Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2ec/383092.59e487.pdf
PDF · 148.53 KB
No categories available
1ObdoV/15/2008
Najvyšší súd 1ObdoV/15/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: B. E.. L. G., S. 21, X.
W., R. R., zastúpeného: JUDr. K. Š., advokátom, P. X., B., proti odporcovi: JUDr. K. K., M.
X., B., SKP úpadcu D., a. s., M. X., B., IČO: X., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty,
vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 76 Cb 214/1999, o dovolaní odporcu proti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Obo 351/2005-313 zo dňa
10. septembra 2007, právoplatného dňa 25. októbra 2007, takto
rozhodol:
Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. 76 Cb 214/1999 zo
dňa 1. decembra 2003, zamietol návrh na začatie konania a o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 OSP tak, ţe k ich náhrade zaviazal neúspešného navrhovateľa v sume
257.120,– Sk voči úspešnému odporcovi. Zamietnutie návrhu na začatie konania odôvodnil
odkazom na § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV), ako
aj zisteným skutkovým stavom, z ktorého mal za preukázané, ţe uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 4 K 247/1998 bol dňa 11. 5. 1999 vyhlásený konkurz na majetok dlţníka D.
a. s., B.. Dňa 17. 5. 1999 upozornil navrhovateľ správcu konkurznej podstaty, ţe ofsetový
rotačný stroj typ UNIMAN 4/2, rok výroby 1987, je v jeho vlastníctve, preto nemôţe byť
zapísaný do konkurznej podstaty. Napriek tomu správca zapísal predmetný stroj do
konkurznej podstaty. Podľa navrhovateľa tým došlo k neoprávnenému zásahu do jeho
vlastníckeho práva, a preto v súlade s § 14 ods. 1 písm. c) ZKV podal návrh na vylúčenie veci
z konkurznej podstaty voči správcovi konkurznej podstaty. Z vyjadrenia odporcu sa k návrhu
navrhovateľa vyplynulo, ţe navrhovateľ je leasingová spoločnosť, ktorá uzatvorila s úpadcom
zmluvu na financovanie ofsetového stroja, pričom jej obsahom nie je nárok navrhovateľa na
vlastnícke právo k stroju do zaplatenia poslednej splátky. Výhrada vlastníctva do zaplatenia
poslednej splátky bola dohodnutá aţ následným nedatovaným dodatkom k zmluve.
Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil neunesenie dôkazného bremena
a nepreukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa k ofsetovému stroju. Dôvodil tým, ţe
Kúpna zmluva č. 1017908/1 zo dňa 27. 06. 1997 neobsahuje výhradu vlastníctva
predávajúceho a predávajúci je v nej označený ako dodávateľ, nie vlastník. Navrhovateľom je
leasingová spoločnosť, ktorá nepreukázala, akým spôsobom nadobudla predmetný stroj. Súd
prvého stupňa upozornil na Zmluvu č. 1/97 zo dňa 19. 02. 1997 uzatvorenú medzi V. G. A. E.
R. & C.., ako predávajúcim, a spoločnosťou D. a. s., B., ako kupujúcim, ktorej predmetom je
predaj a kúpa identického ofsetového rotačného stroja, ktorý bol neskôr predmetom Kúpnej
zmluvy č. 1017908/1 zo dňa 27. 6. 1997 uzatvorenej medzi leasingovou spoločnosťou
a úpadcom. Zdôraznil, ţe navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať, či bol vlastníkom
ofsetového rotačného stroja on alebo predávajúci zo zmluvy zo dňa 19. 02. 1997. Za
nehodnoverný dôkaz označil Dodatok ku kúpnej zmluve č. 1017908/1, v ktorého bode I si
predávajúci vyhradil právo na vlastníctvo predmetu kúpy, pretoţe uvedený dodatok nie je
datovaný a navrhovateľ vierohodne nepreukázal dátum jeho podpisu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na odvolanie navrhovateľa,
rozsudkom č. k. 1 Obo 351/2005-313 zo dňa 10. septembra 2007, právoplatného dňa
25. októbra 2007, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe odporcovi uloţil povinnosť
vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu D. a. s. navrhovateľovu hnuteľnú vec – ofsetový
rotačný stroj typ UNIMAN 4/2, rok výroby 1987. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP tak, ţe k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania
zaviazal odporcu v sume 9 432 Sk.
Pri ustálení vlastníctva k spornému ofsetovému stroju vychádzal odvolací súd zo
zistenia, ţe účastníci uzavreli Kúpnu zmluvu č. 1017908/1 zo dňa 27. 06. 1997, ktorej
predmetom bol ofsetový rotačný stroj typ UNIMAN 4/2, rok výroby 1987, podľa zmluvy 1/97
zo dňa 19. 02. 1997 s dodávateľom. V kúpnej zmluve je ako dodávateľ stroja uvedená
spoločnosť V. G. A. E. R. & C.., S.. Z jej obsahu mal odvolací súd za preukázané, ţe
predávajúcim je navrhovateľ a kupujúcim úpadca. Dodávateľom predmetu kúpy bola tretia
osoba - V. G. A. E. R. & C.., S., na základe zmluvy č. 1/97 z 19. 02. 1997 uzavretej medzi
ňou a odberateľom, ktorým bol úpadca. Vyhodnotil, ţe išlo o priamu dodávku, ktorá tvorila
predmet kúpy z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Odvolací súd vytkol súdu prvého
stupňa spochybňovanie platnosti dodatku ku kúpnej zmluve. Oponoval názorom, ţe kúpna
zmluva platí v znení dodatku, keďţe tento dodatok bol vyhlásený za súčasť kúpnej zmluvy.
Zdôraznil, ţe v dodatku je výslovne uvedené, ţe predávajúci si vyhradzuje právo na
vlastníctvo predmetu kúpy aţ do úhrady všetkých platieb z tejto zmluvy, predovšetkým do
úhrady celej kúpnej ceny. Dal do pozornosti ustanovenie zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné
vzťahy účastníkov riadia rakúskym právom. V tejto súvislosti poznamenal, ţe podmienky
vzniku, zániku, ako aj platnosti, resp. neplatnosti, zmluvy alebo jej ustanovení sa riadia
rakúskym Obchodným zákonníkom (Handelsgesetzbuch /HGB/) v znení platnom v čase
uzatvorenia zmluvy, a nakoľko tento má pre kúpne zmluvy len niektoré špecifické
ustanovenia v § 373 a nasl., platia pre všeobecné náleţitosti zmluvy ustanovenia § 1053
a nasl. Všeobecného občianskeho zákonníka (Allgemeine burgerliche Gesetzbuch /ABG/).
V prospech platnosti dodatku ku kúpenej zmluve argumentoval odvolací súd tým, ţe
podmienky dohody o výhrade vlastníctva do úplného zaplatenia kúpnej ceny v návrhu zmluvy
upravuje priamo § 1086 a najmä § 1087 ABG, podľa ktorých nedostatok dátumu na dodatku
ku kúpnej zmluve ho nerobí neplatným. V takto ním doplnenom skutkovom a právnom stave,
aplikujúc pritom § 6 ods. 1 a 2 ZKV, videl odvolací súd dôvod na zmenu rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal odporca v zákonom stanovenej lehote
dovolanie navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania odôvodnil odkazom na ustanovenia § 236 ods. 1 a § 238 ods. 1 OSP
a dovolacie dôvody vzhliadol v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c) OSP, t. j., ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ súhlasil
s názorom odvolacieho súdu, ţe podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní
vyriešiť, bolo vlastníctvo k ofsetovému stroju. Podľa neho však nedošlo v odvolacom konaní
k riadnemu preukázaniu vlastníckeho práva navrhovateľa k stroju tak, aby existoval dôvod
pre zmenu prvostupňového rozhodnutia. Má za to, ţe nebolo náleţite zistené, či bol
navrhovateľ vlastníkom stroja pri podpise zmluvy č. 1017908/1, najmä s ohľadom na
existenciu časovo skoršej zmluvy č. 1/97 uzatvorenej medzi predávajúcim V. G. A. E. R. &
C.. a úpadcom ako kupujúcim, ktorej predmetom bol identický stroj. Vytkol odvolaciemu
súdu nevysporiadanie sa s uvedenou skutočnosťou a absenciu úvah o postupnosti prechodu
vlastníckeho práva od zhotoviteľa stroja, cez jeho odovzdanie a ďalšie kontrakty, aţ na
navrhovateľa. Na margo ustálenia dátumu uzatvorenia dodatku k zmluve č. 1017908/1,
poznamenal, ţe odvolací súd ohľadne toho nevykonal ţiadne dokazovanie, a len na podklade
dôkazov zaloţených v spise vyvodil záver nekriticky preberajúci názor navrhovateľa, ţe
dodatok nebol datovaný preto, lebo bol podpísaný súčasne s kúpnou zmluvou. Domnieva sa,
ţe mal vypočuť osoby konajúce za zmluvné strany, ktoré by osvedčili časové uzavretie
dodatku, pretoţe určenie okamihu uzavretia dodatku, ktorým bola dojednaná výhrada
vlastníctva navrhovateľa k stroju, má zásadný právny význam pre posúdenie správnosti
rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na prechod vlastníckeho práva k hnuteľnej veci
odovzdaním, t. j. tradíciou, ozrejmil, ţe ofsetový stroj bol úpadcovi riadne odovzdaný, a ţe
tento sa v čase vyhlásenia konkurzu u neho nachádzal. Preto bol zo strany správcu konkurznej
podstaty zaradený do konkurznej podstaty. Upriamil pozornosť i na to, ţe úpadca viedol stroj
vo svojom účtovníctve ako jeho vlastník ešte pred vyhlásením konkurzu, pričom navrhovateľ
ho vo svojom účtovníctve ako vlastník nikdy neviedol. Dovolateľ povaţuje za dôleţité ustáliť,
kedy došlo k odovzdaniu predmetného stroja a k podpisu dodatku o výhrade vlastníctva.
Zároveň konštatuje, ţe v prípade ak bol dodatok podpísaný po odovzdaní predmetu kúpy
úpadcovi, nemôţe mať výhrada vlastníctva navrhovateľa k stroju právne účinky, pretoţe
v danom okamihu by uţ bol vlastníkom stroja úpadca. Za otáznu označil platnosť dojednanej
výhrady vlastníctva aj v prípade, ak v čase podpisu dodatku nebol navrhovateľ ešte
vlastníkom predávaného stoja, ale bol ním tretí subjekt.
K dovolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Prezentujúc súhlas so správnosťou
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorý má sám právnické vzdelanie
(§ 241 ods. 1 OSP), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie odporcu je dôvodné,
a preto, s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP a § 243b ods. 2 veta prvá
OSP, je potrebné dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).
Dovolaním, z dôvodov uvedených v § 237 OSP, je moţné napadnúť kaţdé
rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu
konania. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených
v § 237 OSP prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti
(§ 242 OSP). V danej veci nebola dovolateľom namietaná ţiadna z vád konania v zmysle
§ 237 OSP, a ani dovolací súd v rámci svojej úradnej povinnosti nezistil, ţe by dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vykazoval niektorú z vád uvedených § 237 OSP.
V prejednávanej veci je dovolanie prípustné v zmysle § 238 ods. 1 OSP, podľa ktorého
dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 OSP vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane vecného vymedzenia. Viazanosť
dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, ţe dovolací súd je oprávnený preskúmať len tie
skutkové a právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní namieta.
Ţalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2
písm. c) OSP, t. j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
V danom prípade je daná existencia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2
písm. c) OSP.
Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c)
OSP sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide
vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval
síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie môţe byť
spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia
odvolacieho súdu.
Napriek tomu, ţe dovolateľ neuplatnil iný dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 OSP,
vzhliadol dovolací súd za spôsobilý dovolací dôvod aj ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b) OSP,
t. j. konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Iné vady, mimo vád uvedených v § 237, sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za
predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí
skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne
zisteného skutkového stavu veci, z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ţe odvolací súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez toho,
ţe by postupoval podľa § 213 ods. 3 a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové
zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, ţe vo veci rozhodoval vecne
nepríslušný súd prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie nenapravil, ţe
odvolací súd rozhodol o veci meritórne, hoci mal správne odvolanie odmietnuť a pod..
K iným vadám je povinný dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak ich dovolateľ neuplatnil
ako dovolací dôvod prípustného dovolania. Ak iné vady nemajú za následok nesprávnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci, dovolací súd k nim neprihliadne.
Podľa § 6 ods. 1 ZKV, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej
len "podstata").
Podľa § 6 ods. 2 ZKV, podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné
majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"), ktoré patrili dlţníkovi v deň vyhlásenia konkurzu,
a majetok, ktorý dlţník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlţník zabezpečil
svoj záväzok.
Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do
súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou
o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.
Podľa § 19 ods. 2 ZKV, súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu
zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil
konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu
zahrnutá oprávnene.
V danom prípade došlo zo strany odvolacieho súdu, vzhľadom na ním nedostatočne
zistený skutkový stav, k nesprávnej aplikácii ustanovení § 6 ods. 1, 2 a § 19 ods. 1 ZKV.
Nebolo preukázané, či sa v prípade sporného ofsetového stroja jedná o majetok úpadcu,
a preto nebolo moţné skonštatovať, ţe tento stroj podlieha konkurzu a tvorí konkurznú
podstatu v zmysle § 6 ods. 1 ZKV. S poukazom na citované ustanovenie § 6 ods. 2 ZKV, by
predmetný stroj tvoril konkurznú podstatu iba vtedy, ak by patril dlţníkovi v deň vyhlásenia
konkurzu, resp. ak by ho bol dlţník nadobudol počas konkurzu.
Z obsahu spisu je evidentné, ţe medzi účastníkmi došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy
č. 1017908/1 zo dňa 27. 06. 1997, ktorej predmetom bol ofsetový rotačný stroj typ UNIMAN
4/2, rok výroby 1987. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, ţe predávajúcim je navrhovateľ
a kupujúcim je úpadca, pričom za dodávateľa predmetu kúpy je označená tretia osoba - V. G.
A. E. R. & C.., S.. Súčasťou spisového materiálu (č. l. 30) je aj dodatok ku kúpnej zmluve,
ktorého obsahom, okrem iných dojednaní, je aj dojednanie pojaté do bodu 1 tohto dodatku o
výhrade vlastníckeho práva k predmetu kúpy aţ do úhrady všetkých platieb z kúpnej zmluvy,
predovšetkým do úhrady celej kúpnej ceny. Napriek tomu, ţe v dodatku je uvedené, ţe tento
tvorí súčasť kúpnej zmluvy zo dňa 27. 06. 1997, pričom nie je špecifikované číslo kúpnej
zmluvy (č. 1017908/1), je z jeho znenia zrejmá absencia dátumu jeho náleţitého podpisu
oboma zmluvnými stranami. Práve zo znenia dodatku pojednávajúceho o tom, ţe dodatok je
súčasťou kúpnej zmluvy, vyvodil odvolací súd jeho platnosť aj bez výslovného uvedenia
dátumu jeho podpisu na ňom. Odvolací súd uţ však opomenul ozrejmiť, kedy sa, podľa neho,
stal dodatok súčasťou kúpnej zmluvy. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia
nie je zrejmé, či odvolací súd poňal za dátum podpisu dodatku deň podpisu kúpnej zmluvy
(27. 06. 1997), ako to tvrdí navrhovateľ v odvolaní (č. l. 286, bod 3, /i/, veta druhá), keď
uvádza, ţe: „Výhrada vlastníckeho práva bola podpísaná zároveň so samotnou kúpnou
zmluvou, preto nie je datovaná.“. Rešpektovanie tohto stanoviska navrhovateľa odvolacím
súdom, ktoré sa síce priamo v jeho rozhodnutí nenachádza, ale nepriamo z neho vyplýva, by
znamenalo nekritické prebratie postoja navrhovateľa k otázke platnosti dodatku, bez riadneho
zistenia skutkového stavu. Dovolací súd v tomto smere poznamenáva, ţe odvolací súd
neoprávnene vytkol súdu prvého stupňa spochybňovanie platnosti dodatku práve pre jeho
nedatovanie.
Posúdenie okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva je, okrem uţ vyššie uvedeného,
sporné aj so zreteľom na existenciu ďalšieho dôkazného prostriedku nachádzajúceho sa
v spise na č. l. 220 – 224, tzn. Zmluvy č. 1/97 zo dňa 19. 02. 1997 (č. l. 220 – 224) uzavretej
medzi spoločnosťou V. G. A. E. R. & C.., S., ako predávajúcim, a úpadcom ako kupujúcim,
predmetom ktorej bol rovnaký ofsetový rotačný stroj, ako v prípade Kúpnej zmluvy č.
1017908/1 zo dňa 27. 06. 1997. V tomto smere je evidentné nedostatočné zameranie
dokazovania odvolacieho súdu na vyvstanuvšie otázky, prečo v obidvoch zmluvách vystupuje
na strane kupujúceho úpadca, a koho moţno povaţovať za skutočného vlastníka stroja v čase
podpisu Kúpnej zmluvy č. 1017908/1 zo dňa 27. 06. 1997 vzhľadom na existenciu
temporálne skoršej Zmluvy č. 1/97 zo dňa 19. 02. 1997, a s tým súvisiace úvahy o logickej
následnosti prevodu vlastníctva k spornému stroju od pôvodného predávajúceho zo Zmluvy č.
1/97 zo dňa 19. 02. 1997, t. j. spoločnosti V. G. A. E. R. & C.., S., cez predávajúceho
z neskoršej Kúpnej zmluvy č. 1017908/1 zo dňa 27. 6. 1997, t. j. navrhovateľa, na úpadcu ako
kupujúceho z oboch zmlúv, s akcentom na nedatovaný dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa
27. 06. 1997.
Ďalej bolo ţiaduce, aby sa odvolací súd vysporiadal s ustálením okamihu prevodu
vlastníckeho práva k ofsetovému stroju s ohľadom na fázy nadobúdania vlastníctva. K prvej
fáze, spočívajúcej v uzavretí zmluvy, vo vzniku obligačného vzťahu medzi scudziteľom
a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok previesť vlastníckeho právo na nadobúdateľa,
v danom prípade došlo preukázateľne pri oboch zmluvách. Z hľadiska prvej fázy sú teda
obidve zmluvy právnym titulom vzniku vlastníckeho práva. Keďţe prevod vlastníckeho práva
sa uskutočňuje aţ zavŕšením druhej fázy, ktorej podstata tkvie v tom, ţe k zmluve pristupuje
ďalšia skutočnosť, ktorou je zásadne pri hnuteľných veciach ich odovzdanie (tradícia), bolo
nutné zamerať sa na zistenie, či prišlo k odovzdaniu predmetu kúpy uţ zo Zmluvy č. 1/97 zo
dňa 19. 02. 1997, a či teda úpadca ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k stroju touto,
časovo skoršou zmluvou, od scudziteľa (predávajúceho), ktorým bola v tomto prípade
spoločnosť V. G. A. E. R. & C.., S., alebo k odovzdaniu na základe tejto zmluvy nedošlo,
a teda úpadca nenadobudol vlastnícke právo k stroju. Iba v tom prípade by totiţ prichádzalo
do úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva k identickému stoju na základe časovo neskoršej
zmluvy – Kúpnej zmluvy č. 1017908/1 zo dňa 27. 06. 1997.
Odvolací súd si správne vytýčil za cieľ odvolacieho konania vyriešenie kľúčovej
otázky, a to vlastníctva k ofsetovému stroju. Vzhľadom na neúplne a nesprávne zistený
skutkový stav však k riadnemu zodpovedaniu tejto otázky odvolacím súdom neprišlo. Bez
zodpovedania nastolených otázok, podstatných pre posúdenie vlastníctva k spornému
ofsetovému rotačnému stroju, nie je moţné dospieť k podstate sporu, ktorou je rozhodnutie
o tom, či daný stroj je z konkurznej podstaty vylúčený alebo má byť návrh zamietnutý.
Dovolací súd preto vyhodnotil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za
nesprávny z dôvodov obsiahnutých v dovolaní, čím sa stotoţnil s názorom dovolateľa, ţe
odvolací súd vydal rozhodnutie spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci, keď
zmenil odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, tak, ţe návrhu na vylúčenie veci
z konkurznej podstaty vyhovel.
So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 veta prvá OSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný
právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá OSP), sa odvolací súd
vysporiada s nastolenými otázkami a vytknutými nedostatkami v intenciách dovolacieho
súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite odôvodní v súlade
s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách
pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Juraj S e m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.