Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cf6/368250.000e70.pdf
PDF · 111.31 KB
No categories available
3Cdo/31/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 31/2010
Slovenskej republiky 3 Cdo 32/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. A., advokátom so sídlom v B., proti odporkyni J., bývajúcej v B. u p. A.,
zastúpenej JUDr. P., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 6 346,67 € (191 200 Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 15 C 121/2006,
o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008
sp. zn. 2 Co 239/2008 a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008
sp. zn. 2 Co 33/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
17. septembra 2008 sp. zn. 2 Co 239/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008 sp. zn.
2 Co 33/2008 o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
1/ Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 26. júna 2007 č.k. 15 C 121/2006-50 uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 191 200 Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne
od 4. apríla 2003 do zaplatenia a trovy konania vo výške 56 252 Sk, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. septembra 2008 sp. zn. 2 Co 239/2008
(č.l. 87 spisu) odmietol odvolanie odporkyne ako oneskorene podané. V odôvodnení uviedol,
že rozsudok bol doručovaný odporkyni poštou 11. septembra 2007, opakovane
12. septembra 2007, kedy zásielka bola uložená na pošte. Odporkyňa prevzala rozsudok
17. septembra 2007. Keďže odporkyňa nepreukázala nesprávnosť uvádzaných údajov na
doručenke a do 3 dní od uloženia rozsudku na pošte si tento nevyzdvihla, považuje sa v súlade
s § 47 ods. 2 veta tretia O.s.p. posledný deň trojdňovej lehoty, t.j. deň 15. september 2007
za deň jeho doručenia. Lehota na podanie odvolania začala odporkyni plynúť v súlade
s § 57 O.s.p. od 16. septembra 2007, posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol
1. október 2007. Preto odvolanie proti rozsudku, ktoré podala odporkyňa v podateľni súdu
osobne 2. októbra 2007 ako oneskorene podané odmietol (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla odporkyňa dovolaním z 27. novembra
2008 (č.l. 91 spisu). Prípustnosť opravného prostriedku vyvodzovala z toho, že v konaní jej
postupom súdov bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), opodstatnenosť
dovolania z § 241 ods. 2 písm. b/ a d/ O.s.p., pretože rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci z dôvodu, že odvolací súd nesprávne posúdil zmeškanie lehoty na
podanie odvolania v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Dôkazom toho, že v mieste doručenia sa
nezdržuje je skutočnosť, že sa od manžela A. zo spoločnej domácnosti odsťahovala ku svojej
dcére A., ktorá býva na rovnakej adrese ale v inom byte, u ktorej je aj prihlásená, o čom
pripojila doklady z P. správcovskej spoločnosti o užívateľoch bytu. Žiadala napadnuté
uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu odporkyne navrhol dovolanie ako nedôvodné
zamietnuť. Odporkyňa v priebehu konania žiadnu novú adresu na doručovanie písomností
neuviedla, resp. adresu osoby, u ktorej sa zdržiava, prípadne u ktorej je prihlásená k trvalému
pobytu. Keďže rozsudok bol uložený na pošte 12. septembra 2007, okresný súd považoval
rozsudok v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. za doručený dňom 15. septembra 2007, preto odvolanie
podané 2. októbra 2007 podala po uplynutí zákonom stanovenej lehoty; krajský súd správne
jej odvolanie ako oneskorene podané odmietol.
2/ Okresný súd Bratislava V uznesením zo 4. decembra 2007 č.k. 15 C 121/2006-77
odporkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov za odvolanie podané proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V z 26. júna 2007 č.k. 15 C 121/2006-50.
Krajský súd v Bratislave odvolanie odporkyne uznesením zo 17. septembra 2008
sp. zn. 2 Co 33/2008 (č.l. 86 spisu) odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako
oneskorene podané. V odôvodnení uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo odporkyni
doručené do vlastných rúk dňa 14. decembra 2007, posledným dňom lehoty na podanie
odvolania bol 31. december 2007, preto odvolanie podané na pošte 2. januára 2008 bolo
podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu odporkyňa podala dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnila
§ 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. b/ a d/ O.s.p. Žiadala napadnuté
uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že deň
31. december 2007, ktorý bol posledným dňom na podanie odvolania proti uzneseniu
súdu prvého stupňa, nebol bežným pracovným dňom, keďže bol Silvester a Okresný súd
Bratislava V o 13.00 hod. bol už zatvorený, napriek tomu, že stránkové úradné hodiny mal až
do 15.00 hod., a to isté sa týkalo aj pošty.
Vyjadrenie navrhovateľa k tomuto dovolaniu sa v spise nenachádza.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne uznesením z 13. novembra 2009
sp. zn. 14 Co 326/2009 (č.l. 143 spisu) zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava V
z 18. augusta 2009 č.k. 15 C 121/2006-119 tak, že odporkyni priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov za dovolanie a odporkyni pre dovolacie konanie ustanovil zástupcu z radov
advokátov v osobe JUDr. P., advokáta so sídlom v B.. Podaním z 1. februára 2010,
doručeným okresnému súdu 3. februára ustanovený advokáta oznámil, že napriek
vynaloženému maximálnemu úsiliu sa mu nepodarilo skontaktovať s odporkyňou za účelom
odstránenia vád dovolania (v zmysle pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na
doplnenie dovolania), z ktorého dôvodu žiadal, aby dovolací súd rozhodol bez doplnenia
dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či jej
opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým ich zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci
vychádzal dovolací súd z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom
prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenia odvolacieho súdu pod bodom 1/ a 2/ nemajú znaky
vyššie uvedených uznesení, preto prípustnosť dovolaní odporkyne nemožno vyvodiť z § 239
ods. 1 a 2 O.s.p.
Aj so zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie
prípustnosti dovolaní podľa § 239 O.s.p. Povinnosťou dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p.) je vždy skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom procesnou vadou vymenovanou v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z týchto
vád, možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľka nenamietala
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolaní
proti uzneseniam krajského súdu o odmietnutí odvolaní nemožno vyvodiť.
1/ V dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008
sp. zn. 2 Co 239/2008 (č.l. 87 spisu), ktorým odmietol odvolanie odporkyne ako oneskorene
podané, dovolateľka namietala vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom zakladajúcim
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je vadný postup súdu v občianskom súdnom
konaní odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva
priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen
činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto
rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako
oneskorené podané (porovnaj R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Z tohto vyplýva, že za skutočnosť určujúcu začiatok
lehoty na odvolanie treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa § 47
ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa odporkyni
(ďalej len „§ 47 ods. 2 O.s.p.“) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo
na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do
troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,
i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku
skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia lehota je zachovaná, ak
sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorá má
povinnosť ho doručiť.
Ustanovenie § 47 ods. 2 O.s.p. upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej sa za
stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím posledného dňa
trojdňovej lehoty počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Ide nepochybne
o procesnú lehotu určenú podľa dní, za začiatok ktorej treba považovať deň nasledujúci po
uložení písomnosti na pošte a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa. Účinky fikcie
doručenia však nastávajú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si
v tejto lehote vyzdvihnúť (a to nielen v prvý, ale aj v jej posledný deň), ale neurobil tak.
Vyplýva to z gramatického a logického výkladu tretej vety tohto zákonného ustanovenia, z jej
slovného spojenia „ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne“. Účelom
tejto lehoty je teda dať adresátovi nielen teoretickú, ale reálnu možnosť písomnosť si v rámci
jej plynutia vyzdvihnúť, a tak prípadne predísť uplatneniu fikcie doručenia. Z citovaného
ustanovenia výslovne nevyplýva, akým spôsobom má byť počítaná úložná lehota troch dní.
Keďže niet špeciálnej úpravy, ktorá by stanovovala osobitné pravidlá pre jej počítanie, treba
vychádzať z toho, že aj pre lehotu uvedenú v tomto ustanovení treba použiť všeobecne platné
pravidlá pre počítanie lehôt, ktoré sú uvedené v § 55 a nasl. O.s.p. Iný výklad by nemal oporu
v zákone, a odporoval by nielen účelu, ktorému má táto lehota slúžiť, ale tiež účelu, pre ktorý
bola fikcia doručenia upravená v zákone. Ak by totiž po uložení zásielky na pošte pripadli
všetky tri dni lehoty na dni pracovného pokoja, účastník konania (jeho zástupca) by bol
zbavený akejkoľvek reálnej možnosti písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť (porovnaj tiež
R 5/2006).
V posudzovanej veci bol rozsudok súdu prvého stupňa pod bodom 1/ doručovaný
odporkyni poštou do vlastných rúk 11. septembra 2007, opakovane 12. septembra 2007
(streda), kedy zásielka, ktorá obsahovala toto rozhodnutie, bola uložená na pošte. Odporkyňa
si zásielku osobne prevzala dňa 17. septembra 2007. Posledný deň trojdňovej úložnej lehoty
uvedenej v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p. bol 15. september 2007, ktorý pripadol na sviatok
(sobota), preto v zmysle § 57 ods. 2 veta druhá O.s.p. treba považovať za posledný deň tejto
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 17. september 2007. Dňom doručenia
rozsudku súdu prvého stupňa odporkyni bol preto 17. september 2007 a nie 16. september
2007 (nedeľa), ako nesprávne uviedol odvolací súd. Keďže deň doručenia rozsudku je
skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty na podanie odvolania, v posudzovanej veci sa do
plynutia lehoty nezapočítava deň 17. september 2007, v danom prípade 15-dňová zákonná
lehota na odvolanie začala plynúť odporkyni 18. septembra 2007 a uplynula 2. októbra 2007,
kedy odporkyňa osobne na súde podala odvolanie. Treba prisvedčiť odporkyni v tom, že ak
podala odvolanie osobne na súde 2. októbra 2007, podala tento opravný prostriedok
v zákonom stanovenej lehote. Odvolací súd preto nesprávne jej odvolanie ako oneskorene
podané odmietol. Takýmto nesprávnym rozhodnutím o odmietnutí odvolania odňal odporkyni
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť je nielen
dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tiež okolnosťou, pre ktorú musí
dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
2/ Dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra
2008 sp. zn. 2 Co 33/2008 (č.l. 86 spisu), ktorým odmietol odvolanie odporkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo 4. decembra 2007 č.k. 15 C 121/2006-77 ako
oneskorene podané, nemá znaky vyššie uvedených uznesení, preto prípustnosť dovolania
odporkyne nemožno vyvodiť z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Prípustnosť dovolania by prichádzala
do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
Podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. sú pritom stanovené tak, že právne
významné nie je samotné tvrdenie dovolateľa, že k týmto vadám došlo, ale až jednoznačné
preukázanie výskytu procesnej vady tejto povahy.
Dovolateľka aj v dovolaní proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu
namieta, že postupom súdu je bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a naplnenie
tejto procesnej vady vidí v tom, že odvolací súd nesprávne odmietol jej odvolanie ako
oneskorene podané, hoci v posledný deň lehoty na podanie odvolania 31. decembra 2007
nemohla podať odvolanie, pretože o 13.00 hod bol príslušný okresný súd už zatvorený, i keď
stránkové hodiny boli až do 15.00 hod., a to isté sa týkalo aj pošty.
Účastníci občianskeho súdneho konania robia úkony akoukoľvek formou, pokiaľ
zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu (§ 41 ods. 1 O.s.p.). Robia ich spravidla
v čase podľa svojho uváženia. V niektorých prípadoch ale vyplýva čas, kedy treba úkon
urobiť, z lehoty určenej zákonom (viď napr. § 204 ods. 1 O.s.p.). Účastník konania sa môže
dostať do situácie, že z určitého dôvodu (ním zavineného alebo aj nezavineného) zmešká
urobenie úkonu v takej zákonom stanovenej lehote, pri nedodržaní ktorej už úkon nemôže
s úspechom urobiť. So zreteľom na zásadu, že právo patrí bdelým (pozorným, ostražitým,
opatrným), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon svojich práv,
neodkladajú svoje osobné rozhodnutia týkajúce sa výkonu práv na poslednú chvíľu, svoje
procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu,
predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných životných situácií sťažujúcich výkon práv
a ich uplatnenie v stanovených lehotách, je potrebné uviesť, že od doručenia uznesenia súdu
prvého stupňa (14. decembra 2007), mala odporkyňa do 31. decembra 2007 (koniec odvolacej
lehoty pripadol na sobotu 29. decembra 2007, preto posledným dňom na podanie odvolania
bol 31. december 2007, t.j. najbližší pracovný deň - posledný pracovný deň roku 2007)
dostatok času na podanie odvolania. Dovolateľka okrem dôvodov uvedených v dovolaní
ničím nepreukázala (napriek snahe jej ustanoveného advokáta), že urobila všetko pre to, aby
nedošlo k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania a neoznačila dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení o skrátení pracovnej doby na súde, na ktorom chcela podať odvolanie po 13. hodine
31. decembra 2007. Správne preto odvolací súd jej odvolanie podané 2. januára 2008 ako
oneskorene podané odmietol.
Keďže odvolací súd neodňal dovolateľke možnosť konať pred súdom tým, že odmietol
jej odvolanie ako oneskorene podané, dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka
neopodstatnene namieta, že v predmetnom konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania
odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008 sp. zn.
2 Co 33/2008 (č.l. 86) nemožno vyvodiť ani z § 237 O.s.p., preto dovolanie odmietol podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti uzneseniu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
K tej časti dovolania, v ktorej dovolateľka namieta, že vyššie uvedené uznesenie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že
nesprávne právne posúdenie veci zakladá vadu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nie však
vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Nesprávne právne posúdenie je síce prípustným dovolacím
dôvodom (možno ho uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné), samo osebe ale
nezakladá prípustnosť dovolania (nie je vadou v zmysle § 237 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková