Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/12/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného J. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1

písm. d/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 29. apríla 2010 v Bratislave

dovolanie obvineného J. B. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 7. apríla 2009,

sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného J. B. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 29. júla 2008, sp. zn. , bol

obžalovaný J. B. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Trnava zo dňa 10. mája 2006, sp. zn.

ČTS-P: ORP-1449/D1-SK-2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. júla 2006, mu bol

uložený okrem iného i zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia, dňa 12. decembra 2006, v čase o 13.35 hod. v P. , na ulici

D., viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. C., ev. č.

X., pričom bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru

v Piešťanoch.

Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3

Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov, výkon ktorého mu bol

2

podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu

v trvaní jedného roka.

Zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený aj trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Odvolanie, ktoré proti tomuto rozsudku podal obžalovaný J. B. bolo uznesením

Krajského súdu v Trnave zo 7. apríla 2009, sp. zn. , podľa § 319

ako nedôvodné zamietnuté.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený J. B. dovolanie prostredníctvom obhajkyne

JUDr. B. Š.

Obvinený opiera dovolanie o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/ a písm. i/ slovným konštatovaním, že o tieto dôvody ho opiera,

ale neuviedol, v čom malo byť napadnutým rozhodnutím zásadným spôsobom porušené právo

na jeho obhajobu ( ), neuvádza, ktoré dôkazy, na ktorých

sa zakladá napadnuté rozhodnutie, neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Celé odôvodnenie dovolania v podstate spočíva v tom, že podľa obvineného došlo

v predmetnej veci k veľmi závažnému pochybeniu spočívajúcemu v tom, že mu nebol

preukázaný úmysel spáchať trestný čin, a to z toho dôvodu, že nebolo náležite preukázané,

či úradné rozhodnutie, ktoré mal mariť, existuje, či je právoplatné a v neposlednom rade,

či on mal o tom vedomosť. Uviedol, že u neho nebolo preukázané ani len to, že by

sa o rozhodnutí, ktoré mal mariť, dozvedel, nehovoriac už ani o tom, že by ho následne chcel

mariť, resp. že by vedel, že ho svojim konaním mariť môže.

Z uvedeného dôvodu považuje obvinený napadnuté rozhodnutie za také, ktoré

je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže nenaplnil znak skutkovej podstaty

trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. V tom zrejme videl dovolací dôvod

podľa

V ďalšej časti odôvodnenia dovolania poukázal na tie časti spisového materiálu

v predmetnej veci, kde je obsiahnutá aj časť toho spisu Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Trnave, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré on mal mariť a upriamoval

3

pozornosť na to, že ani nebol riadne predvolaný na ústne prerokovanie priestupku, lebo mu

bolo doručované na adresu, na ktorej nebýval. Taktiež upozornil na tie rozhodnutia

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Trnave, ktorými bolo

zastavené trestné stíhanie proti nemu z dôvodu, že o rozhodnutiach, ktoré mal mariť, nemal

vedomosť.

Okrem toho uviedol, že popis skutku v odsudzujúcom rozsudku, ktorý nie je

podľa neho trestným činom, ani nekorešponduje so skutočnosťou, lebo svedkovia Š. a P.,

príslušníci Policajného zboru, ktorí mali obvineného kontrolovať a zistiť údajné marenie

výkonu úradného rozhodnutia, ho kontrolovali v čase, keď motorové vozidlo neviedol.

Ďalšie pochybenie videl v tom, že v rozhodnutí Okresného dopravného inšpektorátu

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, ktoré je v popise skutku, sa uvádza,

že nie je držiteľom vodičského preukazu, a to aj napriek tomu, že z evidenčnej karty vodiča

vyplýva, že bol v čase kontroly držiteľom vodičského oprávnenia.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil podľa porušenie zákona v ustanoveniach ,

písm. g/ a písm. i/ a podľa , zrušil napadnuté rozhodnutie

a podľa prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať (, ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie je

potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Pokiaľ ide o ustanovenia a , obvinený

nekonkretizuje, v čom má spočívať zásadné porušenie jeho práva na obhajobu v konaní

pred oboma súdmi a ktoré dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom. Zrejme iba

vychádza z toho, že podľa jeho názoru mu vina nebola preukázaná, lebo nebola preukázaná

4

subjektívna stránka žalovaného prečinu a síce jeho zavinenie spočívajúce v tom, že by bol

vedel o rozhodnutí, ktorým mu bolo zakázané viesť motorové vozidlá a napriek tomu ho

nerešpektoval a motorové vozidlo viedol.

Toto sú však otázky skutkové. Aj subjektívna stránka trestného činu je predmetom

dokazovania a obidva súdy sa ňou zaoberali a uviedli, ktoré dôkazy v tomto smere vykonali

a ako ich vyhodnotili. Obidva súdy nemali v kompetencii preskúmavať administratívne

rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, ktorým bol obvinenému

uložený zákaz viesť motorové vozidlá a ktoré je právoplatné. Na to bol iný postup

v administratívnom konaní, ktorý nebol využitý. V predmetnom trestnom konaní

sa dokazovalo, kedy najneskôr bol s týmto administratívnym rozhodnutím obvinený

oboznámený, a že si bol vedomý toho, že má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.

Tvrdenie obvineného, že v momente, keď bol kontrolovaný príslušníkmi policajného

zboru, už vozidlo neviedol, ale stál vonku mimo neho, je irelevantné, keďže súdy uviedli,

ktorými dôkazmi bolo preukázané, že obvinený v čase uvedenom v skutkovej vete

prvostupňového rozsudku motorové vozidlo viedol.

Najvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/

a zdôrazniť, že sa nemôže v dovolaní zaoberať skutkovými otázkami.

Podľa dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací

súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný skutok tak ako bol

ustálený v skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa je možné posúdiť ako prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa a správne bol takto aj

obomi súdmi posúdený.

Dovolanie obvineného opierajúce sa o ustanovenie

vychádza z opaku. Neargumentuje tým, prečo taký skutok nie je možné posúdiť ako uvedený

prečin, ale tým, že taký skutok nebol preukázaný, lebo nebolo preukázané zavinenie

5

obvineného. To však nezakladá existenciu dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371

ods. 1 písm. i/

Rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného

ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd

nie je legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch

stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom

konaní.

So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že rozhodnutie napadnuté dovolaním

obvineného J. B. nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku ani na inom

nesprávnom hmotnoprávnom posúdení tak, ako to namietal v podanom dovolaní, a preto ním

uvádzaný dovolací dôvod podľa nie je daný. Najvyšší súd

nezistil ani, že by bolo porušené zásadným spôsobom právo obvineného na obhajobu

alebo že by niektorý relevantný dôkaz bol vykonaný nezákonne. Niet teda ani dovolacích

dôvodov podľa a

Keďže z podaného dovolania je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa , bolo potrebné rozhodnúť tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Kóňová