Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
87c/368241.85cf43.pdf
PDF · 115.8 KB
No categories available
3Nc/10/2010
Najvyšší súd 3 Nc 10/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v B.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. a spol., s.r.o. so sídlom v B., proti žalovanému P.,
a.s., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenému H., s.r.o. so sídlom v B., o ochranu osobnosti,
vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 13 C 289/2005 a na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 6 Co 209/2009, v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu
v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Martin Murgaš, JUDr. Lenka Praženková
a JUDr. Juraj Mateja n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je
na tomto súde vedená pod sp. zn. 6 Co 209/2009.
O d ô v o d n e n i e
V odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
6 Co 209/2009 oznámili sudcovia tohto súdu, ktorí majú v súlade s rozvrhom práce Krajského
súdu v Bratislave ako členovia senátu 6 Co prejednať a rozhodnúť uvedenú vec, že sú u nich
dané skutočnosti, pre ktoré sú sudcovia tohto senátu vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci (§ 14 ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p.). Za dôvod ich vylučujúci z prejednávania
a rozhodovania vyššie uvedenej právnej veci označili skutočnosť, že účastník konania na
strane žalobcu je sudcom Krajského súdu v Bratislave.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov senátu 6 Co tohto súdu
pracujúceho v zložení JUDr. Martin Murgaš – predseda senátu a členovia senátu JUDr. Lenka
Praženková a JUDr. Juraj Mateja (§ 15 O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je
sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p.,
23 Nc 10/2010
v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti
o nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu
buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň
napríklad v prípade priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania) alebo k zástupcovi
účastníka konania.
Pokiaľ ide o existenciu právne relevantného pomeru sudcov senátu 6 Co Krajského
súdu v Bratislave k účastníkovi konania v postavení žalobcu, z oznámenia sudcov tohto
senátu vyplýva, že sa cítia byť subjektívne zaujatí pre svoj vzťah k žalobcovi z dôvodu, že ide
o sudcu Krajského súdu v Bratislave.
Analýza skutočností uvádzaných sudcami senátu 6 Co Krajského súdu v Bratislave
neumožňuje podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatie záveru, že sudcovia
tohto senátu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci.
Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať
sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie
súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne
spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.
Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanému prípadu,
účastníkom konania a ich zástupcom vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu
zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo
súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej
pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.
O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať
vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje
konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá
skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pomer, so zreteľom na
ktorý by vznikali pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Súčasťou takto vnímaného vecného
prístupu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania je tiež schopnosť vyrovnať sa
vnútorne so situáciou, že niektorého z účastníkov pozná. Aj takáto schopnosť sudcu je totiž
neoddeliteľnou súčasťou jeho spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sama skutočnosť, že sudca sa zo
svojich subjektívnych hľadísk “cíti zaujatý“ vo vzťahu k účastníkovi konania nezakladá ale
bez ďalšieho dôvod pre vylúčenie tohto sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, a to
najmä nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých sudca subjektívne vyvodzuje možnosť vzniku
pochybnosti o jeho nezaujatom prístupe, nie sú ničím objektivizované. Len v skutočnosti, že
účastníkom konania je sudca vykonávajúci svoju funkciu na tom istom pracovisku, totiž
absentuje objektívny základ vo výroku menovanými sudcami konštatovanej zaujatosti,
pretože vzájomné vzťahy medzi sudcami sú vzťahmi neutrálnymi a sú založené na
profesionálnom a zodpovednom plnení si svojich zákonných úloh a povinností. Ak rámec
vzájomných vzťahov medzi sudcami povinnými vykonávať svoju funkciu nezávisle
a nestranne, neprekročí rámec neutrálneho a profesionálneho výkonu funkcie, nemožno mať,
bez ďalšieho, pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že vzájomný vzťah medzi
sudcami prestane byť vzťahom neutrálnym a prerastie cez rýdzo profesionálny rámec výkonu
funkcie sudcu a nadobudne charakter, či už bližšieho pozitívneho vzťahu, alebo prípadne
negatívneho vzťahu, môžu tieto okolnosti vzbudzovať opodstatnené pochybnosti o ich
nestrannosti a byť dôvodom pre následné vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania
príslušnej právnej veci. Z oznámenia sudcov senátu 6 Co Krajského súdu v Bratislave však
nevyplýva, že by ich vzťah k žalobcovi prekročil rámec profesionálneho výkonu funkcie.
Na základe vyššie uvedeného a v súlade s judikatúrou ESĽP, ústavného súdu dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prípade sudcov senátu 6 Co Krajského súdu
v Bratislave nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle
§ 14 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje žiadny
dôvod objektívnej povahy, so zreteľom na ktorý by mohli vznikať pochybnosti o tom, že títo
sudcovia budú voči účastníkom konania postupovať nezaujato, neutrálne, že im priznajú
rovnaké možnosti na uplatnenie všetkých práv účastníka občianskeho súdneho konania a že
vec objektívne – podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia – posúdia so zreteľom na
všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie. Len samotnú okolnosť, že sú sudcami tohto
istého krajského súdu ako aj žalobca, nemožno bez ďalšieho považovať za taký kvalifikovaný
dôvod vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, aký je predvídaný v § 14 ods. l
Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by
mohla byť považovaná za relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., rozhodol tak, že sudcovia
Krajského súdu v Bratislave JUDr. Martin Murgaš, JUDr. Lenka Praženková a JUDr. Juraj
Mateja nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. apríla 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková