Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fb0/375952.cf5269.pdf
PDF · 98.34 KB
No categories available
1Cdo/24/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Cdo 24/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ M., bývajúcej v K., 2/
E., bývajúcej v K., zastúpených JUDr. E., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v P.,
proti žalovaným 1/ J., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. J., advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom v P., 2/ M., naposledy bývajúcej v K. zastúpenej opatrovníčkou F.,
bývajúcou v P., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
17 C 340/1999, o dovolaní žalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. októbra
2009 sp. zn. 1 Co 90/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) rozsudkom z 18. februára 2009 č. k. 17 C
340/1999 - 235 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne domáhali určenia, že ich právny
predchodca Š., narodený X. bol ku dňu smrti X. podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
vytvorených z pôvodnej mpč. X. a to doplnkom k znaleckému posudku č. X. znalcom Ing. E.
ako parc. č. č. X. o výmere X. a parc. č. X. o výmere X., ktoré tvoria časť parciel KN č. X.
a X., zapísaných v LV č. X. katastrálneho územia K. v podiele 76/112 podľa geometrického
plánu č. X. z 23. februára 2007. Žalobkyniam 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť: žalovanému 1/ trovy konania 420,87 € a na účet súdu prvého stupňa trovy štátu
232,99 €; o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkýň 1/ a 2/ a žalovanej 2/ vyslovil, že
účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Krajský súd v Prešove (odvolací súd) na odvolanie žalobkýň rozsudkom z 12. októbra
2009 sp. zn. 1 Co 90/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobkyniam
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 1/ trovy odvolacieho konania
vo výške 26,70 €. Rozhodol tak, keď sa plne stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
právna predchodkyňa žalovaného 1/ nadobudla vlastnícke právo k spornej časti parcely X.,
pôvodne vedenej v pozemno-knižnej vložke č. X. k.ú. K., t. č. zapísanej v LV X. ako parcela
KNC X. o výmere X. a KNC X. o výmere X. na základe vydržania. Keďže žalovaná 2/ sa tak
stala vlastníčkou sporných nehnuteľností (1. januára 1961), bola oprávnená ich v roku 1996
predať žalovanému 1/; žalobkyne nepreukázali, že ich právny predchodca bol ku dňu smrti
vlastníkom sporných nehnuteľnosti; súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď žalobu
zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. vzhľadom na úspech žalovaného v konaní.
Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobkyne dovolaním z dôvodu, že súd prvého
stupňa aj odvolací súd vec nesprávne právne posúdili, v čom videli naplnenie dovolacieho
dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietali správnosť záveru súdov, že žalovaná v 2.
rade predmetné nehnuteľnosti vydržala, a tvrdili, že jej k tomu chýbal právny titul a taktiež aj
dobromyseľnosť. Dôvodili, že na základe neexistujúcej kúpnej zmluvy, resp. absolútne
neplatnej kúpnej zmluvy nikto nemôže konštatovať, že je v držbe nehnuteľností
dobromyseľný. Na druhej strane mali za to, že ako žalobkyne jednoznačne preukázali, že ich
právna predchodkyňa A., rod. L. tieto nehnuteľností riadne odkúpila už v roku 1942; tejto
kúpe zodpovedajú na základe znaleckých posudkov parcely, ktoré sú teraz vedené ako parcela
KN X. o výmere X. a parcela X. o výmere X.. Žiadali preto napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu a predchádzajúci mu rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpené advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
O.s.p. Dovolaním žalobkýň je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť ich
dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.
Dovolanie žalobkýň by vzhľadom na uvedený záver (zistenie) bolo procesne
prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že ustanovenie
§ 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú
spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto
ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je
prípustné.
V podanom dovolaní sa nenamieta, že v konaní došlo k procesnej vade konania
v zmysle § 237 O.s.p., existencia vady takejto povahy ani nevyšla najavo v dovolacom
konaní. Prípustnosť tohto opravného prostriedku žalobkýň preto nevyplýva ani z § 237 O.s.p.
Pokiaľ žalobkyne vychádzali z názoru, že prípustnosť ich dovolania zakladá samo
(nimi tvrdené) nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd
uvádza, že právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej podľa skutkových zistení aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno
odôvodniť procesne prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi
nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia, lebo súd pri právnom posudzovaní veci neporušuje žiadnu procesnú
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Právne posúdenie veci
súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti. I keby teda tvrdenia dovolateliek boli
opodstatnené (dovolací súd ich ale z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkami
vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,
nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho
by posúdenie, či odvolací súd použil alebo nepoužil správny právny predpis a či ho správne
alebo nesprávne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne
alebo nesprávne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie žalobkýň nie je
procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k skúmaniu správnosti právneho
posúdenia veci odvolacím súdom.
Iba pre úplnosť dovolací súd zároveň poznamenáva, že procesnú prípustnosť
dovolania žalobkýň by nebola spôsobilá založiť ani (prípadná) tzv. iná procesná vada
konania. Inou vadou konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. sa rozumie procesná vada,
ktorá nie je uvedená v § 237 O.s.p., má však za následok nesprávne rozhodnutie; takáto vada
je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov odmietol dovolanie žalobkýň
podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods.
1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. V dovolacom konaní úspešným žalovaným nepriznal
náhradu trov dovolacieho konania, pretože si ju neuplatnili - zjavne z dôvodu, že žiadne trovy
im v dovolacom konaní nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Jana Bajánková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta