Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/24/2010

Najvyšší súd 1ObdoV/24/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu: Š. R.,

bytom J. C. X., X. D. S., zastúpeného JUDr. Š. M., advokátom so sídlom K. X., B., proti

ţalovanej: H. V., predtým F., H. P. X., D. S., o zaplatenie 13 277,57 Eur (400 000 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , na

dovolanie ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra

2009, č. k. -209, takto

rozhodol:

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2009, č. k.

-209 sa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 14. januára 2002, č. k. -81 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 400 000 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od

1. januára 2000 do zaplatenia a nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 40 800 Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala odvolanie ţalovaná, o ktorom

rozhodol odvolací súd rozsudkom z 25. novembra 2009, č. k. -209 tak, ţe

napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zo 14. Januára 2002, č. k. -81 zmenil

tak, ţe ţalobu zamietol a uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanej trovy konania vo

výške 1 991,61 Eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho

konania bolo posúdenie otázky, či ţalobca ako tichý spoločník poskytol ţalovanej vklad vo

výške 400 000 Sk, ktorého vrátenia sa ţalobou domáha. V konaní nebolo sporné, ţe účastníci

uzatvorili 6. septembra 1996 zmluvu o tichom spoločenstve podľa § 673 a nasl. Obchodného

zákonníka, a ţe tento zmluvný vzťah skončil na základe výpovede ţalobcu uplynutím

výpovednej lehoty 31. decembra 1999.

Spornou je skutočnosť, či ţalobca vklad vo výške 400 000 Sk ţalovanej skutočne

poskytol a teda má po skončení zmluvného vzťahu nárok na jeho vrátenie, keďţe ţalovaná

poskytnutie vkladu popiera a ţalobca nedisponuje priamym dôkazom o jeho poskytnutí.

Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov a svedkov

ţalobcu dospel k záveru, ţe ţalobca ţalovanej vyplatil vklad do tichej spoločnosti 400 000 Sk.

Na posúdenie tejto spornej otázky odvolací súd nariadil vo veci odvolacie pojednávanie

a doplnil dokazovanie vypočutím oboch účastníkov konania, ktoré následne zhodnotil

a dospel k záveru, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie

opodstatnenosti ţalobou uplatneného nároku. Prihliadol pritom na rozporné tvrdenia

samotného ţalobcu, ktorý v ţalobe pri popísaní rozhodujúcich skutočností jednoznačne tvrdil,

ţe predmetný vklad poskytol ţalovanej súčasne s podpisom zmluvy, neskôr uviedol, ţe pri

podpise zmluvy 6. septembra 1996 nemal v úmysle poskytnúť ţalovanej celý dohodnutý

vklad jednorázovo, ale postupne financovaním rekonštrukcie pohostinstva, ale uţ popoludní

ten istý deň situáciu prehodnotil, a tvrdil, ţe celú hotovosť zaniesol ţalovanej do jej domu,

a to bez toho, aby si prijatie vkladu nechal písomne potvrdiť. Jeho manţelka vo výpovedi

uviedla, ţe ţalobca – jej manţel odniesol z domu finančnú hotovosť 400 000 Sk, a skutočnosť

odovzdania peňazí nepovaţoval odvolací súd za preukázanú ani výpoveďou ďalšieho svedka

ţalobcu – L. F., s ktorým sa mal ţalobca náhodne stretnúť práve v čase, keď sa chystal

odniesť vklad ţalovanej.

Proti jeho výpovedi stojí tvrdenie ţalovanej, ţe menovaného nepozná, ani sa s ním

nikdy nestretla. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 220

zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietol ako neopodstatnenú.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 224 ods. l

tak, ţe úspešnej ţalovanej priznal ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote ( )

dovolanie ţalobca podľa ust. , pričom ako dovolací dôvod uviedol, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Je nesporné, ţe ţalobca so ţalovanou uzatvorili zmluvu o tichom spoločenstve, no

odvolací súd sa s touto zmluvou nezaoberal podrobne napr. čl. I./1 a bodom I./2. Dovolateľ

poukazuje na skutočnosť, ţe prečo ţalovaná v zmysle zmluvy nevyuţila svoje právo, keďţe

ako tvrdí ţalovaná od ţalobcu nedostala dohodnuté peniaze, odstúpiť od zmluvy. Ţalovaná

viac ako tri roky ponechala existujúcu zmluvu o tichom spoločenstve v platnosti

a neprotestovala keď ţalobca vyuţil svoje dohodnuté pravidlo vypovedať zmluvu a ţiadať

ţalovanú o vrátenie vloţeného vkladu 400 000 Sk.

Odvolací súd nevypočul označených svedkov a vydal predčasné rozhodnutie, pretoţe

proces dokazovania na súde prvého stupňa bez akýchkoľvek argumentov z právneho hľadiska

spochybnil a nesprávne vyvodil záver, ţe svedecké výpovede sú nedôveryhodné a pochybné.

Ţalovaná sa písomne vyjadrila k dovolaniu ţalobcu a navrhla dovolanie zamietnuť.

Spochybnila tvrdenie ţalobcu, ako aj svedka F. a podrobne sa zaoberala svedeckou

výpoveďou ţalobcu i jeho manţelky, pričom zotrvala na svojom tvrdení, ţe celá vec

smerujúca voči ţalovanej je neoprávnená – zaloţená na nepravde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote v súlade s ust. ,

pričom dovolateľ – ţalobca je zastúpený advokátom ( ) a prípustnosť

dovolania je daná v zmysle ust. ) pristúpil k preskúmaniu rozsudku

odvolacieho súdu v rozsahu podľa bez nariadenia pojednávania (

ods. 1 ) a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je treba zrušiť.

Zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na závere, ţe ţalobca

skutočnosť odovzdania peňazí nepreukázal ani výpoveďou svedka ţalobcu L. F., s ktorým sa

mal ţalobca náhodne stretnúť práve v čase, keď sa chystal odniesť vklad ţalovanej. Proti jeho

výpovedi stojí tvrdenie ţalovanej, ţe menovaného nepozná, ani sa s ním nikdy nestretla.

Odvolací súd preto svedeckú výpoveď ţalobcu povaţoval za nedôveryhodnú.

Podľa ust. dovolanie moţno podať z dôvodov taxatívne

uvedených t. j., ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 237; b/ konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Inou vadou konania ( ) sa rozumie procesná vada, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho

zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.

Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( )

Ustanovenie a umoţňuje, aby odvolací súd doplnil dokazovanie

vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého

stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v

Odvolací súd však môţe doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli

účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete, alebo pri zisťovaní vád

konania podľa

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, ţe pre zmenu

rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom je potrebné, aby rozhodnutie

prvostupňového súdu odvolací súd povaţoval za nesprávne, pričom však odvolací súd mal

zistený skutkový stav veci súdom prvého stupňa za správny.

Dovolací súd vychádzajúc z obsahu spisu konštatoval, ţe odvolací súd z dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe i právne závery,

ako prvostupňový súd. Odvolací súd sa neriadil ust. ods. l, 3 a ani rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2008, č.k.: -185, pričom

odvolací súd sa odchýlil od skutkových zistení, ku ktorým dospel prvostupňový súd na

základe pred ním vykonaných dôkazov, bez toho aby odvolací súd dokazovanie doplnil resp.

zopakoval a zadováţil si tak rovnomerný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v súlade

s ust. . Postup odvolacieho súdu je v rozpore so zásadou priamosti a ústnosti

občianskoprávneho konania. Odvolací súd pochybil, keď ku svojim odlišným skutkovým

zisteniam vedúcim k záveru o nedôvodnosti ţaloby, dospel iba na základe prehodnotenia

dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom

Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalobca ţalovanej vyplatil vklad do tichej

spoločnosti vo výške 400 000 Sk na základe vykonaného dokazovania (výpoveď ţalobcu,

manţelky ţalobcu a svedka F.). Odvolací súd dospel k opačnému skutkovému záveru, keď

vyplatenie vkladu do tichej spoločnosti ţalobcom ţalovanej nepovaţoval za preukázané, čím

sa podstatne odchýlil od záveru prvostupňového súdu bez toho, aby sám vykonal dokazovanie

a zadováţil si tak pre svoj odchylný názor rovnocenný podklad.

Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe v konaní pred

odvolacím súdom došlo k inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto z uvedených dôvodov rozsudok odvolacieho

súdu podľa ust. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách pôvodného i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave. 29. apríla 2010

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.