Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
45c/361309.ae2eb3.pdf
PDF · 117.3 KB
No categories available
5Obdo/14/2010
Najvyšší súd 5Obdo/14/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: E. C.,
N., zastúpeného Advokátska kancelária J., s. r. o., Š., IČO: X., proti ţalovanému: JUDr. M.
B., správca konkurznej podstaty úpadcu Z., akciová spoločnosť „v konkurze“ so sídlom V.,
IČO: X., o vylúčenie majetku zo súpisu vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod
č. k. 27 Cbi 117/2008 o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 14. januára 2010 č k. 43 CoKR 20/2009-78, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 14. januára 2010 č. k. 43 CoKR 20/2009-78 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 30. septembra 2009 č. k. 27 Cbi 117/2008-
62 ţalobu zamietol a ţalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca sa domáhal vylúčenia svojho majetku
zo súpisu majetku podliehajúcemu konkurzu obchodnej spoločnosti Z., akciová spoločnosť
v konkurze so sídlom V., IČO: X..
Z listinných dokladov, ako aj z výpovede správcu bolo zrejmé, ţe zo strany záloţného
veriteľa bolo doručené oznámenie o vystavení kvitancie pre ţalobcu dňa 20. 10. 2008
a správca dňa 21. 10. 2008 vylúčil zo súpisu majetok ţalobcu, ktorý bol do tohto súpisu
zaradený v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z. z. Uvedená
skutočnosť bola zverejnená v obchodnom vestníku č. X.B/2008 dňa X. 2008.
Je nesporne preukázané, ţe v čase prejednávania veci, neexistoval dôvod na vyhovenie
ţaloby, pretoţe zo súpisu majetkovej podstaty bol majetok, ktorý je predmetom ţalobného
návrhu vylúčený, a tak v zmysle ustanovenia § 103 O. s. p., podľa ktorého kedykoľvek
za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci, súd
návrh ţalobcu zamietol.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 14. januára 2010
č. k. 43 CoKR 20/2009-78 odvolanie odmietol a ţalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe napadnutý rozsudok doručoval okresný
súd tak ţalobcovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi, ktorému bol predmetný rozsudok
doručený prostredníctvom pošty dňa 30. 10. 2009. Keďţe doručovanie rozsudku ţalobcovi
bolo s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 O. s. p. nadbytočné, nemohol vyvolať
ţiadne právne účinky, preto ani odvolací súd na doručenie rozsudku ţalobcovi dňa
03. 11. 2009, neprihliadol. Lehota na podanie odvolania tak začala plynúť nasledujúci deň
po doručení rozsudku právnemu zástupcovi ţalobcu, t. j. dňa 31. 10. 2009, a jej posledný deň
pripadol na sobotu 14. 11. 2009. V dôsledku toho, ţe koniec lehoty pripadol na sobotu,
posunul sa posledný deň lehoty na podanie odvolania podľa ustanovenia § 57 ods. 2 O. s. p.
na najbliţší nasledujúci pracovný deň, ktorý bol pondelok 16. 11. 2009. Právny zástupca
ţalobcu však podal na pošte odvolanie aţ dňa 18. 11. 2009 t. j. po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na skutočnosť, ţe právny zástupca
ţalobcu podal odvolanie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, odvolací súd postupoval
podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a jeho odvolanie ako oneskorene podané odmietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním, ktorým navrhol zrušiť
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43 CoKR 20/2009 zo dňa 14. 01. 2010
a vrátiť vec tomuto súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, ţe odvolací súd mu v konaní
odňal moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), pretoţe v danom prípade neboli
splnené podmienky pre odmietnutie odvolania, pretoţe nie je správny záver odvolacieho
súdu, ţe odvolanie zo strany právneho zástupcu ţalobcu bolo podané aţ po uplynutí
15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Ţalobca zastáva názor, ţe v konaní bola zachovaná
zákonná procesnoprávna lehota 15 dní na podanie odvolania, nakoľko odvolanie ţalobcu bolo
podané presne v 15-ty deň tejto lehoty. Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.
27 Cbi 117/2008-62 zo dňa 30. 09. 2009 bol právnemu zástupcovi ţalobcu doručený
do vlastných rúk 30. 10. 2009. Lehota na podanie odvolania ţalobcovi začala plynúť dňom
31. 10. 2010 (sobota) a uplynula 15-tym dňom 14. 11. 2009 (sobota).
Nakoľko posledný deň lehoty pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty na podanie
odvolania ţalobcu sa stal najbliţší nasledujúci pracovný deň 16. 11. 2009 (pondelok).
Odvolanie ţalobcu bolo právnym zástupcom ţalobcu podané telefaxom dňa
16. 11. 2009 v čase o 20-tej hodine a 13-tej minúte na faxové č. Okresného súdu v Banskej
Bystrici zverejnené na internetovej stránke W.. Faxová úloha č. X. bola potvrdená ako
úspešne ukončená, v rozsahu celých 6 strán (4 strany odvolanie ţalobcu
vo veci samej a 2 strany vyčíslenie trov konania) podaného odvolania. Odvolanie ţalobcu
zaslané súdu 1. stupňa telefaxom dňa 16. 11. 2009 bolo v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku riadne doplnené do 3 dní tak, ţe originál odvolania ţalobcu adresovaný
Okresnému súdu Banská Bystrica bol dňa 18. 11. 2009 pod podacím č. X. podaný
na poštovú prepravu. Preto ţalobca povaţuje odvolanie zo dňa 16. 11. 2009 za odvolanie
podané riadne a včas.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Prípustnosť dovolania proti
uzneseniu odvolacieho súdu vymedzuje ustanovenie § 239 O. s. p. Podľa § 239 ods. 1 O. s. p.
dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie
nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dovolanie je prípustné tieţ proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/
odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, po c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Ţalobcom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania,
a preto dovolanie podľa § 239 ods. 1, 2 O. s. p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O. s. p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo
namietanej (§ 237 písm. f/ O. s. p.), ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237, t. j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej, alebo uţ prv začatého
konania, prípadne nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len
na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. So zreteľom na dovolateľom
tvrdenú procesnú vadu zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti
dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania moţnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba povaţovať aj
vydanie uznesenia o odmietnutí odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v prípade, ţe
podmienky pre takýto procesný postup súdu neboli splnené.
Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručí účastníkom konania, prípadne
ich zástupcom do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.).
Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť
len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa
písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu (§ 49 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie sa podáva do 15-tich dní od doručenia rozhodnutia na súde proti
rozhodnutiu, ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O. s. p.).
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď
došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Lehoty určené podľa týţdňov, mesiacov, alebo rokov, končia sa uplynutím toho dňa,
ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na
sobotu, nedeľu, alebo sviatok, je posledným dňom lehoty, najbliţší nasledujúci pracovný deň
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 42 ods. 1 O. s. p. podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami, alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej,
alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými
prostriedkami, treba doplniť písomne, alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní; podanie,
ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom doplniť netreba. Podanie urobené
telefaxom treba doplniť najneskôr do 3 dní predloţením jeho originálu. Na podania, ktoré
neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2009 č. k.
27 Cbi 117/2008-62 bol právnemu zástupcovi ţalobcu doručený do vlastných rúk dňa
30. 10. 2009. Lehota na podanie odvolania ţalobcovi začala plynúť dňom 31. 10. 2010
a uplynula 15-tym dňom aj 14. 11. 2009 (sobota). Keďţe posledný deň lehoty pripadol
na sobotu, je posledným dňom lehoty na podanie odvolania najbliţší nasledujúci pracovný
deň, t. j. pondelok 16. 11. 2009. Odvolanie ţalobcu bolo právnym zástupcom ţalobcu podané
telefaxom dňa 16. 11. 2009 v čase o 20-tej hodine 13-tej minút, ktoré je súčasťou spisu
napriek tomu, ţe na ňom chýba odtlačok pečiatky Okresného súdu v Banskej Bystrici,
z protokolu o činnosti faxu, ktorú pripojil ţalobca k dovolaniu vyplýva, ţe Okresnému súdu
bolo o 20.13 hod. dňa 16. 11. 2009 odoslané faxové podanie ţalobcu pod č. X. a toto podanie
bolo okresnému súdu aj doručené. Totoţné faxové podanie je vloţené v spise.
Dovolací súd poukazuje na to, ţe „právo na súd, ktorého jedným z aspektov je právo
na prístup k súdu, nie je absolútne a podlieha určitým obmedzeniam, najmä pokiaľ ide
o podmienky prípustnosti opravného prostriedku. Tieto obmedzenia však nesmú zamedziť,
alebo obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom, alebo v takej miere, ţe
by uvedené právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Takéto obmedzenia nebudú
zlučiteľné s článkom 6 odsek 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ak
nesledujú legitímny ciel, alebo ak neexistuje primeraný vzťah medzi pouţitými prostriedkami
a cieľom, ktorý má byť dosiahnutý (viď H. proti S. – právo na prístup k súdu).
Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, ţe účastníkom
súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom
výklad a pouţívanie zákonných ustanovení procesných predpisov, musí v celom rozsahu
rešpektovať základné právo účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.
Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a pouţívať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (O. s. p.) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.
Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemoţno obmedziť základné právo na súdnu
ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe
všeobecné súdy majú poskytovať v Občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zisťovania najmä právnej istoty
a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4
v spojení s článkom 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na význam práva
na súdnu ochranu v právnom štáte, však pre záver o nesplnení podmienok konania, nestačí iba
pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania, musí byť preukázané, mimo
rozumných pochybností.
Pokiaľ teda všeobecný súd nemá záver o nedodrţaní zákonom ustanovenej procesnej
lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí
vychádzať z predpokladu, ţe opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky) sp. zn. 1ÚS 119/07.
Z uvedeného je zrejmé, ţe v danom prípade dovolací súd vychádzal z toho, ţe právny
zástupca ţalobcu podal odvolanie na súd telefaxom dňa 16. novembra 2009, pondelok
o 20-tej hodine 13-tej minúte, a teda s prihliadnutím na ustanovenia § 56 a § 57 O. s. p. včas.
Odvolanie urobené telefaxom bolo doplnené do 3 dní a v súlade s ustanovením § 42 ods. 1
O. s. p. vzhľadom na podanie originálu odvolania na pošte dňa 18. 11. 2009 pod podacím
číslom X. včas. Pokiaľ odvolací súd opravný prostriedok ţalobcu odmietol ako oneskorene
podaný, odňal mu moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. je vţdy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu (vrátane súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania
a opravného uznesenia) vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní, nemôţe byť
povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2
O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Anna M a r k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková