Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ndz/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ing. JUDr.

Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.,

v právnej veci navrhovateľa: O., naposledy bytom v zahraničí I., toho času bytom: H., zast.

JUDr. F., advokátom v B., adresa pre doručovanie:. P., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-2176-15/PO-Ž/2006 zo dňa 24.1.2007, vo veci

vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , o námietke zaujatosti sudcu

vznesenej navrhovateľom, takto

rozhodol:

Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľ. nie je vylúčený z prejednávania a

rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou

.

O d ô v o d n e n i e :

V predmetnej právnej veci vedenej na krajskom súde vzniesol navrhovateľ

na pojednávaní pred krajským súdom dňa 22.4.2009 námietku zaujatosti proti konajúcemu

sudcovi JUDr. Ľ., ktorú doplnil písomným podaním zo dňa 11.8.2009, s tým odôvodnením, že

menovaný sudca na pojednávaní dal nespochybniteľne najavo svoje pocity, vystupoval voči

nemu „akoby s nenávisťou“, žalobcovi nebolo umožnené, aby objasnil otázky spojené s jeho

predchádzajúcim životom na Ukrajine, sudca žalobcovi obmedzil jeho právo na spravodlivý

súdny proces a uviedol, že sudcovi už nedôveruje. Navrhovateľ správanie sudcu vnímal ako

určitú provokáciu, čo sa odzrkadlilo v tom, že sa situácia vyhrotila do nepríjemných prejavov,

nepriamej neznášanlivosti, prostredie nebolo zdravé a preto viedlo k vzneseniu námietky na

pojednávaní dňa 22.4.2009.

V súvislosti s týmto poukázal na judikatúru súdnych orgánov v Štrasburgu (Backmans

c. Belgicko) a tzv. teóriu zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán.

JUDr. Ľ. sa k námietke zaujatosti vyjadril dňa 21.04.2010 tak, že sa vo veci necíti byť

zaujatý, s navrhovateľom a jeho právnym zástupcom sa prvý raz stretol na pojednávaní

22.04.2009, ktoré viedol tak ako v každej inej právnej veci – štandardným spôsobom v zmysle

platných právnych noriem, o čom svedčí aj zápisnica z tohto pojednávania, z obsahu ktorej je

zrejmé, že navrhovateľ i jeho právny zástupca mali možnosť prednášať svoje právne názory

a vyjadrovať sa nad rámec podaného návrhu. Poukázal na to, že nezadal žiadnu príčinu

k tomu, aby bol jeho postup vedenia pojednávania zo strany navrhovateľa vnímaný ako

zaujatý, či provokatívny a v súvislosti s tým poukázal aj na vyjadrenie navrhovateľa

v zápisnici z pojednávania 23.2.2010.

Podľa sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí

rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie

o dovolaní.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných

veciach (ods. 3).

Podľa platí, že ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je

vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony,

ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca,

o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov podľa osobitného predpisu. Ak ide

o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať

o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.

Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený

súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa súd predloží vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti

do desiatich dní od jej podania nadriadenému súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne

do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte.

Požiadavka nestrannosti súdu (sudcu) vyplýva z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1

ako aj z Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a cit. ustanovení

Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)

a strannosti.

Možnú existenciu hore uvedeného vzťahu zaujatosti majú vnútroštátne súdy v zmysle

ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veci Piersack proti

Belgicku) preverovať zo subjektívneho ako aj z objektívneho hľadiska. V žiadnom prípade

však z uvedenej judikatúry nevyplýva záver, že nesúhlas účastníka konania s aplikáciou

procesných alebo hmotno-právnych predpisov konajúcim sudcom môže založiť pochybnosti

o jeho nestrannosti zo subjektívneho alebo z objektívneho hľadiska.

Najvyšší súd na tomto mieste upozorňuje, že preverovanie subjektívneho hľadiska

vychádza zo zistenia osobného postoja konajúceho sudcu k veci, účastníkom alebo k ich

zástupcom. Zo subjektívneho hľadiska je nestranný taký sudca, ktorý je podľa svojho

vedomia a svedomia nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcoch)

v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie

ani antipatie, teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a že k právnemu vzťahu, ktorý

rieši, nezískal vzťah ešte predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda

predpoklad, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. V prípade, že sudca

jednoznačne a nespochybňujúcim spôsobom vyjadril svoje vnútorné presvedčenie o svojej

nestrannosti, potom sa jeho nestrannosť neustále predpokladá až do okamihu predloženia

dôkazu opaku. Z obsahu spisu sp. zn. a najmä z vyjadrenia sudcu samotného

nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by mohli čo aj len podporiť mienku navrhovateľa,

že sudcovi Krajského súdu v Bratislave bráni v prejednaní tejto veci jeho zaujatosť.

Naopak objektívne hľadisko je založené na zistení, či sudca v každom štádiu súdneho

konania poskytuje verejnosti dostatočné záruky vylučujúce akékoľvek oprávnené pochybnosti

o tom, že bude v danej veci rozhodovať zaujato a v konečnom dôsledku nespravodlivo (teória

zdania). Prvkom zásadného významu v otázke rozhodovania o zaujatosti sudcu je to, či obavy

účastníka o nestrannosť sudcu sú reálne oprávnené, pričom uvedené obavy sa musia zakladať

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach tvrdených účastníkom.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodujúceho o námietke

zaujatosti voči menovanému sudcovi nie sú splnené predpoklady pre vylúčenie sudcu

z prejednávania predmetnej právnej veci. Z dôvodov uvádzaných navrhovateľom nevyplýva,

že by zákonný sudca mal vzťah k predmetnej veci resp. k účastníkom, pre ktorý by bolo

možné mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení námietky

zaujatosti nie sú podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky objektívne spôsobilé

u vyvolať dojem o názorovej inklinácii zákonného sudcu k niektorej z procesných strán

a na základe toho aj o tom, že k prejednávanej veci má vytvorený názor.

Vzťah sudcu konajúceho vo veci je k veci samej a k účastníkom zásadne vzťahom

úradným, charakterizovaným pri výkone sudcovskej funkcie tým, že sudcovia sú nezávislí

a viazaní len zákonom. Iný ako takýto vzťah namietaného sudcu k účastníkom zistený nebol,

keď z obsahu spisu (a nakoniec aj z vyjadrenia samotného navrhovateľa na pojednávaní

pred krajským súdom dňa 23.09.2009, kde na otázku súdu sám uviedol, že nemal pocit,

že by sa k nemu konajúci sudca správal s nenávisťou), ani z vyjadrenia sudcu krajského súdu

nevyplýva, že by mal k účastníkom (zástupcom) alebo k veci samej taký osobný vzťah, aký sa

predpokladá ako podmienka vylúčenia v ustanovení

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, že sudcu krajského súdu

JUDr. Ľ. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 29. apríla 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová