesenia zo dňa

7. 12. 2006 č. k. 51-24K 294/96-1330 v spojení s opravný rozvrhovým uznesením zo dňa

16. 1. 2007 č. k. 51-24K 294/96-1355 a rozvrhového uznesenia zo dňa 2. 1. 2009 č. k.

51-24K 294/96-Ďu-1442. Predložil súdu tiež hromadný príkaz na úhradu preukazujúci

poukázanie finančných prostriedkov jednotlivým veriteľom a to: suma 6 267,– Eur –

pohľadávka proti podstate – odmena správcu konkurznej podstaty, suma 1 991,64 Eur –

pohľadávka proti podstate – súdny poplatok za konkurzné konanie. Vzhľadom na skutočnosť,

že stav finančných prostriedkov úpadcu, ktorý prevzal ako správca konkurznej podstaty

po odvolaní Ing. Ľ. K. z funkcie osobitného správcu, nekorešpondoval z finančnou sumou

špecifikovanou v rámci rozvrhového uznesenia, pohľadávky veriteľov S., a. s., B. a M., boli

uspokojené pomerne s prihliadnutím na aktuálny stav finančných prostriedkov úpadcu a to

nasledovne: suma 134 985,70 Eur – pohľadávka s nárokom na oddelené uspokojenie – S., a.

s., B. (nárok v zmysle rozvrhu 235 188,87), suma 1 901,08 Eur – pohľadávka

II. triedy – S., a. s., B. (nárok v zmysle rozvrhu 3 313,62 Eur), suma 46 503,11 Eur -

pohľadávka III. triedy – S., a. s., B. (nárok v zmysle rozvrhu 81 022,92 Eur), suma 2 080,98

Eur – pohľadávka II. triedy – M. (nárok v zmysle rozvrhu 3 624,61 Eur). Bankový účet

úpadcu č. X. vedený v X., a. s., B., bol následne zrušený s nulovým zostatkom. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti správca konkurznej podstaty JUDr. I. Č. navrhol súdu, aby v súlade

s ustanovením § 44 ods. 1 písm. b/ Zákona o konkurze a vyrovnaní, zrušil konkurz vyhlásený

na majetok úpadcu U. T. G., s. r. o. „v konkurze“ Z., a aby ho zároveň zbavil funkcie správcu

konkurznej podstaty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie JUDr. Ing. Ľ. K. osobitného správcu konkurznej podstaty

U. T. G., s. r. o. v konkurze, Z.J. podľa

bez nariadenia pojednávania podľa Dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je odvolanie osobitného správcu konkurznej

podstaty, ktorý bol funkcie zbavený podľa ustanovenia

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Z obsahu spisu je zrejmé, že uznesením zo dňa 30. 10. 1997 pod č. k. -30

Krajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil konkurz na majetok úpadcu U. T. G.,

s. r. o., Z., IČO: 31 573 550 a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. I. Č..

Opatrením zo dňa 24. februára 2004 pod č. k. 51-24 K 294/96-638 Krajský súd v Banskej

Bystrici ustanovil osobitného správcu Ing. Ľ. K., N. súkromný podnikateľ, bytom B., pre

odbory správy: Správa pohľadávok proti podstate evidencia a oceňovanie majetku

v konkurznej podstate, vedenie účtovníctva, správa peňažných prostriedkov, zabezpečenie

financovania konkurznej podstaty, úhrady pohľadávok proti podstate, výdavkov konkurznej

podstaty, zabezpečenie a vyradenie registratúrnych záznamov, vrátane archivačných služieb

s tým, že osobitný správca

je oprávnený prevziať výlučné dispozičné práva ku všetkým účtom, na ktorých boli, sú, alebo

budú sústredené peňažné prostriedky zo speňažovania konkurznej podstaty. Z odôvodnenia

uvedeného opatrenia vyplýva, že vzhľadom na stav konkurzného konania po ukončení

speňažovania majetku patriaceho do konkurznej podstaty, kedy je potrebné vydať rozvrhové

uznesenie na základe podkladov o priebehu konkurzu a jeho speňažovania a vyúčtovaných

príjmoch a výdavkoch, súd ustanovil v tomto konaní osobitného správcu podľa § 9 ods. 1

Zákona o konkurze a vyrovnaní s poukazom na ustanovenie § 66b ods. 1 a § 70a ods. 3

Zákona o konkurze a vyrovnaní. Súd určil osobitnému správcovi rozsah správy tak, aby bolo

možné efektívne pristúpiť k ukončeniu konkurzného konania. Osobitný správca bude povinný

vyhodnotiť a v prípade potreby vykonať reštrukturalizáciu bankových účtov, ktorých

výsledkom bude vylúčenie nákladov na ich vedenie, preverí a zabezpečí vytriedenie

písomností úpadcu, ich úschovu a archiváciu a účtovné vysporiadanie celého majetku, pokiaľ

sa to dá, fyzickú, prípadne účtovnú inventúru majetku.

Súd uznesením zo 7. decembra 2006 č. k. 51-24K 294-96-1330 vydal rozvrhové

uznesenie, v ktorom uložil osobitnému správcovi Ing. Ľ. K. vykonať rozvrh, podať súdu

písomnú správu o realizovaní rozvrhu s pripojením zoznamov prihlášok, obsahujúcim výšku

uspokojenia jednotlivých pohľadávok, s vyúčtovaním výšky zostatku peňažných prostriedkov

konkurznej podstaty po splnení rozvrhového uznesenia a úhrade nákladov uspokojenia

konkurzných veriteľov spolu s pripojením listinných dôkazov. Dňa

16. januára 2007 vydal súd Opravné rozvrhové uznesenie pod č. konania 51-24K 294/96-

1355. Na základe podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 27. marca 2007 pod č. k. rozvrhové uznesenie v napadnutej časti

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd rozvrhovým uznesením z 2. januára 2009 č. k.

51-24K 294/96-1442, rozhodol o uspokojení odmeny správcu konkurznej podstaty

JUDr. I. Č.. Výzvou z 30. marca 2009 súd vyzval osobitného správcu

na preukázanie splnenia rozvrhového uznesenia. Osobitný správca predložil návrh na zmenu

rozvrhového uznesenia podaním z 24. 4. 2009. Za nesplnenie rozvrhového uznesenia súd

uložil osobitnému správcovi uznesením č. k. 51-24K 294/96-1475 z 8. júna 2009 poriadkovú

pokutu vo výške 300,– Eur. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 30. júla 2009 pod č. k. . Opatrením z 29. októbra 2009

pod č. k. 51-24K 294/96-1513 súd uložil správcovi povinnosť podať správu o plnení

rozvrhového uznesenia do 3 dní od právoplatnosti uvedeného opatrenia. Osobitný správca

v konkurznej podstaty podaním z 18. 11. 2009 oznámil, že písomne požiadal veriteľov

o oznámenie aktuálnych zúčtovacích údajov bankového spojenia pre uspokojenie ich

pohľadávok a podaním z 23. 11. 2009 požiadal o odpustenie uloženej poriadkovej pokuty.

Uznesením zo 17. decembra 2009 č. k. 51-24K 294/96 súd návrh osobitného správcu

na odpustenie poriadkovej pokuty zamietol. Osobitný správca nepodal správu o splnení

uznesenia a nepredložil návrh na zrušenie konkurzu.

Podľa ustanovenia o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov, správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou

starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá

zákon alebo mu ich uloží súd.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, ak takto vyžaduje rozsah správy,

môže súd ustanoviť na pomoc správcovi osobitného správcu pre určitý odbor správy.

Osobitný správca má práva, povinnosti a zodpovednosť správcu v medziach svojej

pôsobnosti.

Pre ustanovenie do funkcie odmeňovanie a zbavovanie funkcie osobitných správcov

a zástupcu správcu platia ustanovenia o správcovi (§ 9 ods. 3 Zákona o konkurze

a vyrovnaní).

Podľa § 8 ods. 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní z dôležitých dôvodov, môže súd

na návrh úpadcu, alebo správcu alebo aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie. Ak súd zbaví

správcu jeho funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1

na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká

dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením

na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému

správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu. Účinky doteraz vykonaných úkonov zostávajú

zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa ods. 2 za čas výkonu

funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu

a dať mu k dispozícii všetky doklady.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že výkon funkcie správcu, môže byť často tak

náročný, že správca by nemohol riadne vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou.

Ak to vyžaduje rozsah správy, súd môže ustanoviť osobitného správcu. V danom prípade,

súd ustanovil osobitného správcu Ing. Ľ. K. úpadcu U. T. G., s. r. o. Z., pričom rozsah

pôsobnosti osobitného správcu bol vymedzený v opatrení

z 24. 2. 2004 pod č. k. 51-24K 294/96-638.

Z konkurzného spisu odvolací súd zistil, že osobitný správca bol v zmysle

právoplatných a vykonateľných rozhodnutí povinný vykonať rozvrhové uznesenie a predložiť

doklady o jeho splnení. Osobitný správca nesplnil povinnosti stanovené vo vykonateľných

rozhodnutiach konkurzného súdu. Preto tu bol dôvod na zbavenie funkcie osobitného

správcu v zmysle § 8 ods. 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Naviac osobitný správca

je ustanovovaný do funkcie v konkurznom konaní na pomoc správcovi. Z podania správcu

konkurznej podstaty JUDr. I. Č. zo dňa 11. 3. 2010 vyplýva, že podáva správu o splnení

rozvrhového uznesenia, poukázal jednotlivým veriteľom finančné prostriedky v zmysle

rozvrhového uznesenia, zo dňa 7. 12. 2006, 16. 1. 2007 a 2. 1. 2009 a navrhol, aby súd

v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 písm. b/ Zákona o konkurze a vyrovnaní zrušil konkurz

vyhlásený na majetok úpadcu U. T. G., s. r. o. v konkurze Z. a aby ho zbavil funkcie správcu

konkurznej podstaty. Z toho dôvodu, správca nepotrebuje pre svoju činnosť pomoc

osobitného správcu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom

na ustanovenie potvrdil, keďže toto je vo výroku vecne správne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V . apríla 2010

JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková