Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
667/363314.9b0470.pdf
PDF · 102.47 KB
No categories available
5Tdo/12/2010
Najvyšší súd 5 Tdo 12/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného J. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 29. apríla 2010 v Bratislave
dovolanie obvineného J. B. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 7. apríla 2009,
sp. zn. 3 To 65/2008 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. B. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 29. júla 2008, sp. zn. 3 T 66/2008, bol
obžalovaný J. B. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Trnava zo dňa 10. mája 2006, sp. zn.
ČTS-P: ORP-1449/D1-SK-2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. júla 2006, mu bol
uložený okrem iného i zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia, dňa 12. decembra 2006, v čase o 13.35 hod. v P. , na ulici
D., viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. C., ev. č.
X., pričom bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru
v Piešťanoch.
Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3
Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov, výkon ktorého mu bol
podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní jedného roka.
Zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
Odvolanie, ktoré proti tomuto rozsudku podal obžalovaný J. B. bolo uznesením
Krajského súdu v Trnave zo 7. apríla 2009, sp. zn. 3 To 65/2008, podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuté.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený J. B. dovolanie prostredníctvom obhajkyne
JUDr. B. Š.
Obvinený opiera dovolanie o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. g/ a písm. i/ Tr. por. slovným konštatovaním, že o tieto dôvody ho opiera,
ale neuviedol, v čom malo byť napadnutým rozhodnutím zásadným spôsobom porušené právo
na jeho obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), neuvádza, ktoré dôkazy, na ktorých
sa zakladá napadnuté rozhodnutie, neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Celé odôvodnenie dovolania v podstate spočíva v tom, že podľa obvineného došlo
v predmetnej veci k veľmi závažnému pochybeniu spočívajúcemu v tom, že mu nebol
preukázaný úmysel spáchať trestný čin, a to z toho dôvodu, že nebolo náležite preukázané,
či úradné rozhodnutie, ktoré mal mariť, existuje, či je právoplatné a v neposlednom rade,
či on mal o tom vedomosť. Uviedol, že u neho nebolo preukázané ani len to, že by
sa o rozhodnutí, ktoré mal mariť, dozvedel, nehovoriac už ani o tom, že by ho následne chcel
mariť, resp. že by vedel, že ho svojim konaním mariť môže.
Z uvedeného dôvodu považuje obvinený napadnuté rozhodnutie za také, ktoré
je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže nenaplnil znak skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. V tom zrejme videl dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V ďalšej časti odôvodnenia dovolania poukázal na tie časti spisového materiálu
v predmetnej veci, kde je obsiahnutá aj časť toho spisu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Trnave, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré on mal mariť a upriamoval
pozornosť na to, že ani nebol riadne predvolaný na ústne prerokovanie priestupku, lebo mu
bolo doručované na adresu, na ktorej nebýval. Taktiež upozornil na tie rozhodnutia
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Trnave, ktorými bolo
zastavené trestné stíhanie proti nemu z dôvodu, že o rozhodnutiach, ktoré mal mariť, nemal
vedomosť.
Okrem toho uviedol, že popis skutku v odsudzujúcom rozsudku, ktorý nie je
podľa neho trestným činom, ani nekorešponduje so skutočnosťou, lebo svedkovia Š. a P.,
príslušníci Policajného zboru, ktorí mali obvineného kontrolovať a zistiť údajné marenie
výkonu úradného rozhodnutia, ho kontrolovali v čase, keď motorové vozidlo neviedol.
Ďalšie pochybenie videl v tom, že v rozhodnutí Okresného dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, ktoré je v popise skutku, sa uvádza,
že nie je držiteľom vodičského preukazu, a to aj napriek tomu, že z evidenčnej karty vodiča
vyplýva, že bol v čase kontroly držiteľom vodičského oprávnenia.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyslovil podľa § 386 ods. 1 Tr. por. porušenie zákona v ustanoveniach § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. g/ a písm. i/ Tr. por. a podľa § 386 ods. 2 Tr. por., zrušil napadnuté rozhodnutie
a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie je
potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. poriadku).
Pokiaľ ide o ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por., obvinený
nekonkretizuje, v čom má spočívať zásadné porušenie jeho práva na obhajobu v konaní
pred oboma súdmi a ktoré dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom. Zrejme iba
vychádza z toho, že podľa jeho názoru mu vina nebola preukázaná, lebo nebola preukázaná
subjektívna stránka žalovaného prečinu a síce jeho zavinenie spočívajúce v tom, že by bol
vedel o rozhodnutí, ktorým mu bolo zakázané viesť motorové vozidlá a napriek tomu ho
nerešpektoval a motorové vozidlo viedol.
Toto sú však otázky skutkové. Aj subjektívna stránka trestného činu je predmetom
dokazovania a obidva súdy sa ňou zaoberali a uviedli, ktoré dôkazy v tomto smere vykonali
a ako ich vyhodnotili. Obidva súdy nemali v kompetencii preskúmavať administratívne
rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, ktorým bol obvinenému
uložený zákaz viesť motorové vozidlá a ktoré je právoplatné. Na to bol iný postup
v administratívnom konaní, ktorý nebol využitý. V predmetnom trestnom konaní
sa dokazovalo, kedy najneskôr bol s týmto administratívnym rozhodnutím obvinený
oboznámený, a že si bol vedomý toho, že má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.
Tvrdenie obvineného, že v momente, keď bol kontrolovaný príslušníkmi policajného
zboru, už vozidlo neviedol, ale stál vonku mimo neho, je irelevantné, keďže súdy uviedli,
ktorými dôkazmi bolo preukázané, že obvinený v čase uvedenom v skutkovej vete
prvostupňového rozsudku motorové vozidlo viedol.
Najvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. a zdôrazniť, že sa nemôže v dovolaní zaoberať skutkovými otázkami.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací
súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný skutok tak ako bol
ustálený v skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa je možné posúdiť ako prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. por. a správne bol takto aj
obomi súdmi posúdený.
Dovolanie obvineného opierajúce sa o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
vychádza z opaku. Neargumentuje tým, prečo taký skutok nie je možné posúdiť ako uvedený
prečin, ale tým, že taký skutok nebol preukázaný, lebo nebolo preukázané zavinenie
obvineného. To však nezakladá existenciu dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd
nie je legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch
stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom
konaní.
So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že rozhodnutie napadnuté dovolaním
obvineného J. B. nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku ani na inom
nesprávnom hmotnoprávnom posúdení tak, ako to namietal v podanom dovolaní, a preto ním
uvádzaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je daný. Najvyšší súd
nezistil ani, že by bolo porušené zásadným spôsobom právo obvineného na obhajobu
alebo že by niektorý relevantný dôkaz bol vykonaný nezákonne. Niet teda ani dovolacích
dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por.
Keďže z podaného dovolania je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por., bolo potrebné rozhodnúť tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Kóňová