Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/40/2008

Najvyšší súd 1ObdoV/40/2008 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. P., s. r. o., P. X., D. S.,

IČO: X., proti žalovanému v 1. rade: JUDr. I. M., V. K. X., Bratislava, správca konkurznej

podstaty úpadcu P. S. a. s., P., D. S., IČO: X., žalovanému v 2. rade: S., s. r. o., P. X., D. S.,

IČO: X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. I. G., s. r. o., H. 48, D. S., o určenie

neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. -99 zo dňa 12. marca 2008, právoplatného dňa 31. marca 2008,

takto

rozhodol:

Uznesenie odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, uznesením č. k. -89 zo

dňa 31. 1. 2008 zastavil konanie podľa a z dôvodu späťvzatia žaloby

v celom rozsahu pred prvým pojednávaním. Zároveň rozhodol o vrátení zaplateného súdneho

poplatku v sume 9.800,-- Sk za návrh na začatie konania žalobcovi podľa § 11 ods. 3 a ods. 4

2

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom

znení prostredníctvom Daňového úradu D. S.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1

písm. c) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože konanie bolo

zastavené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením č. k.

-99 zo dňa 12. 3. 2008, právoplatným dňa 31. 3. 2008, rozhodol o odvolaní

žalovaného v 2. rade proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania tak,

že jeho odvolanie odmietol ako oneskorene podané podľa .

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo

žalovanému v 2. rade doručené dňa 7. 2. 2008 a posledným dňom lehoty na podanie

odvolania bol deň 22. 2. 2008 (piatok). Keďže odvolateľ podal odvolanie na pošte, ako

doporučenú zásielku, až dňa 23. 2. 2008, urobil tak po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na

podanie odvolania. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi

a žalovanému v 1. rade ich náhradu nepriznal s odôvodnením, že im v odvolacom konaní

trovy nevznikli.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný v 2. rade

prostredníctvom splnomocnenej advokátky. Dovolacím petitom sa domáhal zrušenia

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania odvodil z ustanovenia a dovolací dôvod vzhliadol v ustanovení

. Dôvodil tým, že žalovanému v 2. rade bolo rozhodnutie

prvostupňového súdu doručené dňa 8. 2. 2008 (ako dôkaz predložil výpis z knihy došlej

pošty), a nie 7. 2. 2008, ako nesprávne uviedol odvolací súd v dovolaním napadnutom

uznesení. Poukázal na to, že koniec lehoty na podanie odvolania pripadol na sobotu

23. 2. 2008, preto bol posledným dňom na podanie odvolania pondelok 25. 2. 2008. Keďže

žalovaný v 2. rade podal odvolanie na pošte dňa 23. 2. 2008 (v sobotu), učinil tak v zákonnej

lehote na podanie odvolania. O tejto skutočnosti pripojil dovolateľ ako dôkaz poštový podací

hárok. Uzavrel, že odvolací súd, odmietnutím odvolania pre jeho oneskorené podanie, odňal

žalovanému v 2. rade možnosť konať pred súdom, a vylúčil ho tým z realizácie jeho

procesných práv, poskytnutých mu .

3

Žalobca, ani žalovaný v 1. rade, sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného v 2. rade je dôvodné. Preto,

s poukazom na ustanovenie a veta druhá , je

potrebné dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia , dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach a .

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd, ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom, z úradnej povinnosti (§ 242

ods. 1 veta druhá ). Existenciu vady konania uvedenú v ustanovení dovolateľ

tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písmenom f).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Podľa , dovolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237.

4

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je

pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v odvolacom

konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa. Pod postupom súdu treba rozumieť nielen

postup predsedu senátu alebo senátu (samosudcu), ale aj súhrnnú faktickú činnosť iných

zamestnancov súdu, ktorí vykonávajú určité úkony v rámci ich pracovnej náplne, ak táto

činnosť mala za následok, že účastník nemohol uplatniť pred súdom procesné oprávnenia

priznané mu zákonom. Odňatím možnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu,

ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva, napr. preto,

že jeho odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne odmietnuté.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Podľa veta prvá účinného v rozhodnom čase, t. j. v čase podania

odvolania, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa účinného v rozhodnom čase, do plynutia lehoty sa

nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Podľa veta druhá účinného v rozhodnom čase, ak koniec lehoty

pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci

pracovný deň.

5

Podľa účinného v rozhodnom čase, lehota je zachovaná, ak sa

posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť

ho doručiť.

Podľa 49 ods. 1 veta prvá účinného v rozhodnom čase, ak má účastník zástupcu

s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

Z preskúmania dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a z obsahu

spisu vyplýva, že v predmetnej veci je daná existencia vady konania spočívajúca v odňatí

možnosti dovolateľa konať pred súdom v zmysle . Odvolací súd nesprávne

dôvodí vo svojom rozhodnutí o odmietnutí odvolania žalovaného v 2. rade, že tomuto bolo

odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa doručené dňa 7. 2. 2008. Z nesprávneho

určenia okamihu doručenia uznesenia sa odvíja aj následné mylné zhodnotenie odvolacieho

súdu o oneskorenom podaní odvolania žalovaným v 2. rade. Odvolací súd vychádzal z toho,

že ak bolo odvolanie podané na pošte dňa 23. 2. 2008 (sobota), bolo podané už po uplynutí

zákonnej 15-dňovej lehoty, ktorej koniec nesprávne stanovil na deň 22. 2. 2008 (piatok).

Pri posudzovaní včasnosti odvolania, dovolací súd, v zmysle citovaných zákonných

ustanovení, skúmal, či napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (č. l. 89) bolo účastníkom

doručené zákonným spôsobom, a či odvolateľ (žalovaný v 2. rade) podal odvolanie

v zákonnej 15-dňovej lehote odovzdaním na poštovú prepravu alebo osobne do podateľne

súdu.

V tejto veci z dokladu o doručení založeného v spise na č. l. 89 vyplýva, že odvolaním

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo žalovanému v 2. rade doručené

prostredníctvom jeho právnej zástupkyne v súlade s citovaným ustanovením § 49 ods. 1 veta

prvá dňa 8. 2. 2008 (piatok), nie dňa 7. 2. 2008 (štvrtok), ako nesprávne uviedol odvolací

súd v odôvodnení svojho dovolaním napadnutého uznesenia. Keďže v zmysle citovaného

ustanovenia , sa do plynutia lehoty nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty (skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty bolo doručenie uznesenia

súdu prvého stupňa žalovanému v 2. rade dňa 8. 2. 2008), bol prvým dňom plynutia lehoty na

podanie odvolania deň 9. 2. 2008 (sobota). Zákonná lehota na podanie odvolania v rozsahu

6

15 dní, stanovená v citovanom veta prvá , uplynula žalovanému v 2. rade

dňa 23. 2. 2008, ktorý bol sobotou. Hore uvedený veta druhá pojednáva

o tom že, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom

lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Aplikácia tohto ustanovenia na daný prípad

znamená, že nakoľko koniec lehoty na podanie odvolania pripadol na sobotu (23. 2. 2008),

bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok 25. 2. 2008.

Keďže žalovaný v 2. rade podal odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

odovzdaním na poštovú prepravu, v zmysle citovaného ustanovenia , dňa

23. 2. 2008 (v sobotu), podal ho ešte pred uplynutím zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie

odvolania, tzn. podal ho včas. Z podacej pečiatky odvolacieho súdu obsiahnutej na prvopise

odvolania žalovaného v 2. rade (č. l. 90) vyplýva, že v posledný deň lehoty na podanie

odvolania, t. j. dňa 25. 2. 2008 (pondelok) sa odvolanie žalovaného v 2. rade už reálne

nachádzalo v dispozícii odvolacieho súdu.

Zo zistenej skutočnosti rezultuje, že za porušenie práva žalovaného v 2. rade na

spravodlivý súdny proces treba považovať dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,

ktorý svojím nesprávnym rozhodnutím odmietol odvolanie žalovaného v 2. rade z dôvodu

jeho oneskoreného podania podľa , čím žalovanému v 2. rade, ako

účastníkovi konania, odňal možnosť konať pred súdom, čo sa rovná odmietnutiu

spravodlivosti. Toto uznesenie odvolacieho súdu možno klasifikovať ako rozhodnutie

znemožňujúce účastníkovi konania realizáciu konkrétneho procesného práva priznaného mu

, ktorý by inak žalovaný v 2. rade mohol pred súdom uplatniť

za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, a z ktorého bol

v dôsledku nesprávneho rozhodnutia odvolacieho súdu vylúčený.

V danom prípade preto dovolací súd vzhliadol existenciu dovolacieho dôvodu

v zmysle vo vzťahu k vytknutej vade konania spočívajúcej

v postupe odvolacieho súdu, ktorým bola žalovanému v 2. rade, ako účastníkovi konania,

odňatá možnosť konať pred súdom v súlade s .

Z toho dôvodu dovolací súd rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia odvolacieho

súdu a o vrátení mu veci na ďalšie konanie podľa veta druhá .V ďalšom

7

konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods.

1 veta druhá ), bude povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní žalovaného

v 2. rade proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania, a svoje

rozhodnutie náležite odôvodniť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Juraj S e m a n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.