Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/31/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. A., advokátom so sídlom v B., proti odporkyni J., bývajúcej v B. u p. A.,

zastúpenej JUDr. P., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 6 346,67 € (191 200 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. ,

o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008

sp. zn. a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo

17. septembra 2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008 sp. zn.

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

1/ Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 26. júna 2007 č.k. -50 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 191 200 Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne

od 4. apríla 2003 do zaplatenia a trovy konania vo výške 56 252 Sk, všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. septembra 2008 sp. zn.

(č.l. 87 spisu) odmietol odvolanie odporkyne ako oneskorene podané. V odôvodnení uviedol,

že rozsudok bol doručovaný odporkyni poštou 11. septembra 2007, opakovane

12. septembra 2007, kedy zásielka bola uložená na pošte. Odporkyňa prevzala rozsudok

17. septembra 2007. Keďže odporkyňa nepreukázala nesprávnosť uvádzaných údajov na

doručenke a do 3 dní od uloženia rozsudku na pošte si tento nevyzdvihla, považuje sa v súlade

s veta tretia posledný deň trojdňovej lehoty, t.j. deň 15. september 2007

za deň jeho doručenia. Lehota na podanie odvolania začala odporkyni plynúť v súlade

s od 16. septembra 2007, posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol

1. október 2007. Preto odvolanie proti rozsudku, ktoré podala odporkyňa v podateľni súdu

osobne 2. októbra 2007 ako oneskorene podané odmietol ( ).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla odporkyňa dovolaním z 27. novembra

2008 (č.l. 91 spisu). Prípustnosť opravného prostriedku vyvodzovala z toho, že v konaní jej

postupom súdov bola odňatá možnosť konať ( ), opodstatnenosť

dovolania z a , pretože rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci z dôvodu, že odvolací súd nesprávne posúdil zmeškanie lehoty na

podanie odvolania v zmysle Dôkazom toho, že v mieste doručenia sa

nezdržuje je skutočnosť, že sa od manžela A. zo spoločnej domácnosti odsťahovala ku svojej

dcére A., ktorá býva na rovnakej adrese ale v inom byte, u ktorej je aj prihlásená, o čom

pripojila doklady z P. správcovskej spoločnosti o užívateľoch bytu. Žiadala napadnuté

uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu odporkyne navrhol dovolanie ako nedôvodné

zamietnuť. Odporkyňa v priebehu konania žiadnu novú adresu na doručovanie písomností

neuviedla, resp. adresu osoby, u ktorej sa zdržiava, prípadne u ktorej je prihlásená k trvalému

pobytu. Keďže rozsudok bol uložený na pošte 12. septembra 2007, okresný súd považoval

rozsudok v zmysle za doručený dňom 15. septembra 2007, preto odvolanie

podané 2. októbra 2007 podala po uplynutí zákonom stanovenej lehoty; krajský súd správne

jej odvolanie ako oneskorene podané odmietol.

2/ Okresný súd Bratislava V uznesením zo 4. decembra 2007 č.k. -77

odporkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov za odvolanie podané proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava V z 26. júna 2007 č.k. -50.

Krajský súd v Bratislave odvolanie odporkyne uznesením zo 17. septembra 2008

sp. zn. (č.l. 86 spisu) odmietol podľa ako

oneskorene podané. V odôvodnení uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo odporkyni

doručené do vlastných rúk dňa 14. decembra 2007, posledným dňom lehoty na podanie

odvolania bol 31. december 2007, preto odvolanie podané na pošte 2. januára 2008 bolo

podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania ( ).

Proti tomuto uzneseniu odporkyňa podala dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnila

a jeho dôvodnosť a Žiadala napadnuté

uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že deň

31. december 2007, ktorý bol posledným dňom na podanie odvolania proti uzneseniu

súdu prvého stupňa, nebol bežným pracovným dňom, keďže bol Silvester a Okresný súd

Bratislava V o 13.00 hod. bol už zatvorený, napriek tomu, že stránkové úradné hodiny mal až

do 15.00 hod., a to isté sa týkalo aj pošty.

Vyjadrenie navrhovateľa k tomuto dovolaniu sa v spise nenachádza.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne uznesením z 13. novembra 2009

sp. zn. (č.l. 143 spisu) zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava V

z 18. augusta 2009 č.k. -119 tak, že odporkyni priznal oslobodenie od súdnych

poplatkov za dovolanie a odporkyni pre dovolacie konanie ustanovil zástupcu z radov

advokátov v osobe JUDr. P., advokáta so sídlom v B.. Podaním z 1. februára 2010,

doručeným okresnému súdu 3. februára ustanovený advokáta oznámil, že napriek

vynaloženému maximálnemu úsiliu sa mu nepodarilo skontaktovať s odporkyňou za účelom

odstránenia vád dovolania (v zmysle pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na

doplnenie dovolania), z ktorého dôvodu žiadal, aby dovolací súd rozhodol bez doplnenia

dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či jej

opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým ich zákon pripúšťa (§ 236

ods. 1 a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci

vychádzal dovolací súd z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie, ktoré v danom

prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa V zmysle

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenia odvolacieho súdu pod bodom 1/ a 2/ nemajú znaky

vyššie uvedených uznesení, preto prípustnosť dovolaní odporkyne nemožno vyvodiť z § 239

ods. 1 a 2

Aj so zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie

prípustnosti dovolaní podľa Povinnosťou dovolacieho súdu ( druhá

veta ) je vždy skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom procesnou vadou vymenovanou v Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z týchto

vád, možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka nenamietala

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolaní

proti uzneseniam krajského súdu o odmietnutí odvolaní nemožno vyvodiť.

1/ V dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008

sp. zn. (č.l. 87 spisu), ktorým odmietol odvolanie odporkyne ako oneskorene

podané, dovolateľka namietala vadu podľa Dôvodom zakladajúcim

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je vadný postup súdu v občianskom súdnom

konaní odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva

priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen

činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto

rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako

oneskorené podané (porovnaj R 23/1994).

Podľa sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Z tohto vyplýva, že za skutočnosť určujúcu začiatok

lehoty na odvolanie treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa § 47

ods. 2 v znení účinnom v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa odporkyni

(ďalej len „ “) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných

rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom

upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak

zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo

na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do

troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,

i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku

skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia lehota je zachovaná, ak

sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorá má

povinnosť ho doručiť.

Ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej sa za

stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím posledného dňa

trojdňovej lehoty počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Ide nepochybne

o procesnú lehotu určenú podľa dní, za začiatok ktorej treba považovať deň nasledujúci po

uložení písomnosti na pošte a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa. Účinky fikcie

doručenia však nastávajú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si

v tejto lehote vyzdvihnúť (a to nielen v prvý, ale aj v jej posledný deň), ale neurobil tak.

Vyplýva to z gramatického a logického výkladu tretej vety tohto zákonného ustanovenia, z jej

slovného spojenia „ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne“. Účelom

tejto lehoty je teda dať adresátovi nielen teoretickú, ale reálnu možnosť písomnosť si v rámci

jej plynutia vyzdvihnúť, a tak prípadne predísť uplatneniu fikcie doručenia. Z citovaného

ustanovenia výslovne nevyplýva, akým spôsobom má byť počítaná úložná lehota troch dní.

Keďže niet špeciálnej úpravy, ktorá by stanovovala osobitné pravidlá pre jej počítanie, treba

vychádzať z toho, že aj pre lehotu uvedenú v tomto ustanovení treba použiť všeobecne platné

pravidlá pre počítanie lehôt, ktoré sú uvedené v a nasl. Iný výklad by nemal oporu

v zákone, a odporoval by nielen účelu, ktorému má táto lehota slúžiť, ale tiež účelu, pre ktorý

bola fikcia doručenia upravená v zákone. Ak by totiž po uložení zásielky na pošte pripadli

všetky tri dni lehoty na dni pracovného pokoja, účastník konania (jeho zástupca) by bol

zbavený akejkoľvek reálnej možnosti písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť (porovnaj tiež

R 5/2006).

V posudzovanej veci bol rozsudok súdu prvého stupňa pod bodom 1/ doručovaný

odporkyni poštou do vlastných rúk 11. septembra 2007, opakovane 12. septembra 2007

(streda), kedy zásielka, ktorá obsahovala toto rozhodnutie, bola uložená na pošte. Odporkyňa

si zásielku osobne prevzala dňa 17. septembra 2007. Posledný deň trojdňovej úložnej lehoty

uvedenej v ustanovení bol 15. september 2007, ktorý pripadol na sviatok

(sobota), preto v zmysle veta druhá treba považovať za posledný deň tejto

lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 17. september 2007. Dňom doručenia

rozsudku súdu prvého stupňa odporkyni bol preto 17. september 2007 a nie 16. september

2007 (nedeľa), ako nesprávne uviedol odvolací súd. Keďže deň doručenia rozsudku je

skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty na podanie odvolania, v posudzovanej veci sa do

plynutia lehoty nezapočítava deň 17. september 2007, v danom prípade 15-dňová zákonná

lehota na odvolanie začala plynúť odporkyni 18. septembra 2007 a uplynula 2. októbra 2007,

kedy odporkyňa osobne na súde podala odvolanie. Treba prisvedčiť odporkyni v tom, že ak

podala odvolanie osobne na súde 2. októbra 2007, podala tento opravný prostriedok

v zákonom stanovenej lehote. Odvolací súd preto nesprávne jej odvolanie ako oneskorene

podané odmietol. Takýmto nesprávnym rozhodnutím o odmietnutí odvolania odňal odporkyni

možnosť konať pred súdom v zmysle Uvedená skutočnosť je nielen

dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tiež okolnosťou, pre ktorú musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil a vec

vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie ( ).

2/ Dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra

2008 sp. zn. (č.l. 86 spisu), ktorým odmietol odvolanie odporkyne proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo 4. decembra 2007 č.k. -77 ako

oneskorene podané, nemá znaky vyššie uvedených uznesení, preto prípustnosť dovolania

odporkyne nemožno vyvodiť z a Prípustnosť dovolania by prichádzala

do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v

Podmienky prípustnosti dovolania v zmysle sú pritom stanovené tak, že právne

významné nie je samotné tvrdenie dovolateľa, že k týmto vadám došlo, ale až jednoznačné

preukázanie výskytu procesnej vady tejto povahy.

Dovolateľka aj v dovolaní proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu

namieta, že postupom súdu je bola odňatá možnosť konať ( ) a naplnenie

tejto procesnej vady vidí v tom, že odvolací súd nesprávne odmietol jej odvolanie ako

oneskorene podané, hoci v posledný deň lehoty na podanie odvolania 31. decembra 2007

nemohla podať odvolanie, pretože o 13.00 hod bol príslušný okresný súd už zatvorený, i keď

stránkové hodiny boli až do 15.00 hod., a to isté sa týkalo aj pošty.

Účastníci občianskeho súdneho konania robia úkony akoukoľvek formou, pokiaľ

zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu ( ). Robia ich spravidla

v čase podľa svojho uváženia. V niektorých prípadoch ale vyplýva čas, kedy treba úkon

urobiť, z lehoty určenej zákonom (viď napr. ). Účastník konania sa môže

dostať do situácie, že z určitého dôvodu (ním zavineného alebo aj nezavineného) zmešká

urobenie úkonu v takej zákonom stanovenej lehote, pri nedodržaní ktorej už úkon nemôže

s úspechom urobiť. So zreteľom na zásadu, že právo patrí bdelým (pozorným, ostražitým,

opatrným), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon svojich práv,

neodkladajú svoje osobné rozhodnutia týkajúce sa výkonu práv na poslednú chvíľu, svoje

procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu,

predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných životných situácií sťažujúcich výkon práv

a ich uplatnenie v stanovených lehotách, je potrebné uviesť, že od doručenia uznesenia súdu

prvého stupňa (14. decembra 2007), mala odporkyňa do 31. decembra 2007 (koniec odvolacej

lehoty pripadol na sobotu 29. decembra 2007, preto posledným dňom na podanie odvolania

bol 31. december 2007, t.j. najbližší pracovný deň - posledný pracovný deň roku 2007)

dostatok času na podanie odvolania. Dovolateľka okrem dôvodov uvedených v dovolaní

ničím nepreukázala (napriek snahe jej ustanoveného advokáta), že urobila všetko pre to, aby

nedošlo k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania a neoznačila dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení o skrátení pracovnej doby na súde, na ktorom chcela podať odvolanie po 13. hodine

31. decembra 2007. Správne preto odvolací súd jej odvolanie podané 2. januára 2008 ako

oneskorene podané odmietol.

Keďže odvolací súd neodňal dovolateľke možnosť konať pred súdom tým, že odmietol

jej odvolanie ako oneskorene podané, dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka

neopodstatnene namieta, že v predmetnom konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/ Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania

odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008 sp. zn.

(č.l. 86) nemožno vyvodiť ani z , preto dovolanie odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti uzneseniu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

K tej časti dovolania, v ktorej dovolateľka namieta, že vyššie uvedené uznesenie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že

nesprávne právne posúdenie veci zakladá vadu podľa , nie však

vadu podľa Nesprávne právne posúdenie je síce prípustným dovolacím

dôvodom (možno ho uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné), samo osebe ale

nezakladá prípustnosť dovolania (nie je vadou v zmysle ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková