Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/153/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy

Babiakovej CSc. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci žalobcov: 1/ M. L., nar. X., bytom ul. B., 2/ I.. E. S., nar. X., bytom ul. B., 3/

M. K., nar. X., bytom ul. B., 4/ S. Z., nar. X., bytom ul. B., 5/ J. L., nar. X., bytom ul. B., 6/

M.. P. Z., nar. X., bytom ul. B., 7/ Ľ. H., nar. X., bytom ul. B., 8/ Ľ. B., nar. X., bytom ul.

B., 9/ B. B., nar. X., bytom ul. B., 10/ I.. M. M., nar. X., bytom ul. B., 11/ I.. T. T., nar. X.,

bytom ul. B., 12/ I.. A. H., nar. X., bytom ul. B., 13/ M.. D. K., nar. X., bytom ul. B., 14/ I..

S. S., nar. X., bytom ul. B., 15/ M.. H. N., nar. X., bytom ul. B., 16/ I.. J. B., nar. X., bytom

ul. B., žalobcovia v 3/, 4/, 5/, 7/, 11/, 13/ a 15/ rade právne zastúpení JUDr. M. B., advokátom

so sídlom U., proti žalovaným: 1/ Krajský stavebný úrad v Žiline, Odbor štátnej stavebnej

správy, so sídlom Ul. A. Kmeťa 17, Žilina, 2/ J. K., nar. X., 3/ A. K., nar. X., obaja

žalovaní v 2/ a 3/ rade bytom U., obaja zastúpení právnym zástupcom JUDr. M. Š.,

advokátom so sídlom H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 1/ rade č.

2008/00116/Cho zo dňa 21. januára 2008, na odvolanie žalobcov v 3/, až 16/ rade proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -140 zo dňa 21. januára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky:

1/ Rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -140 zo dňa 21. januára 2009

z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného v 1/ rade č. 2008/00116/Cho zo dňa

21. januára 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

2/ Odvolacie konanie o žalobe žalobcov v 6/, 8/, 9/, 10/, 12/, 14/ a 16/ rade

z a s t a v u j e .

3/ Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia v 1/ až 16/

rade domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného v 1/ rade

č. 2008/00116/Cho zo dňa 21. januára 2008. Týmto rozhodnutím žalovaný v 1/ rade zamietol

odvolanie žalobcov v 3/ až 16/ rade a potvrdil rozhodnutie Mesta M. č.j. MSS-1437/2007--

Vč, ev.č. 59/2007 zo dňa 05. júna 2007, ktorým bola povolená stavba „stavebné úpravy,

prístavba a nadstavba jestvujúceho objektu práčovní a výmenníkovej stanice na

ul. B. na predajňu tepelnej techniky a dve bytové jednotky“ na pozemkoch parc. č. KN X., X.,

X., X., X. a X. v k.ú. M. podľa a o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“). Konanie

o žalobe žalobcov v 1/ a 2/ rade zastavil.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že preskúmaním veci, po podrobnom

oboznámení sa s celou dokumentáciou, vykonaným dokazovaním, nezistil ukrátenie práv

žalobcov v 3/ až 16/ rade v rozsahu a miere tvrdených v žalobe. Z projektovej dokumentácie

vrátane schém, fotodokumentácie a katastrálnych máp, si vytvoril dostatočný obraz celkovej

situácie umiestnenia napadnutej stavby k susedným bytovým domom obývaným žalobcami

v 3/ až 16/ rade. Z uvedeného dôvodu nepovažoval krajský súd za potrebné vykonať dôkaz

ohliadkou na mieste samom, ktorý dôkaz ani nebol zo strany účastníkov navrhnutý.

Konštatoval, že správne orgány tak v prvom ako i v druhom stupni, vyčerpávajúcim

spôsobom v rovine zistenia stavu veci, tak odborne, ako i právne, v dostatočnom rozsahu

a vecne správne, riešili nielen situovanie objektu z pohľadu nadstavby, prístavby,

rekonštrukcie existujúceho objektu, ktorý mal byť povolenou stavbou zmenený, ale boli to

najmä relevantné záväzné posudky dotknutých orgánov, ktoré boli dostatočným podkladom

a vymedzovali práve tú mieru prípustnosti zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcov

nielen počas doby výstavby objektu, ale aj do budúcna po jej kolaudácii a užívaní na ten účel,

ktorý bol vymedzený v stavebnom povolení. Krajský súd v tomto smere za dostatočné

považoval, rovnako ako žalovaný v 1/ rade v napadnutom rozhodnutí, tie podmienky, ktoré

vymedzil prvostupňový stavebný úrad v rozhodnutí o povolení predmetnej stavby a ktoré

podmienky vychádzali práve zo záväzných vyjadrení dotknutých orgánov, doplnených

posudkov vo vzťahu k zatieneniu a reagovali tiež na námietky účastníkov stavebného konania

vrátane žalobcov v 3/ až 16/ rade, ktoré sa totožne napokon preniesli i do námietok

vyjadrených v preskúmavanej správnej žalobe. Z uvedeného bolo konštatované, že nedošlo

k ujme na právach a oprávnených záujmoch žalobcov v 3/ až 16/ rade napadnutým

rozhodnutím žalovaného v 1/ rade, ani prvostupňového správneho orgánu a ak nedošlo

k porušeniu zákona, neboli porušené ani základné ľudské a ústavné práva žalobcov ako bolo

namietané v podanej žalobe, z ktorého právneho záveru krajský súd ich žalobu ako

neopodstatnenú v celom rozsahu v zmysle ustanovenia zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote žalobcovia v 3/ až 16 / rade odvolanie,

ktorým žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil vo výroku, ktorým žalobu

žalobcov v 3/ až 16/ rade zamietol a vo výrokoch o náhrade trov konania tak, že sa zruší

rozhodnutie Krajského stavebného úradu Žilina č. 2008/00116/Cho zo dňa 21. januára 2008

a stavebné povolenie, vydané Mestom M. ako stavebným úradom pod č.j. MSS-

, ev. č. 59/2007 dňa 05. júna 2007 a súčasne žalovanému uloží povinnosť

nahradiť žalobcom v 3/ až 16/ rade trovy konania v sume 578,27 €. Opätovne uviedli, že

žalovaný v 1/ rade, ale aj krajský súd sa v rozpore s očakávanými vplyvmi stavby na žalobcov

nevysporiadali s odvolacími námietkami žalobcov, ktorými namietali rozpor napadnutého

rozhodnutia so zákonom (rovnako aj základnými ľudskými právami a slobodami žalobcov)

ako aj so všeobecne záväzným nariadením Mesta M. č. 38/03. Opakovane poukázali na

porušenie ich práv vydaním stavebného povolenia a to znehodnotením životného prostredia

obyvateľov ulíc B. a B., vplyvov povolenej stavby a jej prevádzky na životné prostredie ako

také, vplyvov povolenej stavby na právo na pokojné užívanie majetku, na právo na ochranu

súkromia účastníkov a zhoršenia bezpečnosti obyvateľov a ostatných osôb. Aj v podanom

odvolaní žalobcovia pri odôvodnení svojho stanoviska opäť odkázali na skutočnosti

a argumentáciu uvedenú v bodoch IV. až XI. žaloby, ktorých sa naďalej v plnom rozsahu

pridŕžajú. Následne zdôraznili, že krajský súd opomenul prihliadnuť na stanoviská Útvaru

hlavného architekta mesta M. zo dňa 22. novembra 2004, 21. januára 2005, 03. marca 2005,

09. júna 2006, 14. júla 2006 a 06. júla 2007, v ktorých podľa názoru žalobcov tento orgán

viackrát upozorňoval na nevyhnutnosť dodržiavania VZN Mesta M. č. 38/03, ktoré plní úlohu

normy, ktorej rešpektovanie samotným Mestom M. má zabezpečiť riadne, bezpečné

a pokojné užívanie majetku garantujúce konanie Mesta M. ako stavebného úradu vo vzťahu

k jeho občanom. Podľa názoru žalobcov ignorovanie takejto normy je dôvodom na

konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný v 1/ rade sa k odvolaniu žalobcov v 3/ až 16/ rade nevyjadril.

Žalovaní v 2/ a 3/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli podané odvolanie

zamietnuť a rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdiť.

Uviedli, že súd prvého stupňa mal dostatočne zo strany žalovaného v 1/ rade preukázané, že

postup a rozhodnutie žalovaného v 1/ rade zo dňa 21. januára 2008, ako aj prvostupňového

stavebného úradu je v medziach žaloby v súlade so zákonom. Zdôraznil, že žalobcovia

v priebehu súdneho konania nijakým objektívnym podkladom nepreukázali svoje subjektívne,

tvrdenia, totožné s odvolacími dôvodmi v rámci správneho konania, s ktorými sa žalovaný

v 1/ rade už v priebehu správneho konania dostatočne a úplne vysporiadal. Vyslovili názor, že

žalovaný v 1/ rade vo svojom rozhodnutí zo dňa 21. januára dostatočne odôvodnil skutočnosť,

že v prípade prebudovania predajne tepelnej techniky a vybudovania dvoch bytových

jednotiek, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie, nepôjde o hlučnú a nehygienickú

prevádzku a nijakým spôsobom nemôže dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd

žalobcov. Dodal, že v priebehu konania žalobcovia nenavrhovali nové dôkazy, len sa

obmedzili na neustále opakovanie svojich subjektívnych tvrdení známych zo správneho

konania. Ďalej poukázal na rozpor medzi odvolacím dôvodom žalobcov, že súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav a návrhom žalobcov zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa bez

toho, aby bol dodatočne zistený skutkový stav veci tak, ako sa ho dovolávajú žalobcovia.

Žalovaní v 2/ a 3/ rade vyslovili názor, že súd prvého stupňa mal dostatočne bez dôvodných

pochybností preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v 1/ rade a rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu ako aj postup správnych orgánov v prvom i druhom stupni,

boli v súlade so zákonnou úpravou, keď rozhodnutia správnych orgánov považujú žalovaní

v 2/ a 3/ rade za vecne správne a dostatočné. Rovnako rozhodnutie súdu prvého stupňa

v predmetnej veci podľa žalovaných v 2/ a 3/ rade tak vychádza zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci.

Dňa 22. apríla 2009 bolo prostredníctvom právneho zástupcu žalobcov súdu doručené

odvolanie plnomocenstva, ktoré mu bolo udelené na zastupovanie v tomto konaní, a to

žalobcami v 6/, 8/, 9/, 10/, 14/ a 16/ rade.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky výzvou zo dňa 06. mája 2009 žalobcov

v 6/, 8/, 9/, 10/, 14/ a 16/ rade vyzval, aby odvolaciemu súdu v lehote do 20. mája 2009

oznámili, či podaniami, ktorými odvolali plné moci na zastupovanie v konaní pre advokáta

JUDr. M. B., zároveň vzali späť aj odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.

-140 zo dňa 21. januára 2009, nakoľko to z ich podaní jednoznačne nevyplýva.

Súčasne súd uviedol, že v prípade, ak trvajú na podanom odvolaní zo dňa 09. marca 2009,

bude potrebné, aby udelili plnú moc na zastupovanie v odvolacom konaní inému advokátovi,

keďže v správnom súdnictve musí byť účastník konania zastúpený advokátom, pokiaľ sám

nemá právnické vzdelanie ( ).

Žalobcovia v 8/, 9/, 14/ a 16/ rade na výzvu súdu reagovali zaslaním podaní,

v ktorých uviedli, že odvolávajú plnú moc na zastupovanie v konaní JUDr. M. B. a súčasne

odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -140 zo dňa 21. januára

2009 berú späť v celom rozsahu.

Podaním doručeným súdu dňa 11. septembra 2009 aj žalobkyňa v 12/ rade odvolala

plnú moc udelenú advokátovi JUDr. M. B. na zastupovanie v tomto konaní.

Na opätovnú výzvu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. septem-

bra 2009 žalobcovia v 6/, 10/ a 12/ rade odpovedali, že plnú moc udelenú JUDr. M. B. na

zastupovanie v tomto konaní odvolávajú a zároveň odvolanie proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline č.k. -140 zo dňa 21. januára 2009 berú späť v celom rozsahu.

Pretože žalobcovia v 6/, 8/, 9/, 10/, 12/, 14/ a 16/ rade vzali odvolanie podané

proti rozsudku súdu prvého stupňa späť predtým ako bolo o ňom rozhodnuté,

odvolací súd podľa v spojení s ust. konanie

o odvolaní žalobcov v 6/, 8/, 9/, 10/, 12/, 14/ a 16/ rade zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa

21. januára 2008, č. 2008/00116/Cho sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie

konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja

ods. 2 s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. apríla 2010 (§ 156 ods. 1 a 3

).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti „Rozhodovanie o žalobách

proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu

súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu ako aj

spisu krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že v konaní pred súdom prvého stupňa,

ani v konaní pred žalovaným správnym orgánom nebol skutkový stav zistený náležitým

spôsobom.

V prvom rade sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal procesným postavením

odvolateľov pred súdom a tým i zákonnosťou ich odvolania.

Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú:

a) stavebník,

b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane

susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom

a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,

c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov,

d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,

e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom "iné práva

k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom

a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie

a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej

kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,

b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,

c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.

Stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, preto sa neuplatňuje

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Správny poriadok“).

Okruh účastníkov je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje

vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že

vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť

stavebným povolením dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností

konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania.

Užívatelia bytov a nebytových priestorov nie sú účastníkmi konania, pretože ich vzťah

k vlastníkovi stavby je upravený zmluvou a stavebný zákon tento zmluvný vzťah nemôže

zmeniť ani zrušiť. Ich práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti nemôžu byť preto

stavebným povolením dotknuté. Novelou stavebného zákona () bola

zrušená úprava, podľa ktorej stavebný úrad musel nájomcov bytov a nebytových priestorov

vždy prizvať na stavebné konanie, pokiaľ povoľoval zmenu existujúcej stavby bytového

domu. K uvedenej zmene došlo z dôvodu docielenia súladu s

vo vzťahu k vlastníctvu, keďže v konaní sa posudzuje zásah do vlastníckych práv a práv im

postavených na roveň vymedzených pojmom "iné práva", ktoré sú definované v § 139 ods. 1

stavebného zákona. Zároveň sa tým zníži administratívna náročnosť konania.

Z pripojeného administratívneho spisu a ostatných listinných dôkazov odvolací súd

zistil:

V spojenom územnom konaní so stavebným konaním, začatým na návrh stavebníkov

zo dňa 22. júna 2006, vydal stavebný úrad rozhodnutím č.j.: MSS-1437/2007-Vč zo dňa

05. júna 2007 stavebné povolenie na stavbu „stavebné úpravy, prístavba a nadstavba

jestvujúceho objektu práčovní a výmenníkovej stanice na ul. B. na predajňu tepelnej techniky

a dve bytové jednotky“ na pozemkoch parc. č. KN X., X., X., X., X. a X. v k.ú. M., určil

podmienky pre umiestnenie a pre realizáciu stavby. Žalovaný v 1/ rade ako odvolací orgán

rozhodnutím č. 2008/00116/Cho zo dňa 21. januára 2008 odvolanie žalobcov v 3/ až 16/ rade

zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta M. potvrdil.

Z priloženého výpisu z listu vlastníctva č. X., na ktorom sú zapísané byty

2

nachádzajúce sa v bytovom dome na ulici B. č. X. súpisné číslo X. o výmere 616 m, parc. č.

X., v katastrálnom území M., okres M., odvolací súd zistil, že žalobkyňa v 3/ rade nie je

vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v označenom bytovom dome (postavenom na pozemku

susediacom s popísaným stavebným pozemkom), a zároveň, že k uvádzanej stavbe ani

pozemku nemá iné práva v zmysle ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona.

Žalovaný v 1/ rade pri vymedzení okruhu účastníkov uvedenú skutočnosť neskúmal,

pričom to bolo jeho povinnosťou, túto informáciu si mal verifikovať a v rámci stavebného

konania mal urobiť vhodné opatrenia práve za účelom zistenia okruhu účastníkov konania,

s ktorými mal v konaní o návrhu stavebníkov J. K. a A. K. o povolení stavby (zo dňa 22. júna

2006) pokračovať a vo veci rozhodnúť.

Keďže žalovaný v 1/ rade takto nepostupoval a rozhodol o odvolaní odvolateľov proti

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu tak, že podané odvolanie zamietol

a napadnuté rozhodnutie potvrdil, opomenúc však skutočnosť, že M. K., nar. X., bytom B.

nespĺňa podmienku oprávnenej osoby na podanie odvolania v zmysle § 53 a § 54 Správneho

poriadku, pochybil.

Krajský súd mal na toto pochybenie reagovať tak, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného v 1/ rade mal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Keďže tak neučinil, dospel

odvolací súd k potrebe zmeny napadnutého rozsudku a na základe vyššie uvedeného rozsudok

krajského súdu podľa zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného v 1/ rade zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v 1/ rade bude v ďalšom konaní po zistení okruhu účastníkov

konania opätovne rozhodnúť o podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Mesta

M. ako príslušného stavebného úradu.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa veta prvá

v spojení s a veta druhá tak, že účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal. Nakoľko odvolací súd

z úradnej moci zmenil prvostupňové súdne rozhodnutie a nie v rozsahu a z dôvodov

uvedených žalobcami v 3/ až 16/ rade v odvolaní a napadnuté rozhodnutie žalovaného

v 1/ rade sa zrušilo, účastníci v odvolacom konaní neboli úspešní, a preto im súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc. v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská