Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/461/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci žalobcu : T. S., bytom S., proti žalovanému : Krajské riaditeľstvo

Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č.p. KRP-8/DI-SK-2009 zo dňa 19. februára 2009, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -30 zo dňa 21. júla 2009,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.

-30 zo dňa 21. júla 2009, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP-8/DI-SK-2009 zo dňa

19. februára 2009, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu –

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Komárne

č.p.: ORP-2106/DI-SK-I-07 zo dňa 17. decembra 2008 tak, že z výrokovej časti

a z odôvodnenia tohto rozhodnutia vypustil znenie „porušil ust. § 21 ods. 2 zákona NR SR

č. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov“

a nahradil ho znením „porušil ust. ,

o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov“ s tým, že

v ostatných častiach zostáva toto rozhodnutie nezmenené. Uvedeným rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. decembra 2008 bol žalobca uznaný za vinného

zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorý spáchal tak, že dňa

10. novembra 2007 v čase o 5,30 hod. na ceste I/64 v úseku Š. – K. na 46.00 km začal

žalobca úkon otáčania sa bez náležitého presvedčenia sa o tom, či tak môže bezpečne urobiť

a vošiel do jazdnej dráhy osobného motorového vozidla, ktoré viedol vodič J. V., následkom

čoho došlo medzi nimi k zrážke. Týmto konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v §

21 ods. 1 o premávke na pozemných komunikáciách v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), v dôsledku čoho bol uznaný

vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1, písm. l/ zákona

o priestupkoch, za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona uložená pokuta vo výške

3500 Sk (116,18 €) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov od

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ako i povinnosť uhradiť trovy konania.

V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že žalovaný sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu

v podanom odvolaní. Podľa názoru krajského súdu správne orgány dostatočným spôsobom

zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny skutkový záver, pričom ich rozhodnutia sú

vecne správne a zákonu zodpovedajúce. V konaní správnych orgánov súd nezistil také

pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako

účastníka priestupkového konania.

Doplnil, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď do konania pribral

i znalcov z odboru cestnej dopravy za účelom riešenia odborných technických otázok príčin

vzniku dopravnej nehody. Uviedol, že žalobca sám v konaní predložil znalecký posudok

(vypracovaný I.. G. B.), podľa ktorého dopravnú nehodu zavinil vodič V. a ktorý bolo

možné použiť len ako podporný (nepriamy) listinný dôkaz, ak by ho akceptoval správny

orgán a ďalší účastníci, čo sa nestalo. S poukazom na túto situáciu bol do konania pribratý

znalec I.. L. Š., ktorého znalecký posudok bol spochybnený, z čoho vyplynula potreba

vypracovania ďalšieho znaleckého posudku. Znalec I.. F. D. sa i podľa názoru súdu

v znaleckom posudku logicky a vecne správne vysporiadal so zadanými otázkami a jeho

závery nespochybnil ani žalobca.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu

vráti na ďalšie konanie. Vyčítal krajskému súdu, že sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal

s právnym základom žaloby, pričom za jej základ, rovnako ako aj za základ odvolania

považoval tvrdenie, že žalobca neporušil žiadny predpis, najmä nie predpis, ktorého porušenie

je v príčinnej súvislosti s kolíziou s druhým vozidlom. Uviedol, že medzi porušením

bezpečnostného predpisu a následkom musí byť vzťah medzi účelom predpisu a následkom

vyplývajúcim z toho, že zmyslom bezpečnostného predpisu je zabrániť práve následkom toho

druhu, aký v konkrétnom prípade nastal. Ku kolízii v riešenom prípade podľa názoru žalobcu

došlo porušením bezpečnostného predpisu vodičom J. V. (

Z.z.). Zdôraznil, že vodič J. V. jazdil na svojom vozidle spôsobom, akým by mohol jazdiť iba

za situácie, že by sa žalobca na ceste neotáčal a nestálo by tam žiadne vozidlo a práve spôsob

jeho jazdy zavinil kolíziu.

Ďalej namietal, že správny orgán i súd neriešili vôbec právnu stránku problému,

s obhajobou sa nevysporiadali, ale precenili technický pohľad len jedného zo znalcov na vec.

Zároveň vyčítal súdu záver, že žalobca v žalobe nenamietal, že svojím spôsobom jazdy

porušil dopravné predpisy, ale len, že ich porušil aj druhý vodič J. V., keď podľa názoru

žalobcu je z obsahu žaloby zrejmé, že žalobca porušenie dopravných predpisov popiera

a v žalobe len uviedol modelovú situáciu, že ak by aj pravidlá cestnej premávky porušil,

nezodpovedal by za následok z dôvodov v žalobe uvedených.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu opätovne vyjadril stanovisko, že konanie

a rozhodovanie v predmetnej veci je vecne správne, zákonné a navrhol, aby odvolací súd

dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o odvolaní č.p.: KRP-8/DI-SK-2009 zo dňa

19. februára 2009 je vydané v súlade so zákonom. K námietke žalobcu, že základom podanej

žaloby i odvolania je tvrdenie, že žalobca žiaden predpis neporušil uviedol, že dôkazná

situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiály (znalecké posudky, protokol o nehode

v cestnej premávke, fotodokumentácia, záznamy o podaní vysvetlenia účastníkov

dopravnej nehody a pod.) a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následnom

správnom konaní vykonané, dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca porušil svojím

konaním , , účinného v čase spáchania priestupku, čím

sa dopustil priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch účinného

do 31. januára 2009.

Zdôraznil, že ak žalobca nebol schopný dostatočne sa presvedčiť o možnosti

vykonania resp. dokončenia úkonu otáčania a cúvania z dôvodu, že nemal dostatočný rozhľad

napriek tomu, že bol tento úsek rovný, z ust. žalobcovi

vyplýva povinnosť zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie, ak si to vyžadujú okolnosti

pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.

Ohľadom námietky žalobcu, že ku kolízii v riešenom prípade došlo porušením

bezpečnostného predpisu vodičom J. V., poukázal na skutočnosti uvedené už vo vyjadrení

k žalobe, že všetkými znaleckými posudkami v spisovom materiály je jednoznačne potvrdené,

že vzhľadom k povolenej rýchlosti 90km/h v danom úseku, vodič vozidla Š. F. C. J. V.

neprekročil ustanovenú najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v danom úseku. Znalecký posudok

znalca I.. Š. potvrdzuje, že sa v danom úseku pred zrážkou pohyboval rýchlosťou v rozmedzí

73 až 81 km/h, podľa znaleckého posudku znalca D. išiel 79 km/h +/- 3% a podľa znaleckého

posudku znalca I.. B. bola rýchlosť vodiča V. 79,2 +/- 2,0 km/h. Dodal, že ak žalobca tvrdí, že

vodič V. ho videl alebo mal vidieť a napriek tomu rýchlosť so svojím vozidlom neznížil, tak

musel vodiča V. taktiež vidieť aj sám žalobca. Súčasne uviedol, že žalobca sa mal presvedčiť

v každom štádiu otáčania, či po hlavnej ceste, ktorá je zároveň aj cestou prvej triedy, jazdí už

iný účastník cestnej premávky. Doplnil, že žalobca si počínal v rozpore s ust. § 21 ods. 2

, keď si nesplnil povinnosť, že vodič nesmie pri cúvaní ohroziť

ostatných účastníkov cestnej premávky, keďže jeho konaním nebezpečenstvo druhému

účastníkovi dopravnej nehody vodičovi V. vzniklo.

K záveru odvolania, v ktorom žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že

odvolací súd rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie uviedol, že

základné pravidlá konania sú obsiahnuté v o správnom konaní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a medzi tieto patrí aj zákonnosť,

na ktoré nadväzuje voľné hodnotenie dôkazov a použitie najvhodnejších prostriedkov. Ďalej

uviedol, že v právomoci správneho orgánu je posúdenie vierohodnosti jednotlivých

dôkazných prostriedkov a rozhodnutie o ich osvedčení ako dôkazov. Podľa jeho názoru sa

žalovaný pri rozhodovaní v predmetnej veci riadil týmito procesnými zásadami a pre vydanie

svojho rozhodnutia si zadovážil podklady zákonným spôsobom, podľa svojich možností

a podstatu uviedol v odôvodnení predmetného rozhodnutia o odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvola-

cieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 29. apríla 2010 ( a ).

Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom odvolacieho konania

je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu – Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného

dopravného inšpektorátu v Komárne č.p.: ORP-2106/DI-SK-I-07 zo dňa 17. decembra 2008

tak, že z výrokovej časti a z odôvodnenia tohto rozhodnutia vypustil znenie „porušil ust. § 21

ods. 2 o premávke na pozemných komunikáciách v znení

neskorších predpisov“ a nahradil ho znením „porušil ust. § 21 ods. 1, 2 zákona NS SR

č. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov“,

s tým že v ostatných častiach zostáva toto rozhodnutie nezmenené. Uvedeným rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. decembra 2008 bol žalobca uznaný vinným zo

spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch v platnom znení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi

krajského súdu, ktorý správne poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo spáchanie

priestupku žalobcovi preukázané tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci

náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi ako sú záznamy o podaní vysvetlenia

účastníkmi dopravnej nehody a I.. T. S. (N.), zápis o dychových skúškach, lekárske správy,

protokol o nehode v cestnej premávke, fotodokumentácia, zápisnice z ústneho pojednávania

o priestupku, znalecké posudky znalcov z odboru cestnej dopravy a zápisnice o podaní

oznámenia znalcom. Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov vychádzali správne

orgány pri svojom rozhodovaní, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu

dospel k záveru, že obidva správne orgány pri vyhodnotení dôkazov postupovali v súlade

s ustanovením § 34 ods. 5 Správneho poriadku, teda že dôkazy hodnotili podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vykonaným

dokazovaním bol skutkový stav riadne zistený.

Podľa odvolacieho súdu krajský súd dôvodne konštatoval, že žalovaný správny orgán

pri svojom rozhodovaní správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku I.. F. D., ktorý

vyhodnotil techniku jazdy žalobcu ako nesprávnu, nakoľko sa nedostatočne venoval vedeniu

vozidla a svojím spôsobom jazdy vyvolal kolíznu situáciu, v dôsledku čoho došlo k dopravnej

nehode medzi ním a vodičom V.. Ďalej uviedol, že žalobca jazdiaci v pravom jazdnom pruhu

mohol vykonať úkon otáčania sa do proti smeru pôvodnej jazdy len vtedy, ak by tým

neohrozil vodiča jazdiaceho za ním v pravom jazdnom pruhu, keď v dôsledku toho, že

žalobca si takto nepočínal, porušil ust. , a došlo

k dopravnej nehode, čomu zodpovedá i vyhotovená fotodokumentácia. Doplnil, že vodič V.

neprekročil povolenú rýchlosť jazdy v danom úseku cesty a podľa znaleckého posudku by

dopravnej nehode mohol zabrániť skoršou reakciou brzdením s plným spomalením v prípade,

ak by jazdil rýchlosťou do 70 km/h. avšak ani uvedené zistenie znalca nezbavuje žalobcu

zodpovednosti za nedodržanie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu (§ 21 ods. 1,2

), v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode. Zdôraznil, že

skutočnosť, keď iná osoba porušila všeobecné povinnosti vodiča opravené v uvedenom

právnom predpise, nezbavuje žalobcu ako vodiča zodpovednosti za porušenie konkrétneho

ustanovenia tohto právneho predpisu.

Námietku žalobcu týkajúcu sa tvrdenia, že žiadny predpis neporušil,

považuje odvolací súd za neodôvodnenú, nakoľko nielen zo znaleckých posudkov, ale aj

z ostatných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli (zápisnice z ústneho

pojednávania, záznamy o podaní vysvetlenia účastníkmi dopravnej nehody, záznam dopravnej

nehody s fotodokumentáciou a plánikom) je dostatočne preukázané, že priestupok žalobca

spáchal tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

Zároveň odvolací súd uvádza, že všetky dôkazy boli vyhodnotené nielen jednotlivo, ale aj vo

vzájomných súvislostiach. Správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav

a vyvodili z neho správny skutkový záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu

zodpovedajúce.

K námietke žalobcu, že ku kolízii v riešenom prípade došlo porušením

bezpečnostného predpisu vodičom J. V. a práve spôsob jeho jazdy zavinil kolíziu, znalec I.. F.

D. uviedol, že žalobca mohol zabrániť vzniku dopravnej nehody, ak by na pohyb vozidla Š. F.

C. reagoval a v danom čase a mieste nebol uskutočňoval zacúvanie naspäť do pravého

jazdného pruhu k pravému okraju cesty, čím by neobmedzil v jazde vodiča V.. Súčasne

odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že závery uvádzaného znalca žalobca nespochybnil,

pričom znalec sa v predloženom posudku logicky a vecne správne vysporiadal so zadanými

otázkami.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi.

Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (§ 34 ods. 2

citovaného zákona).

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu

známe (§ 34 ods. 3 citovaného zákona).

Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 citovaného zákona).

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 citovaného zákona).

Podľa odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade

s citovanými ustanoveniami Správneho poriadku a záver, ku ktorému dospeli, je v súlade

s obsahom spisov a zásadami logického uvažovania.

Odvolací súd preto v postupe krajského súdu a v jeho rozhodnutí, ktorým žalobu

zamietol ako nedôvodnú, nezistil žiadne pochybenie, a preto rozsudok krajského súdu podľa

ako vecne správny potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením

a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1

, ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s a tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech ich

náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská