Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0a2/368545.7bbe64.pdf
PDF · 153 KB
No categories available
1Ndz/2/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ing. JUDr.
Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.,
v právnej veci navrhovateľa: O., naposledy bytom v zahraničí I., toho času bytom: H., zast.
JUDr. F., advokátom v B., adresa pre doručovanie:. P., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-2176-15/PO-Ž/2006 zo dňa 24.1.2007, vo veci
vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Saz/25/007, o námietke zaujatosti sudcu
vznesenej navrhovateľom, takto
rozhodol:
Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľ. nie je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou
O d ô v o d n e n i e :
V predmetnej právnej veci vedenej na krajskom súde vzniesol navrhovateľ
na pojednávaní pred krajským súdom dňa 22.4.2009 námietku zaujatosti proti konajúcemu
sudcovi JUDr. Ľ., ktorú doplnil písomným podaním zo dňa 11.8.2009, s tým odôvodnením, že
menovaný sudca na pojednávaní dal nespochybniteľne najavo svoje pocity, vystupoval voči
nemu „akoby s nenávisťou“, žalobcovi nebolo umožnené, aby objasnil otázky spojené s jeho
predchádzajúcim životom na Ukrajine, sudca žalobcovi obmedzil jeho právo na spravodlivý
súdny proces a uviedol, že sudcovi už nedôveruje. Navrhovateľ správanie sudcu vnímal ako
určitú provokáciu, čo sa odzrkadlilo v tom, že sa situácia vyhrotila do nepríjemných prejavov,
nepriamej neznášanlivosti, prostredie nebolo zdravé a preto viedlo k vzneseniu námietky na
pojednávaní dňa 22.4.2009.
V súvislosti s týmto poukázal na judikatúru súdnych orgánov v Štrasburgu (Backmans
c. Belgicko) a tzv. teóriu zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,
ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán.
JUDr. Ľ. sa k námietke zaujatosti vyjadril dňa 21.04.2010 tak, že sa vo veci necíti byť
zaujatý, s navrhovateľom a jeho právnym zástupcom sa prvý raz stretol na pojednávaní
22.04.2009, ktoré viedol tak ako v každej inej právnej veci – štandardným spôsobom v zmysle
platných právnych noriem, o čom svedčí aj zápisnica z tohto pojednávania, z obsahu ktorej je
zrejmé, že navrhovateľ i jeho právny zástupca mali možnosť prednášať svoje právne názory
a vyjadrovať sa nad rámec podaného návrhu. Poukázal na to, že nezadal žiadnu príčinu
k tomu, aby bol jeho postup vedenia pojednávania zo strany navrhovateľa vnímaný ako
zaujatý, či provokatívny a v súvislosti s tým poukázal aj na vyjadrenie navrhovateľa
v zápisnici z pojednávania 23.2.2010.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 14 ods. 2 O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí
rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie
o dovolaní.
Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných
veciach (ods. 3).
Podľa § 15 ods. 1 O.s.p. platí, že ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je
vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony,
ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca,
o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí náhodným výberom pomocou
technických prostriedkov a programových prostriedkov podľa osobitného predpisu. Ak ide
o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať
o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.
Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený
súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Podľa § 16 ods. 1 O.s.p. súd predloží vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti
do desiatich dní od jej podania nadriadenému súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne
do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte.
Požiadavka nestrannosti súdu (sudcu) vyplýva z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1
ústavy ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a cit. ustanovení
§ 14 O.s.p. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)
a strannosti.
Možnú existenciu hore uvedeného vzťahu zaujatosti majú vnútroštátne súdy v zmysle
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veci Piersack proti
Belgicku) preverovať zo subjektívneho ako aj z objektívneho hľadiska. V žiadnom prípade
však z uvedenej judikatúry nevyplýva záver, že nesúhlas účastníka konania s aplikáciou
procesných alebo hmotno-právnych predpisov konajúcim sudcom môže založiť pochybnosti
o jeho nestrannosti zo subjektívneho alebo z objektívneho hľadiska.
Najvyšší súd na tomto mieste upozorňuje, že preverovanie subjektívneho hľadiska
vychádza zo zistenia osobného postoja konajúceho sudcu k veci, účastníkom alebo k ich
zástupcom. Zo subjektívneho hľadiska je nestranný taký sudca, ktorý je podľa svojho
vedomia a svedomia nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcoch)
v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie
ani antipatie, teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a že k právnemu vzťahu, ktorý
rieši, nezískal vzťah ešte predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda
predpoklad, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. V prípade, že sudca
jednoznačne a nespochybňujúcim spôsobom vyjadril svoje vnútorné presvedčenie o svojej
nestrannosti, potom sa jeho nestrannosť neustále predpokladá až do okamihu predloženia
dôkazu opaku. Z obsahu spisu sp. zn. 9Saz 2/2010 a najmä z vyjadrenia sudcu samotného
nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by mohli čo aj len podporiť mienku navrhovateľa,
že sudcovi Krajského súdu v Bratislave bráni v prejednaní tejto veci jeho zaujatosť.
Naopak objektívne hľadisko je založené na zistení, či sudca v každom štádiu súdneho
konania poskytuje verejnosti dostatočné záruky vylučujúce akékoľvek oprávnené pochybnosti
o tom, že bude v danej veci rozhodovať zaujato a v konečnom dôsledku nespravodlivo (teória
zdania). Prvkom zásadného významu v otázke rozhodovania o zaujatosti sudcu je to, či obavy
účastníka o nestrannosť sudcu sú reálne oprávnené, pričom uvedené obavy sa musia zakladať
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach tvrdených účastníkom.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodujúceho o námietke
zaujatosti voči menovanému sudcovi nie sú splnené predpoklady pre vylúčenie sudcu
z prejednávania predmetnej právnej veci. Z dôvodov uvádzaných navrhovateľom nevyplýva,
že by zákonný sudca mal vzťah k predmetnej veci resp. k účastníkom, pre ktorý by bolo
možné mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení námietky
zaujatosti nie sú podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky objektívne spôsobilé
u vyvolať dojem o názorovej inklinácii zákonného sudcu k niektorej z procesných strán
a na základe toho aj o tom, že k prejednávanej veci má vytvorený názor.
Vzťah sudcu konajúceho vo veci je k veci samej a k účastníkom zásadne vzťahom
úradným, charakterizovaným pri výkone sudcovskej funkcie tým, že sudcovia sú nezávislí
a viazaní len zákonom. Iný ako takýto vzťah namietaného sudcu k účastníkom zistený nebol,
keď z obsahu spisu (a nakoniec aj z vyjadrenia samotného navrhovateľa na pojednávaní
pred krajským súdom dňa 23.09.2009, kde na otázku súdu sám uviedol, že nemal pocit,
že by sa k nemu konajúci sudca správal s nenávisťou), ani z vyjadrenia sudcu krajského súdu
nevyplýva, že by mal k účastníkom (zástupcom) alebo k veci samej taký osobný vzťah, aký sa
predpokladá ako podmienka vylúčenia v ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, že sudcu krajského súdu
JUDr. Ľ. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 29. apríla 2010
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová