Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
050/375963.77d5fa.pdf
PDF · 134.34 KB
No categories available
8Sžo/461/2009
Najvyšší súd 8Sžo/461/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej v právnej veci žalobcu : T. S., bytom S., proti žalovanému : Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.p. KRP-8/DI-SK-2009 zo dňa 19. februára 2009, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/43/2009-30 zo dňa 21. júla 2009,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.
11S/43/2009-30 zo dňa 21. júla 2009, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP-8/DI-SK-2009 zo dňa
19. februára 2009, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu –
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Komárne
č.p.: ORP-2106/DI-SK-I-07 zo dňa 17. decembra 2008 tak, že z výrokovej časti
a z odôvodnenia tohto rozhodnutia vypustil znenie „porušil ust. § 21 ods. 2 zákona NR SR
č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov“
a nahradil ho znením „porušil ust. § 21 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 315/1996 Z. z.
o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov“ s tým, že
v ostatných častiach zostáva toto rozhodnutie nezmenené. Uvedeným rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. decembra 2008 bol žalobca uznaný za vinného
zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 371/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorý spáchal tak, že dňa
10. novembra 2007 v čase o 5,30 hod. na ceste I/64 v úseku Š. – K. na 46.00 km začal
žalobca úkon otáčania sa bez náležitého presvedčenia sa o tom, či tak môže bezpečne urobiť
a vošiel do jazdnej dráhy osobného motorového vozidla, ktoré viedol vodič J. V., následkom
čoho došlo medzi nimi k zrážke. Týmto konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v §
21 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 315/1996 Z.z.“), v dôsledku čoho bol uznaný
vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1, písm. l/ zákona
o priestupkoch, za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona uložená pokuta vo výške
3500 Sk (116,18 €) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ako i povinnosť uhradiť trovy konania.
V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že žalovaný sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu
v podanom odvolaní. Podľa názoru krajského súdu správne orgány dostatočným spôsobom
zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny skutkový záver, pričom ich rozhodnutia sú
vecne správne a zákonu zodpovedajúce. V konaní správnych orgánov súd nezistil také
pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako
účastníka priestupkového konania.
Doplnil, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď do konania pribral
i znalcov z odboru cestnej dopravy za účelom riešenia odborných technických otázok príčin
vzniku dopravnej nehody. Uviedol, že žalobca sám v konaní predložil znalecký posudok
(vypracovaný I.. G. B.), podľa ktorého dopravnú nehodu zavinil vodič V. a ktorý bolo
možné použiť len ako podporný (nepriamy) listinný dôkaz, ak by ho akceptoval správny
orgán a ďalší účastníci, čo sa nestalo. S poukazom na túto situáciu bol do konania pribratý
znalec I.. L. Š., ktorého znalecký posudok bol spochybnený, z čoho vyplynula potreba
vypracovania ďalšieho znaleckého posudku. Znalec I.. F. D. sa i podľa názoru súdu
v znaleckom posudku logicky a vecne správne vysporiadal so zadanými otázkami a jeho
závery nespochybnil ani žalobca.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu
vráti na ďalšie konanie. Vyčítal krajskému súdu, že sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal
s právnym základom žaloby, pričom za jej základ, rovnako ako aj za základ odvolania
považoval tvrdenie, že žalobca neporušil žiadny predpis, najmä nie predpis, ktorého porušenie
je v príčinnej súvislosti s kolíziou s druhým vozidlom. Uviedol, že medzi porušením
bezpečnostného predpisu a následkom musí byť vzťah medzi účelom predpisu a následkom
vyplývajúcim z toho, že zmyslom bezpečnostného predpisu je zabrániť práve následkom toho
druhu, aký v konkrétnom prípade nastal. Ku kolízii v riešenom prípade podľa názoru žalobcu
došlo porušením bezpečnostného predpisu vodičom J. V. (§ 15 ods. 1 zákona č. 315/1996
Z.z.). Zdôraznil, že vodič J. V. jazdil na svojom vozidle spôsobom, akým by mohol jazdiť iba
za situácie, že by sa žalobca na ceste neotáčal a nestálo by tam žiadne vozidlo a práve spôsob
jeho jazdy zavinil kolíziu.
Ďalej namietal, že správny orgán i súd neriešili vôbec právnu stránku problému,
s obhajobou sa nevysporiadali, ale precenili technický pohľad len jedného zo znalcov na vec.
Zároveň vyčítal súdu záver, že žalobca v žalobe nenamietal, že svojím spôsobom jazdy
porušil dopravné predpisy, ale len, že ich porušil aj druhý vodič J. V., keď podľa názoru
žalobcu je z obsahu žaloby zrejmé, že žalobca porušenie dopravných predpisov popiera
a v žalobe len uviedol modelovú situáciu, že ak by aj pravidlá cestnej premávky porušil,
nezodpovedal by za následok z dôvodov v žalobe uvedených.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu opätovne vyjadril stanovisko, že konanie
a rozhodovanie v predmetnej veci je vecne správne, zákonné a navrhol, aby odvolací súd
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o odvolaní č.p.: KRP-8/DI-SK-2009 zo dňa
19. februára 2009 je vydané v súlade so zákonom. K námietke žalobcu, že základom podanej
žaloby i odvolania je tvrdenie, že žalobca žiaden predpis neporušil uviedol, že dôkazná
situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiály (znalecké posudky, protokol o nehode
v cestnej premávke, fotodokumentácia, záznamy o podaní vysvetlenia účastníkov
dopravnej nehody a pod.) a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následnom
správnom konaní vykonané, dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca porušil svojím
konaním § 21 ods. 1, 2 zákona č. 315/1996 Z.z., účinného v čase spáchania priestupku, čím
sa dopustil priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch účinného
do 31. januára 2009.
Zdôraznil, že ak žalobca nebol schopný dostatočne sa presvedčiť o možnosti
vykonania resp. dokončenia úkonu otáčania a cúvania z dôvodu, že nemal dostatočný rozhľad
napriek tomu, že bol tento úsek rovný, z ust. § 21 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. žalobcovi
vyplýva povinnosť zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie, ak si to vyžadujú okolnosti
pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
Ohľadom námietky žalobcu, že ku kolízii v riešenom prípade došlo porušením
bezpečnostného predpisu vodičom J. V., poukázal na skutočnosti uvedené už vo vyjadrení
k žalobe, že všetkými znaleckými posudkami v spisovom materiály je jednoznačne potvrdené,
že vzhľadom k povolenej rýchlosti 90km/h v danom úseku, vodič vozidla Š. F. C. J. V.
neprekročil ustanovenú najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v danom úseku. Znalecký posudok
znalca I.. Š. potvrdzuje, že sa v danom úseku pred zrážkou pohyboval rýchlosťou v rozmedzí
73 až 81 km/h, podľa znaleckého posudku znalca D. išiel 79 km/h +/- 3% a podľa znaleckého
posudku znalca I.. B. bola rýchlosť vodiča V. 79,2 +/- 2,0 km/h. Dodal, že ak žalobca tvrdí, že
vodič V. ho videl alebo mal vidieť a napriek tomu rýchlosť so svojím vozidlom neznížil, tak
musel vodiča V. taktiež vidieť aj sám žalobca. Súčasne uviedol, že žalobca sa mal presvedčiť
v každom štádiu otáčania, či po hlavnej ceste, ktorá je zároveň aj cestou prvej triedy, jazdí už
iný účastník cestnej premávky. Doplnil, že žalobca si počínal v rozpore s ust. § 21 ods. 2
zákona č. 315/1996 Z.z., keď si nesplnil povinnosť, že vodič nesmie pri cúvaní ohroziť
ostatných účastníkov cestnej premávky, keďže jeho konaním nebezpečenstvo druhému
účastníkovi dopravnej nehody vodičovi V. vzniklo.
K záveru odvolania, v ktorom žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že
odvolací súd rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie uviedol, že
základné pravidlá konania sú obsiahnuté v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a medzi tieto patrí aj zákonnosť,
na ktoré nadväzuje voľné hodnotenie dôkazov a použitie najvhodnejších prostriedkov. Ďalej
uviedol, že v právomoci správneho orgánu je posúdenie vierohodnosti jednotlivých
dôkazných prostriedkov a rozhodnutie o ich osvedčení ako dôkazov. Podľa jeho názoru sa
žalovaný pri rozhodovaní v predmetnej veci riadil týmito procesnými zásadami a pre vydanie
svojho rozhodnutia si zadovážil podklady zákonným spôsobom, podľa svojich možností
a podstatu uviedol v odôvodnení predmetného rozhodnutia o odvolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvola-
cieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 29. apríla 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom odvolacieho konania
je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu – Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného
dopravného inšpektorátu v Komárne č.p.: ORP-2106/DI-SK-I-07 zo dňa 17. decembra 2008
tak, že z výrokovej časti a z odôvodnenia tohto rozhodnutia vypustil znenie „porušil ust. § 21
ods. 2 zákona NR SR č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení
neskorších predpisov“ a nahradil ho znením „porušil ust. § 21 ods. 1, 2 zákona NS SR
č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov“,
s tým že v ostatných častiach zostáva toto rozhodnutie nezmenené. Uvedeným rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. decembra 2008 bol žalobca uznaný vinným zo
spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch v platnom znení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
krajského súdu, ktorý správne poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo spáchanie
priestupku žalobcovi preukázané tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci
náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi ako sú záznamy o podaní vysvetlenia
účastníkmi dopravnej nehody a I.. T. S. (N.), zápis o dychových skúškach, lekárske správy,
protokol o nehode v cestnej premávke, fotodokumentácia, zápisnice z ústneho pojednávania
o priestupku, znalecké posudky znalcov z odboru cestnej dopravy a zápisnice o podaní
oznámenia znalcom. Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov vychádzali správne
orgány pri svojom rozhodovaní, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu
dospel k záveru, že obidva správne orgány pri vyhodnotení dôkazov postupovali v súlade
s ustanovením § 34 ods. 5 Správneho poriadku, teda že dôkazy hodnotili podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vykonaným
dokazovaním bol skutkový stav riadne zistený.
Podľa odvolacieho súdu krajský súd dôvodne konštatoval, že žalovaný správny orgán
pri svojom rozhodovaní správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku I.. F. D., ktorý
vyhodnotil techniku jazdy žalobcu ako nesprávnu, nakoľko sa nedostatočne venoval vedeniu
vozidla a svojím spôsobom jazdy vyvolal kolíznu situáciu, v dôsledku čoho došlo k dopravnej
nehode medzi ním a vodičom V.. Ďalej uviedol, že žalobca jazdiaci v pravom jazdnom pruhu
mohol vykonať úkon otáčania sa do proti smeru pôvodnej jazdy len vtedy, ak by tým
neohrozil vodiča jazdiaceho za ním v pravom jazdnom pruhu, keď v dôsledku toho, že
žalobca si takto nepočínal, porušil ust. § 21 ods. 1, 2 zákona č. 315/1996 Z. z. a došlo
k dopravnej nehode, čomu zodpovedá i vyhotovená fotodokumentácia. Doplnil, že vodič V.
neprekročil povolenú rýchlosť jazdy v danom úseku cesty a podľa znaleckého posudku by
dopravnej nehode mohol zabrániť skoršou reakciou brzdením s plným spomalením v prípade,
ak by jazdil rýchlosťou do 70 km/h. avšak ani uvedené zistenie znalca nezbavuje žalobcu
zodpovednosti za nedodržanie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu (§ 21 ods. 1,2
zákona č. 315/1996 Z.z.), v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode. Zdôraznil, že
skutočnosť, keď iná osoba porušila všeobecné povinnosti vodiča opravené v uvedenom
právnom predpise, nezbavuje žalobcu ako vodiča zodpovednosti za porušenie konkrétneho
ustanovenia tohto právneho predpisu.
Námietku žalobcu týkajúcu sa tvrdenia, že žiadny predpis neporušil,
považuje odvolací súd za neodôvodnenú, nakoľko nielen zo znaleckých posudkov, ale aj
z ostatných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli (zápisnice z ústneho
pojednávania, záznamy o podaní vysvetlenia účastníkmi dopravnej nehody, záznam dopravnej
nehody s fotodokumentáciou a plánikom) je dostatočne preukázané, že priestupok žalobca
spáchal tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
Zároveň odvolací súd uvádza, že všetky dôkazy boli vyhodnotené nielen jednotlivo, ale aj vo
vzájomných súvislostiach. Správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav
a vyvodili z neho správny skutkový záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu
zodpovedajúce.
K námietke žalobcu, že ku kolízii v riešenom prípade došlo porušením
bezpečnostného predpisu vodičom J. V. a práve spôsob jeho jazdy zavinil kolíziu, znalec I.. F.
D. uviedol, že žalobca mohol zabrániť vzniku dopravnej nehody, ak by na pohyb vozidla Š. F.
C. reagoval a v danom čase a mieste nebol uskutočňoval zacúvanie naspäť do pravého
jazdného pruhu k pravému okraju cesty, čím by neobmedzil v jazde vodiča V.. Súčasne
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že závery uvádzaného znalca žalobca nespochybnil,
pričom znalec sa v predloženom posudku logicky a vecne správne vysporiadal so zadanými
otázkami.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi.
Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (§ 34 ods. 2
citovaného zákona).
Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu
známe (§ 34 ods. 3 citovaného zákona).
Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 citovaného zákona).
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 citovaného zákona).
Podľa odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade
s citovanými ustanoveniami Správneho poriadku a záver, ku ktorému dospeli, je v súlade
s obsahom spisov a zásadami logického uvažovania.
Odvolací súd preto v postupe krajského súdu a v jeho rozhodnutí, ktorým žalobu
zamietol ako nedôvodnú, nezistil žiadne pochybenie, a preto rozsudok krajského súdu podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením
a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1
O.s.p., ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech ich
náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská