Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/85/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v S.,

zastúpeného JUDr. P., advokátom v P., proti žalovanému J., bývajúcemu v P., zastúpenému

JUDr. K., advokátom v P., o zaplatenie 1 865,75 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo 14. decembra 2009 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom zo 6. marca 2009 č.k. -259 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 805,75 € so 17,6 % - ným úrokom z omeškania

ročne od 25.4.1999 do zaplatenia oproti vydaniu hnuteľných vecí:

- dverová skrinka chladničková o rozmeroch 660 x 2570 x 60 mm,

- dverová skrinka horná digestorová o rozmeroch 600 x 920 x 300 mm,

- dverová skrinka spodná „falošná“ bez chrbátu o rozmeroch 300 x 830 x 480 mm,

- dverová skrinka sporná v rohu o rozmeroch 1050 x 830 x 480 mm,

- závesné poličky – 2 kusy o rozmeroch 300 x 320 x 200 mm,

- závesné poličky – 2 kusy o rozmeroch 675 x 320 x 200 mm,

- pracovná doska 1,35 bm

tvoriace ľavú stranu kuchynskej linky,

- dvojdverová skrinka spodná drezová o rozmeroch 900 x 830 x 480 mm,

- skrinka spodná štvorzásuvková o rozmeroch 400 x 830 x 480 mm,

- dvojdverová skrinka spodná o rozmeroch 400 x 830 x 480 mm,

- dvojdverová skrinka spodná o rozmeroch 650 x 830 x 480 mm,

- skrinka horná – niková, koncová o rozmeroch 330 x 1100 x 300 mm,

- dverová skrinka horná o rozmeroch 300 x 1100 x 300 mm,

- dverová skrinka horná s rampou a svetlom o rozmeroch 400 x 1100 x 300 mm,

- dverová skrinka horná s rampou o rozmeroch 400 x 1100 x 300 mm,

- dvojdverová skrinka horná o rozmeroch 900 x 1100 x 300 mm,

- dverová skrinka horná o rozmeroch 600 x 1100 x 300 mm,

- pracovná doska 1,55 bm

tvoriace pravú stranu kuchynskej linky,

- plávajúca podlaha uložená v kuchyni o výmere 9,29 m²,

- plávajúca podlaha neolištovaná v kuchyni o výmere 12,16 bm,

- plávajúca podlaha uložená v chodbe o výmere 15,22 m²,

- plávajúca podlaha neolištovaná v chodbe o výmere 24,25 bm,

- plávajúca podlaha neuložená, originál zabalená, nepoužitá o výmere 17,55 m²,

- dvojdverová skriňa šatníková z chodby v počte 2 kusy,

- vešiaková stena pozostávajúca z vešiakovej police a nízkej skrinky bez dvierok

v chodbe,

- chodbový rohový element,

- botník

tak, ako sú tieto špecifikované v znaleckom posudku č. X. zo dňa 31.12.2003 v spojení

s doplnkom znaleckého posudku č. X. zo dňa 17.5.2004 I., znalca v odbore bytové zariadenie,

drevospracovanie odvetvie nábytok, technológia výroby drevárskych výrobkov spracovanie

drevo – prvovýroby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť trovy konania vo výške 934,60 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku, náhradu trov štátu nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky dodávky diela spočívajúceho vo vykonaní

stolárskych prác, a to pri zhotovení a montáži kuchynskej linky, vstavanej skrine, plávajúcej

podlahy, vešiakovej zostavy, botníka a toaletnej zostavy nielen jej neúplným dodaním, ale aj

výskytom neopraviteľných vád čiastočnej dodávky, čo jednoznačne vyplýva zo záveru

znaleckého posudku ako aj z inšpekčných záznamov Slovenskej obchodnej inšpekcie. Zistené

vady diela sú vadami neodstrániteľnými, ktoré bránia riadnemu užívaniu diela podľa

objednávky, preto bol žalobca oprávnený v súlade s ustanovením § 648 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, zmluvu o zhodnotení veci na zákazku zrušiť. Ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil

citáciou ustanovenia s tým, že žalovaný požadoval, aby súd

vzhľadom na viac ako 10 – ročné užívanie neukončeného diela žalobcu nariadil znalecké

dokazovanie na zistenie ceny diela k súčasnému stavu.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 14. decembra 2009

sp. zn. potvrdil rozsudok okresného súdu a žalobcovi priznal náhradu trov

odvolacieho konania v sume 88,28 € a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť ju žalobcovi do

troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk alebo na účet advokáta JUDr. P.. Stotožnil sa so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný a žiadal, aby

dovolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu i krajského súdu a vec vrátil okresnému súdu

na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu. Poukázal na ustanovenie § 237 písm. f/

a tvrdil, že postupom odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku

konštatoval, že podľa § 214 ods. 2 pojednávanie nenariadil, pretože jeho odvolanie je

neopodstatnené, došlo k rozporu s citovaným ustanovením. Z ustanovenia

jednoznačne vyplýva, že pojem neopodstatnené odvolanie tu absentuje, a preto takéto

konštatovanie je v celom rozsahu zmätočné a nepreskúmateľné. Namietal, že súdy uviedli ako

trvalé bydlisko doručenia P., hoci jeho správne bydlisko je v K.. Namietal, že súd žalobcu na

žiadnom z pojednávaní prvostupňového súdu, po zrušení pôvodného rozsudku nevypočul.

Takto nemal možnosť po vynesení rozsudku vychádzať zo stavu v čase jeho vyhlásenia. Súd

takto porušil ustanovenie a nasl. , keď odmietol preskúmať všetky podmienky

relevantné na rozhodnutie vo veci, vrátane zistenia, či nárok žalobcu objektívne existuje.

Ďalej namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súdy oboch stupňov vážne procesne

pochybili, keď na vytýčení pojednávania ho nepredvolali z aktuálnej adresy jeho trvalého

bydliska a tým mu znemožnili riadne vystupovať pred súdom.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov,

t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,

nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, nakoľko dovolací súd v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, dovolanie nebolo

podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením prípustnosti dovolania v jeho

výroku, ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky;

dovolanie žalovaného nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na námietky žalovaného a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v až g/ , dovolací súd

sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto

vád, t.j. či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv začatého konania, nepodania

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred

nesprávne obsadeným súdom. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/,

g/ , ktoré žalovaný v dovolaní nenamietal, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo,

preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Pokiaľ ide o procesnú

vadu podľa , namietanú v dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či

v konaní pred odvolacím súdom skutočne došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred

súdom a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko

existenciu procesnej vady podľa v konaní nezistil.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu

v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkom konania

ich procesné práva.

Za neopodstatnenú dovolací súd považuje námietku žalovaného o odňatí možnosti

konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, že odvolací súd vo veci rozhodol bez

nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania. Podľa ustanovenia a

v znení účinnom od 15. októbra 2008 ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, alebo o prípad, kedy súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez

nariadenia pojednávania, alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem, môže odvolací súd

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Keďže odvolanie žalovaného bolo

podané dňa 16.4.2009 a nešlo ani o žiaden z uvedených prípadov vrátane dôležitého

verejného záujmu, ktorý je dôvodom nariadenia pojednávania len vtedy, ak by otázky, ktoré

sú predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv a právom

chránených záujmov účastníkov konania mohla byť významná i pre iné subjekty; možno teda

uzavrieť, že odvolací súd bol v tejto veci oprávnený rozhodnúť bez nariadenia ústneho

pojednávania. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (č.l. 279 prvý odsek spisu)

uvádza, že ... „bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie

žalovaného je neopodstatnené“.

Dovolací súd na námietku žalovaného, že neboli vykonané ním navrhované dôkazy

udáva, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nie je ani

povinný všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Posúdenie dôkazných návrhov a rozhodnutie,

ktoré z dôkazov budú vykonané, je vždy na úvahe súdu a nie účastníka konania. Ak súd

v priebehu konania všetky navrhované dôkazy nevykoná, nezakladá to vadu konania v zmysle

, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súdy uvádzali miesto jeho trvalého bydliska P.

a nie K., treba uviesť, že už súd prvého stupňa doručoval žalovanému zásielky na uvedenú

adresu trvalého bydliska. Žalovanému navyše nemohlo byť znemožnené riadne vystupovať

pred súdom, keďže mal svojho zástupcu, ktorý bol informovaný o všetkých vykonávaných

úkonoch v konaní. Táto námietka je preto bezdôvodná.

Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd

postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne

nepochybil a svojim postupom žalovanému neodňal možnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/

Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní žalovaného spočívajúce v nesprávnom

právnom posúdení veci podľa , tieto je možné preskúmať len

v prípade, že dovolanie je prípustné, nakoľko tento dovolací dôvod, ak by aj bol daný, sám

osebe nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa ním dovolací súd nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa

, ani podľa a dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto

podľa v spojení s veta prvá odmietol bez

toho, aby preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení

s a ). Žalobca však v dovolacom konaní nepodal návrh

na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ), preto mu ich

dovolací súd nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková