Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
18a/383091.a73d47.pdf
PDF · 156.84 KB
No categories available
1ObdoV/10/2008
Najvyšší súd 1ObdoV/10/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. M., bytom N. R. X., P.,
zastúpeného: JUDr. M. Š., advokátom, H. 1, B., proti ţalovanému: A. L.., spol. s r. o., M.,
D., IČO: X., zastúpenému: JUDr. D. I., advokátom, N. X., B., o neplatnosť uznesenia
valného zhromaždenia, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 4 Obo 269/2006-214, 4 Obo 270/2006, zo dňa 27. novembra 2006,
právoplatného dňa 15. januára 2007, takto
rozhodol:
Dovolací súd uznesenie súdu prvého stupňa a uznesenie odvolacieho súdu
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre, ako súd prvostupňový, uznesením č. k. 18 Cb 37/1998-201 zo dňa
17. augusta 2006, zastavil konanie o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súd v Nitre
č. k. 18 Cb 37/1998-183 zo dňa 27. januára 2006 podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov pre nezaplatenie súdneho poplatku
za odvolanie. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, ţe
ţalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu v odvolacom konaní
ţiadne trovy nevznikli.
2
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením č. k.
4 Obo 269/2006, 4 Obo 270/2006, zo dňa 27. novembra 2006, na odvolanie ţalobcu
uznesenie prvostupňového súdu potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe výzvou zo dňa 25. 5. 2006 vyzval
najvyšší súd (sp. zn. 4 Obo 119/2006) ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie
vo výške 20.000,-- Sk v lehote 10 dní od doručenia príkazom na úhradu na účet súdu, pričom
moţnosť zaplatiť súdny poplatok poštovou poukáţkou najvyšší súd prečiarkol z dôvodu, ţe
najvyšší súd nemá uzatvorenú zmluvu o poukazovaní platieb vo forme poštových poukáţok
so Slovenskou poštou, a. s.. Táto výzva bola doručená právnemu zástupcovi ţalobcu dňa
26. 5. 2006. Súdny poplatok nebol v stanovenej lehote zaplatený na účet v zmysle výzvy
a nebol poukázaný ani v lehote na podanie odvolania, t. j. do 18. 9. 2006. Odvolací súd
zdôraznil, ţe ţalobca nerešpektoval výzvu najvyššieho súdu. Pre úplnosť uviedol, ţe
z priloţenej fotokópie poštovej poukáţky je zrejmé, ţe súdny poplatok bol navyše adresovaný
Krajskému súdu v Nitre a nie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Z úradného záznamu
najvyššieho súdu zo dňa 16. 11. 2006 mal za preukázané, ţe súdny poplatok nebol do
15. 11. 2006 poukázaný na účet najvyššieho súdu k spisovej značke 4 Obo 119/2006.
So zreteľom na tieto dôvody, odvolací súd vzhliadol vecnú správnosť odvolaním napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania o odvolaní ţalobcu pre nezaplatenie
súdneho poplatku za odvolanie, a podľa § 219 OSP ho potvrdil.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie ţalobca domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
odôvodnil odkazom na ustanovenie § 236 ods. 1 OSP a dovolací dôvod vzhliadol
v ustanovení § 241 ods. 2. písm. a) OSP, t. j. ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
a to konkrétne k vade konania v zmysle § 237 písm. f) OSP /ţalobcovi sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom/. Odvolávajúc sa na § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a ods. 3
zákona č. 71/1992 Zb. namietal nesprávnu aplikáciu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Dôvodil, ţe proti uzneseniu prvostupňového
súdu o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie (č. l.
201) sa včas odvolal a v deň podania odvolania, t. j. 14. 9. 2006, zaplatil stanovený súdny
poplatok vo výške 20.000,-- Sk poštovou poukáţkou adresátovi: Krajský súd v Nitre, č. účtu
7000061219/8180, variabilný symbol 18371998. Domnieva sa preto, ţe v zmysle § 9 ods. 1
citovaného zákona o súdnych poplatkoch zaplatil súdny poplatok za odvolanie súdu, ktorý
viedol konanie na prvom stupni (Krajskému súdu v Nitre), a to v deň, kedy podal odvolanie
3
proti uzneseniu tohto súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Mal teda
za to, ţe splnil všetky zákonné podmienky, aby bolo o jeho odvolaní proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 18 Cb 37/1998-183 zo dňa 27. 1. 2006 meritórne rozhodnuté.
Zdôraznil, ţe súdny poplatok za odvolanie poukázal v zmysle výzvy Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 25. 5. 2006 na č. účtu 7000061219/8180, no zaplatil ho poštovou
poukáţkou, nakoľko nie je jeho povinnosťou, ako občana SR, mať zriadený účet v peňaţnom
ústave. V tejto súvislosti poukázal na nemoţnosť úhrady súdneho poplatku iba jediným
spôsobom, a to príkazom na úhradu z účtu platiteľa (ţalobcu) na účet súdu. Oponoval názoru
odvolacieho súdu o pripísaní nevedomosti o neuzatvorení zmluvy o poukazovaní platieb vo
forme poštových poukáţok medzi Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Slovenskou
sporiteľňou, a. s., na ťarchu ţalobcu, tvrdiac, ţe keďţe táto skutočnosť nebola ţalobcovi
zrejmá zo znenia výzvy na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 25. 5. 2006, nemoţno
neexistenciu danej zmluvy pripísať na ťarchu ţalobcu. Ďalšou ním namietanou vadou konania
bola vada v zmysle § 237 písm. b) OSP /ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania/. Namietal, ţe dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu, ako aj naň nadväzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, obsahujú
v záhlaviach nesprávne označenie ţalovaného ako: A. L.., spol. s r. o. – v likvidácii, hoci
takéto označenie ţalovaného nezodpovedá právnemu stavu v čase vydania oboch rozhodnutí,
pretoţe Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15 Cob 126/2005-89 zo dňa 29. 9. 2005 zrušil
likvidáciu ţalovaného.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 OSP), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 236 ods. 1 a § 237 písm. f/ OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
OSP) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie
ţalobcu je čiastočne dôvodné, a preto, s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a) OSP,
§ 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3 OSP, je potrebné dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu, ako aj naň nadväzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
4
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).
Dovolaním, z dôvodov uvedených v § 237 OSP, je moţné napadnúť kaţdé
rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu
konania. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených
v § 237 OSP prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti
So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu
vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 OSP, dovolací súd skúmal, či konanie, v ktorom bolo
vydané napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, nie je postihnuté vadou konania v zmysle
§ 237 OSP. Podľa tohto ustanovenia prípustnosť dovolania je daná vţdy, ak a) sa rozhodlo vo
veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ustanovenie § 237 OSP pritom nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa citovaného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj
rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie
procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka
o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti
vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.
Ţalobca existenciu vád v zmysle § 237 písm. a), c), d), e), a g) OSP v dovolaní
nevytýka a v dovolacom konaní vada takejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť
dovolania z týchto ustanovení preto nemoţno vyvodiť.
V dovolaní ţalobca poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2
písm. a) OSP, t. j. ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konkrétne k vade konania
5
v zmysle § 237 písm. f) OSP /ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom/, a k vade konania v zmysle § 237 písm. b) OSP /ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania/.
V danom prípade je daná iba existencia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2
písm. a) OSP vo vzťahu k namietanej vade konania podľa § 237 písm. f) OSP. Nie je však
daná existencia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. a) OSP vo vzťahu
k namietanej vade konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f) OSP
je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme
moţnosť pred súdom konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť
nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
K odňatiu moţnosti konať pred súdom v predmetnej právnej veci malo podľa ţalobcu
dôjsť tým, ţe bolo zastavené odvolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za
odvolanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, hoci podmienky pre postup podľa tohto ustanovenia neboli dané. Podľa
dovolacieho súdu, ţalobca namieta predmetnú vadu konania dôvodne, tzn. dovolací súd
povaţuje dovolanie ţalobcu za čiastočne dôvodné, a to v časti, v ktorej tvrdí, ţe v konaní
došlo k vade konania v zmysle § 237 písm. f/ OSP – ţalobcovi sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom tým, ţe odvolací súd nesprávne aplikoval zákon č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v rozhodnom
čase, t. j. v čase podania odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k.
18 Cb 37/1998-183 zo dňa 27. 1. 2006, tzv. účinného k dátumu 5. 4. 2006 (ďalej len zákon
o súdnych poplatkoch).
Dovolateľ argumentoval ustanovením § 9 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, podľa
ktorého sa poplatok platí na účet súdu, ktorý viedol konanie na prvom stupni alebo za ktorého
úkon sa poplatok vyberá. Opomenul však ustanovenie §-u 9 ods. 3 zákona o súdnych
poplatkoch, ktorý sa na daný prípad vzťahuje.
6
Podľa § 9 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní sa poplatok platí
na účet súdu, ktorý rozhoduje o odvolaní.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný
podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo dovolania, súd vyzve poplatníka, aby
poplatok zaplatil v lehote desiatich dní od doručenia výzvy, ak aj napriek výzve poplatok
nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený.
Podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, príslušný súd zruší uznesenie
o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok
do konca lehoty na podanie odvolania.
V danej veci podal ţalobca dňa 5. 4. 2006 odvolanie (č. l. 190 – 192) proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre, ako súdu prvostupňového, č. k. 18 Cb 37/1998-183 zo dňa
27. 1. 2006. Keďţe ţalobca ako odvolateľ nezaplatil súdny poplatok spolu s podaním
odvolania, vyzval ho Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle citovaného §-u 10 ods. 1
v nadväznosti na citovaný § 9 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, výzvou – vzorom 4a zo
dňa 25. 5. 2006 (č. l. 195) na jeho uhradenie v sume 20.000,-- Sk podľa poloţky č. 2 písm. b/
Sadzobníka súdnych poplatkov (2 x 10.000,-- Sk) v lehote 10 dní od doručenia výzvy pod
následkom zastavenia konania.
Podľa § 49 ods. 1 OSP účinného v čase podania odvolania, ak má účastník zástupcu
s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má
však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj
jemu.
Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie zaslal nesprávne odvolací súd len
právnemu zástupcovi ţalobcu, ktorému bola doručená dňa 26. 5. 2006. Podľa vtedy účinnému
§-u 49 ods. 1 veta druhá OSP, mal odvolací súd zaslať výzvu nielen právnemu zástupcovi
ţalobcu, ale aj samotnému ţalobcovi.
Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe ani ku dňu 28. 6. 2006 nebol súdny
poplatok za odvolanie uhradený k spisovej značke odvolacieho súdu 4 Obo 119/2006, vrátil
7
spis bez rozhodnutia o odvolaní späť súdu prvého stupňa, t. j. Krajskému súdu v Nitre
(č. l. 199), aby v súlade s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zastavil odvolacie konanie
pre nezaplatenie súdneho poplatku. Pozornosti dovolacieho súdu však neuniklo, ţe k spisovej
značke odvolacieho súdu 4 Obo 119/2006 ani nemohol byť uhradený ţiadny súdny poplatok,
pretoţe vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie na č. l. 195, nie je uvedená,
ako variabilný symbol, spisová značka odvolacieho konania.
V zmysle pokynu odvolacieho súdu, súd prvého stupňa konanie o odvolaní ţalobcu
zastavil uznesením č. k. 18 Cb 37/1998-201 zo dňa 17. 8. 2006. Ţalobcovi bolo toto uznesenie
doručené prostredníctvom jeho právneho zástupu dňa 31. 8. 2006.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie ţalobca (č. l. 202 – 203) odovzdaním na
poštovú prepravu dňa 14. 9. 2006, t. j. včas. Dôvodil tým, ţe ţalobca v súdom stanovenej
lehote na odvolanie súdny poplatok uhradil, o čom predloţil ako dôkaz fotokópiu poštovej
poukáţky o úhrade súdneho poplatku (č. l. 204). Preto ţiadal o pokračovanie v konaní
o odvolaní. Z fotokópie poštovej poukáţky svedčiacej o úhrade súdneho poplatku za
odvolanie je zrejmé, ţe ţalobca ho uhradil na správne číslo účtu Štátnej pokladnice uvedené
vo výzve Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale ako adresáta označil Krajský súd
v Nitre s uvedením jeho správnej adresy, a nie Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
výzvu na zaplatenie súdneho poplatku vydal. Okrem toho uviedol ako variabilný symbol čísla
spisovej značky prvostupňového konania /18371998/, a nie čísla spisovej značky odvolacieho
konania /41192006/, pretoţe uvedenie takéhoto variabilného symbolu nebolo jeho
povinnosťou podľa výzvy odvolacieho súdu na zaplatenie súdneho poplatku. Táto skutočnosť
zostala bez povšimnutia Krajského súdu v Nitre, ktorý vôbec nezisťoval, či bol súdny
poplatok zaplatený na účet Krajského súdu v Nitre, ale namiesto toho zaslal Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky ţiadosť zo dňa 3. 10. 2006 (č. l. 205), ktorou ţiadal Najvyšší súd
Slovenskej republiky o preverenie, či bol súdny poplatok zaplatený na účet Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Riaditeľka správy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaslala
Krajskému súdu v Nitre oznam zo dňa 9. 10. 2006 (č. l. 206), v ktorom mu oznámila, ţe
súdny poplatok evidovaný na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
4 Obo 119/2006 nebol poukázaný na účet najvyššieho súdu. Okrem toho oznámila, ţe
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá uzatvorenú so Slovenskou poštou, a. s., zmluvu
o poukazovaní platieb vo forme poštovných poukáţok, a preto Slovenská pošta po určitom
čase vracia poukázanú sumu odosielateľovi. Tvrdila, ţe ţalobca mal poukázať súdny poplatok
8
príkazom na úhradu tak, ako bolo uvedené vo výzve. Je síce pravdou, ţe vo výzve na
zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie odvolací súd prečiarkol moţnosť uhradiť súdny
poplatok poštovou poukáţkou, a keďţe sa jednalo o sumu presahujúcu 10.000,-- Sk, bolo
jedinou moţnosťou ţalobcu uhradiť vyrubený súdny poplatok iba príkazom na úhradu na účet
súdu, avšak tu treba prisvedčiť obrane ţalobcu obsiahnutej v jeho dovolaní, ţe: „...nie je jeho
povinnosťou ako občana SR mať zriadený účet v peňaţnom ústave, preto nie je moţné, aby
účastník konania, v danom prípade ţalobca, uhrádzal súdny poplatok iba jediným spôsobom,
a to príkazom na úhradu z účtu na účet súdu.“. Súhlasne s názorom ţalobcu, prezentovaným
v dovolaní, má aj dovolací súd za to, ţe skutočnosť, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky
nemá uzatvorenú so Slovenskou poštou, a. s., zmluvu o poukazovaní platieb vo forme
poštových poukáţok, ktorou argumentoval odvolací súd v dovolaním napadnutom uznesení,
neobstojí, pretoţe nebola ţalobcovi zrejmá zo znenia výzvy na zaplatenie súdneho poplatku
(nemoţno ju jednoznačne vyvodiť z prečiarknutia moţnosti uhradiť súdny poplatok
pripojenou poštovou poukáţkou, to by potom mala byť podľa správnosti prečiarknutá vo
výzve na zaplatenie súdneho poplatku aj moţnosť uhradiť ho v kolkoch na rube výzvy,
pretoţe v danom prípade súdny poplatok prevyšoval sumu 10.000,-- Sk). Z uvedeného
dovolací súd vyvodil nemoţnosť pripisovania neexistencie predmetnej zmluvy na ťarchu
ţalobcu.
Odvolací súd si síce ešte pred svojím rozhodnutím o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu
prvostupňového súdu o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku
zisťoval vo svojej učtárni (č. l. 210 – 212), či bol súdny poplatok uhradený na účet
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale vţdy iba k spisovej značke odvolacieho súdu, t. j.
k sp. zn. 4 Obo 119/2006, hoci z fotokópie podacieho lístku na č. l. 204, ktorou ţalobca
preukazuje uhradenie súdneho poplatku za odvolanie vyplýva, ţe ţalobca ho uhradil
k spisovej značke prvostupňového súdu, t. j. k sp. zn. 18 Cb 37/1998, lebo uviedol ako
variabilný symbol čísla tejto spisovej značky (18371998).
Keďţe z posledného záznamu (č. l. 213) mal odvolací súd za preukázané, ţe ani ku
dňu 15. 11. 2006 nedošlo k úhrade súdneho poplatku za odvolanie ţalobcom na účet
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, svojím uznesením č. k. 4 Obo 269/2006-214, 4 Obo
270/2006, zo dňa 27. 11. 2006, potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu
(č. l. 201) podľa § 219 OSP ako vecne správne.
9
Časť dovolania týkajúcu sa namietnutej vady konania podľa § 237 písm. b) OSP /ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania/, ktorej
podstatu vzhliadol dovolateľ v tom, ţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
(č. l. 214), ako aj uznesenie súdu prvého stupňa (č. l. 201), a tieţ rozsudok súdu prvého stupňa
(č. l. 183), obsahujú v záhlaviach nesprávne označenie ţalovaného ako: A. L.., spol. s r. o. –
v likvidácii, hoci takéto označenie ţalovaného nezodpovedá právnemu stavu v čase vydania
rozhodnutí, lebo Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15Cob 126/2005-89 zo dňa 29. 9. 2005
zrušil likvidáciu ţalovaného, vyhodnotil dovolací súd za nedôvodnú.
Nie je moţné súhlasiť s názorom dovolateľa, ţe takto nesprávne označený ţalovaný
nemá právnu subjektivitu, ani procesnú spôsobilosť, v dôsledku čoho sú obe rozhodnutia
nezákonné, pretoţe oba súdy - prvostupňový aj odvolací, konali s účastníkom konania na
strane ţalovaného, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda ide o tzv. non
subjekt, ktorý v čase rozhodovania oboch súdov niţších stupňov neexistoval. Obidva súdy
niţších stupňov sa vytknutého pochybenia nedopustili, pretoţe, ako vyplýva z výpisu
z obchodného registra ţalovaného (úplný výpis z Obchodného registra Okresného súdu Nitra,
oddiel: Sro, vloţka číslo: 649/N), je síce pravdou tvrdenie dovolateľa, ţe uznesením
Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob 126/2005-89 zo dňa 29. 9. 2005, právoplatným dňa
25. 9. 2006, bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. CbOR 18/02-65 zo dňa
22. 3. 2005, ktorým bola zrušená spoločnosť s likvidáciou a ustanovený likvidátor
spoločnosti, ale tento stav bol v obchodnom registri vyznačený aţ odo dňa 15. 12. 2007.
Všetky tri rozhodnutia sú z dátumov: dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
(č. l. 214) zo dňa 27. 11. 2006, uznesenie súdu prvého stupňa (č. l. 201) zo dňa 17. 8. 2006,
a rozsudok súdu prvého stupňa (č. l. 183) zo dňa 27. 1. 2006, tzn. boli rozhodnuté v čase, keď
vo výpise z obchodného registra figuroval ţalovaný s dodatkom k obchodnému menu
„v likvidácii“ (od: 18. 6. 2005 do: 14. 12. 2007). Dokonca ani v prípade, ak by boli vytknuté
pochybenia oboch súdov niţších stupňov v označení obchodného mena ţalovaného
v záhlaviach citovaných rozhodnutí evidentné, nešlo by o neodstrániteľnú podmienku
konania, pretoţe by ich bolo moţné konvalidovať vydaním opravného uznesenia podľa § 164
So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe prvostupňový súd zastavením
konania o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súd v Nitre č. k. 18 Cb 37/1998-183 zo
dňa 27. januára 2006, pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, v zmysle § 10 ods. 1
10
zákona o súdnych poplatkoch, hoci zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie splnené
neboli, a odvolací súd tým, ţe nezjednal nápravu a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil,
postupovali nesprávne. Takýmto postupom odňali ţalobcovi moţnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f) OSP.
Keďţe výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 OSP je zo zákona
dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania a zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací
súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolaním ţalobcu napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
4 Obo 269/2006-214, 4 Obo 270/2006, zo dňa 27. novembra 2006, a pre rovnaké vady
i uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 18 Cb 37/1998-201 zo dňa 17. augusta 2006, zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3 OSP).
Úlohou súdu prvého stupňa bude zistiť, či nedošlo k uhradeniu súdneho poplatku za
odvolanie na účet prvostupňového súdu, t. j. Krajského súdu v Nitre, keďţe ako variabilný
symbol na podacom lístku poštovej poukáţky uviedol ţalobca čísla ich spisovej značky. Na
č. l. 216 sa síce nachádza pokyn Krajského súdu v Nitre pre kanceláriu, aby zistila v učtárni
tohto súdu, či bol alebo nebol súdny poplatok za odvolanie zaplatený ţalobcom na účet
Krajského súdu v Nitre vzhľadom na poštovnú poukáţku na č. l. 204 aj s pokynom, aby o tom
bol urobený úradný záznam, avšak ţiadny úradný záznam o výsledku tohto zisťovania sa
v spise prvostupňového súdu nenachádza. Ďalej je potrebné dopytom na Slovenskú poštu,
a. s., zistiť, či a kedy bola ţalobcovi vrátená suma 20.000,-- Sk poštou, vzhľadom na oznam
riaditeľky správy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (č. l. 206, druhý odsek, veta druhá),
kde tvrdí, ţe: „Slovenská pošta po určitom čase vráti poukázanú sumu odosielateľovi.“,
keďţe, ako uvádza v prvej vete, Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá so Slovenskou
poštou, a. s., uzatvorenú zmluvu o poukazovaní platieb vo forme poštových poukáţok.
Napokon je ţiaduce prostredníctvom učtárne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preveriť,
či nedošlo k uhradeniu súdneho poplatku za odvolanie na účet Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ale nie k spisovej značke odvolacieho súdu (4 Obo 119/2006), ale k spisovej
značke prvostupňového súdu, tzn. k spisovej značke 18 Cb 37/1998, pretoţe z podacieho
lístka na poštovej poukáţke, ktorou ţalobca uhrádzal súdny poplatok, sú uvedené čísla
spisovej značky Krajského súdu v Nitre: 18371998.
11
Ak bude výsledok šetrenia o zaplatení, resp. nezaplatení súdneho poplatku za
odvolanie ţalobcom pozitívny, predloţí Krajský súd v Nitre spis Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre, č. k. 18Cb 37/1998-183 zo dňa 27. 1. 2006.
Aj v prípade, ak by bol výsledok zisťovania negatívny, t. j. nebolo by preukázané
uhradenie súdneho poplatku za odolanie ţalobcom ani na účet Krajského súdu v Nitre, ani na
účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a došlo zo strany Slovenskej pošty, a. s.,
k vráteniu poukázanej sumy ţalobcovi, nezakladalo by to dôvod na zastavenie odvolacieho
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Nemoţno totiţ vychádzať z odôvodnenia
dovolaním napadnutého uznesenia, ţe ţalobca nerešpektoval výzvu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, keďţe neuhradil súdny poplatok príkazom na úhradu, ale urobil tak
„len“ prostredníctvom poštovej poukáţky. Týmto by bola ţalobcovi odňatá moţnosť ďalej
konať pred súdom, t. j. uprelo by sa mu právo na meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu
o jeho odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 18 Cb 37/1998-183 zo dňa
27. 1. 2006. V takomto prípade je adekvátne znova vyzvať ţalobcu na zaplatenie súdneho
poplatku za odvolanie, pretoţe nie z vlastnej viny ţalobcu nastala vzniknutá situácia.
V zmysle § 243d ods. 1 OSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd,
ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý
rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách
pôvodného konania a dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Juraj S e m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.