Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/103/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. Ž., bývajúceho v K.,

2/ M. Ž., bývajúceho v K., zastúpených Advokátskou kanceláriou P. D. s.r.o., so sídlom

v K., proti žalovanému M. Z., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. A. T., advokátom v K., o

určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15 C

88/2005, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 27. novembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne trovy

dovolacieho konania 70,60 € k rukám alebo na účet JUDr. A. T. do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 11. marca 2008 č. k. – 119 žalobu

na určenie neplatnosti darovacej zmluvy z 1.6.2003 uzavretej medzi A. Ž. a M. Z., ktorej

predmetom bol spoluvlastnícky podiel v jednej polovici nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v katastrálnom území S., K., zapísanej na LV č. X. ako parcela č. X., zastavané plochy

2

o výmere 356 ma rodinný dom súpisné číslo X. na parcele č. X., K. zamietol. Žalobcom 1/,

2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne trovy konania 9 731,-- Sk k

rukám právneho zástupcu a na účet súdu trovy štátu 13 968,-- Sk, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem

na požadovanom určení ( ), pretože určením neplatnosti predmetnej

darovacej zmluvy by sa ich právne postavenie nezmenilo (zákonná možnosť riešenia otázky

obdarovania žalovaného v dedičskom konaní po A. Ž.). Za nedôvodné považoval tvrdenia o

absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy pre nedostatok slobody a vôle a nespôsobilosti na

právne úkony darujúcej A. Ž., keď zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že bola

spôsobilá plne posúdiť svoje konanie a právny úkon (darovaciu zmluvu) uzavrela

slobodne, vážne a lieky, ktoré užívala, nemohli u nej vyvolať ani prechodnú duševnú poruchu.

Aj sporný podpis na darovacej zmluve patrí nebohej A. Ž., hoci ho nepísala samostatne.

Darovacia zmluva nebola uzavretá ani v rozpore s dobrými mravmi. O trovách konania

rozhodol podľa a trovách štátu podľa

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. novembra 2008 sp. zn.

na odvolanie žalobcov rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového

súdu a jeho odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach poukázal. Uviedol, že v odvolaní neboli

vznesené žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné prihliadnuť v odvolacom

konaní. Úspešnému žalovaného nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože ich

náležitým spôsobom nevyčíslil ( ).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/. Žiadali ho

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali, že postupom odvolacieho súdu, ktorý

napriek skutočnosti, že žalobca 1/ prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že nesúhlasí

s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, vec bez nariadenia pojednávania prejednal,

čím im bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Na nariadení

pojednávania trvali z dôvodu, že nesúhlasili s rozsahom dokazovania na súde prvého stupňa

a jeho vyhodnotením a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcov uviedol, že odvolací súd vo veci

rozhodoval podľa novely účinnej od 15.10.2008, kedy bolo

možné zo zákona rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a súhlas alebo nesúhlas účastníkov

sa nevyžadoval. Skutočnosti, ktoré mali byť podľa názoru žalobcov preukazované

na odvolacom pojednávaní, mohli preukazovať a namietať v rámci prvostupňového konania.

Navrhol preto dovolanie odmietnuť a priznať mu špecifikované trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

V danom prípade dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací

súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci

dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Vzhľadom k tomu dovolanie žalobcov nie je podľa procesne prípustné.

Dovolanie žalobcov by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v § 237

Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací

súd z Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tiež

otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu) odvolacieho súdu

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne významné len

tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných, iné

procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodnutia, i keby k nim v konaní došlo,

nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba pritom uviesť, že

z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, že

konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Žalobcovia procesné vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní

nenamietali a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť ich

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

V dovolaní žalobcovia namietali vadu konania podľa t.j., že

postupom súdu sa im odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

K odňatiu možnosti žalobcov konať pred súdom malo podľa ich názoru dôjsť tým, že

odvolací súd rozhodol vo veci (napadnutej na krajský súd 17.6.2008) bez nariadenia

pojednávania (27.11.2008) napriek tomu, že na výzvu súdu výslovne uviedli (žalobca 1/), že

s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania nesúhlasia.

Dňom 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť , ktorý novelizoval

, a to aj jeho ustanovenie .

Podľa (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania a c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa § 214 ods. 2 (účinného od 15.10.2008) v ostatných prípadoch možno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

V zmysle sa na konanie začaté pred 15.10.2008 použijú predpisy účinné

od 15.10.2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Keďže ďalej nie je o možnosti odvolacieho

súdu aplikovať ustanovenie v znení od 15.10.2008 aj na konanie začaté

do tohto dňa ustanovené inak, krajský súd postupoval správne, keď v danom prípade

aplikoval ustanovenie § 214 ods. 2 v znení po 15.10.2008.

Z dikcie ustanovenia až c/ vyplýva, že bez pojednávania

nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak a/ zistí, že je potrebné na účely správneho

skutkového stavu vykonať (zopakovať) dôkazy, b/ súd prvého stupňa rozhodol bez

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj

správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní a nejde tu ani o verejný

záujme, keďže nejde o vec týkajúcu sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr.

spor týkajúci sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

nemožno vyvodiť, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonať

vždy verejne. Ak teda rozhodol súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd v zásade

nemusí nariaďovať pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to

považuje za potrebné.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že

odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozsudku

súdu prvého stupňa vo veci samej dňa 27.11.2008 (t.j. po 15.10.2008) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, i keď žalobca 1/ na výzvu súdu (pred 15.10.2008), či súhlasí

s rozhodnutím odvolacieho súdu bez pojednávania, reagoval nesúhlasom. Postup odvolacieho

súdu nemal za následok odňatie žalobcom možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Nedošlo k znemožneniu realizácie ich procesných práv, priznaných im

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany ich práv a právom chránených záujmov,

pretože odvolací súd nepostupoval v rozpore s príslušnými procesnými ustanoveniami.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že žalobcovia namietali nesprávne vyhodnotenie

vykonaného dokazovania.

V zmysle dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Napokon

nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je

dovolanie procesne prípustné ( až c/ ).

Pokiaľ žalobcovia v dovolaní namietali, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale tiež prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia žalobcov boli opodstatnené, nimi uvádzané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený

skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval (zhodne so súdom prvého

stupňa), prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký

prípad ale v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danej veci prípustnosť dovolania nemožno

vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcov

v súlade s v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. Pritom, riadiac sa úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení

s a ). Dovolací súd priznal žalovanému náhradu, ktorá

spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol žalovanému

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu 18.3.2009 ( vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej

odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 53,49 €, čo po pripočítaní náhrady

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške stotiny výpočtového

základu (6,95 €) a DPH predstavuje spolu 70,60 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská