Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a70/376378.675392.pdf
PDF · 147.24 KB
No categories available
1Cdo/174/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 174/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. V., podnikateľa,
obchodné meno Ing. V. – S., s miestom podnikania S., IČO: X., v dovolacom konaní
zastúpeného JUDr. L., advokátom v P., proti žalovanej E., bývajúcej v S., v dovolacom
konaní zastúpenej JUDr. M., advokátom v S., o zaplatenie 516,03 € (15 545,90 Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6 C 272/2002, na
dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. júna 2008 sp. zn. 13 Co
16/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 2. júna 2008
sp. zn. 13 Co 16/2008 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Stará Ľubovňa (súd prvého stupňa ) rozsudkom z 24. januára 2008 č. k. 6
C 272/2002 - 220 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 15 545,90 Sk s 15,5 %
úrokom z omeškania ročne od 1. januára 2002 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti (týkajúcej
sa príslušenstva) žalobu zamietol. Žalovanej zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania 5 983,60 Sk a nahradiť trovy štátu 6 614 Sk na účet súdu prvého stupňa.
Rozhodol tak po zistení, že medzi účastníkmi došlo k platne uzavretej ústnej zmluve o dielo,
pričom celková hodnota diela činila sumu 365 545,90 Sk, ktorú skutočnosť žalovaná
nespochybnila. Žalobca vykonal u žalovanej stavebné práce a hodnotu prác vyfakturoval
dvomi faktúrami č. X. a č. Y.. Aj keď faktúra č. X. bola vystavená pre obchodnú spoločnosť
S., s.r.o., medzi účastníkmi nebolo sporné, že práce popísané v tejto faktúre boli vykonané pre
žalovanú. Okrem týchto prác pre žalovanú žalobca zakúpil i sanitárne zariadenie
/hydromasážnu vaňu a sprchovací box/ v hodnote 76 505 Sk, čo taktiež medzi účastníkmi
sporné nebolo. Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, že suma 28 114,70 Sk nie je
-2-1 Cdo 174/2008
ďalšou prijatou zálohou, ale len odúčtovanou čiastkou z celkovej prijatej zálohy v sume
350 000 Sk, ktorú uhradila žalovaná, potom - vzhľadom na celkovú hodnotu diela 365 545,90
Sk - zostala žalovanej povinnosť doplatiť žalobcovi zvyšok ceny podľa § 631 Obč. zák., t. j.
žalovanú istinu v sume 15 545,90 Sk. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil aplikáciou § 517
ods. 1, 2 Obč. zák., § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a výškou diskontnej sadzby určenej
Národnou bankou Slovenska, ktorá platila k prvému januáru 2002. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 3 a § 148 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Prešove (odvolací súd) na odvolanie žalovanej smerujúce proti
vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom 2. júna 2008 sp. zn.
13 Co 16/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že návrh žalobcu
zamietol (§ 220 O.s.p.); žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy prvostupňového
konania 21 320 Sk a trovy odvolacieho konania 6 114,80 Sk; tiež mu uložil povinnosť
nahradiť trovy štátu 6 614 Sk na účet súdu prvého stupňa. Odvolací súd v odôvodnení
rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne ho
právne vyhodnotil a to vo vzťahu k žalovanej. Dôvodil, že z návrhu jednoznačne vyplýva, že
žalovanou je E. ako fyzická osoba, nie podnikateľka, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že
na základe ústne dohodnutej zmluvy o dielo vykonal žalobca v prospech nej dohodnutý
predmet diela, a to stavebné práce na objekte rodinného domu v S., pričom za vykonané práce
vyúčtoval žalovanej cenu diela vo výške 143 660,60 Sk faktúrou č. Y. z 20. decembra 2001.
Teda predmetom sporu - podľa odvolacieho súdu - je zaplatenie tejto faktúry znejúcej na
žalovanú ako odberateľa, a keďže medzi účastníkmi nie je sporné, že žalovaná poskytla na
dohodnuté práce žalobcovi zálohu najmenej v sume 350 000 Sk, plne tak vykryla zaplatenie
tejto faktúry. Pokiaľ si žalobca z poskytnutej zálohy priradil zvyšnú časť na úhradu faktúry č.
X. za práce vykonané pre spoločnosť S., s.r.o., S., kde v tom čase žalovaná bola konateľkou,
platby si takto započítal nie podľa ich určenia, na čo znejú, ale svojvoľne. Odvolací súd bol
názoru, že žalobca ako dodávateľ vystupoval vo vzťahu nielen k žalovanej ako fyzickej
osobe, ale aj k uvedenej obchodnej spoločnosti, čo sú dva samostatné odberateľské subjekty a
že dlh za práce pre spoločnosť S., s.r.o. nie je dlhom žalovanej s tým, že ak by vo vzťahu k
uvedenej spoločnosti žalobcovi vznikol nedoplatok na cene diela, nič mu nebráni svoju
pohľadávku z titulu neuhradenia faktúry č. X. vymáhať si od uvedenej spoločnosti osobitnou
žalobou. Na základe takéhoto posúdenia (úvah) uzavrel, že žalovanej nevznikla povinnosť na
zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom žalobcovi.
-3-1 Cdo 174/2008
Proti tomuto zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie.
Žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je zjavne zmätočné a zistenia
odvolacieho súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v príslušných právnych
predpisoch. Argumentoval, že pre súdom prvého stupňa na pojednávaní 27. novembra 2003
žalovaná priznala, že práce vyúčtované faktúrou č. X. boli vykonávané v jej rodinnom dome,
t.j. na dohodnutom mieste vykonania diela. Upozornil aj na výsledky znaleckého
dokazovanie, na postup pri fakturácii podľa pokynov žalovanej a na záver súdu prvého
stupňa, ktorý si neosvojil obranu žalovanej, že by plnila žalobcovi nad rámec poskytnutej
zálohy 350 000 Sk.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne vyjadrila. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje
za zákonný a správny, a dovolanie navrhla zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Dovolateľ v predmetnej veci napadol zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu v tejto procesnej forme v zmysle
citovaného ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. sú splnené. Prípustnosť dovolania v danej veci
bola preto daná.
-4-1 Cdo 174/2008
Po preskúmaní veci dovolací súd ustálil, že žalobca v dovolaní podľa jeho obsahu
namieta ako dovolací dôvod to, že rozsudok odvolacieho súdu bol vydaný v konaní
postihnutom tzv. inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Inou vadou konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je vada konania, ktorá je rovnako
ako vady uvedené v § 237 O.s.p. spôsobená porušením procesných noriem upravujúcich
občianske súdne konanie, ktorá ale na rozdiel od nich nezakladá tzv. zmätočnosť rozhodnutia.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.), t. j bez zreteľa, či to dovolateľ
namieta alebo nenamieta, sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv.
inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. inými
vadami konania sa zaoberá - skúma ich - však iba vtedy, keď je dovolanie z určitého
zákonného dôvodu prípustné a o tento prípad v prejednávanej veci ide). Dovolací súd preto
skúmal nielen existenciu vád uvedených v § 237 O.s.p., ale aj to, či nedošlo k inej vade,
a zistil, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou majúcou za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav
veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonávania
dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
-5-1 Cdo 174/2008
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008 odvolací súd je viazaný
skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa z výnimkami ustanovenými
v odsekoch 2 až 4.
Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
(§ 213 ods. 2 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na nich
založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že
odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje
k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, ktorý
stav tvoril podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd sa nepovažoval byť viazaný
skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa z dokazovania vykonaného pred ním;
na podklade len svojich úvah odvolací súd vyvodil úplne odlišné skutkové a na ich základe aj
právne závery, t . j. bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo
doplnenie).
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na
základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods.
2 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre
odlišné hodnotenia dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim
odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti žalobného návrhu,
dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
-6-1 Cdo 174/2008
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom 2. júna 2008, na ktorom bolo
aj meritórne rozhodnuté, vyplýva, že odvolací súd po podaní správy o stave veci (doterajšom
priebehu konania) predsedom senátu a prednese zástupcu žalovanej iba oboznámil rozsudok
súdu prvého stupňa, odvolanie, poplatkové uznesenie a vyjadrenie k odvolaniu s prílohou.
Nedošlo teda k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania, hoci v odôvodnení svojho
rozsudku odvolací súd uvádza, že „súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav
a nesprávne ho právne vyhodnotil“ a že „odvolací súd sa oboznámil s dokladmi obsiahnutými
v spise, najmä s návrhom žalobcu, v tejto súvislosti doplnil dokazovanie“.
Súd prvého stupňa na podklade výsledkov ním vykonaného dokazovania založil svoje
rozhodnutie vo veci samej okrem iného na tom zistení skutkovej povahy, že stavebné práce,
ku ktorým sa vzťahujú obe spomenuté faktúry, vykonal u žalovanej žalobca na základe platne
uzavretej ústnej zmluvy účastníkov (ustálil, že došlo k vykonaniu diela, za ktoré si žalobca
ako nedoplatok z ceny diela uplatňuje požadovanú istinu). Skutočnosť vykonania týchto prác
pre žalovanú nespochybnil žiadny z účastníkov pri svojom výsluchu na súde prvého stupňa
a na tejto skutočnosti bez ďalšieho nič sa nezmenilo len tým, na koho žalobca vystavil
(adresoval) faktúru č. X. (k tomuto vystaveniu v priebehu konania žalobca podal vysvetlenie);
samotná žalovaná výslovne pred sudom prvého stupňa uviedla, že aj práce z tejto faktúry boli
vykonávané v jej rodinnom dome a hradila ich zo svojich finančných prostriedkov (porovnaj
č. l. 36 p.v. spisu). Žalobca tiež jasne pri svojom výsluchu na súde prvého stupňa uviedol, že
so spoločnosťou S., s.r.o. nemal uzatvorenú zmluvu o dielo a pre ňu žiadne práce
nevykonával (porovnaj č. l. 33 spisu).
Odvolací súd bez toho, aby si zadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. [a napred predovšetkým preskúmal
(zvážil), či je tu vôbec danosť potreby ďalšieho dokazovania o skutočnosti vykonania prác
(diela) pre žalovanú, ktorá skutočnosť - ako bolo spomenuté - medzi účastníkmi bola
nesporná], založil svoje rozhodnutie na skutkovom závere (presnejšie povedané na premise
bez vlastného skutkového zisťovania), že žalobca ako dodávateľ vystupoval vo vzťahu nielen
k žalovanej ako fyzickej osobe, ale aj k uvedenej obchodnej spoločnosti a že tu je dlh za práce
pre spoločnosť S., s.r.o., ktorý nie je dlhom žalovanej, z čoho vyvodil právny záver
o nedôvodnosti žalobného návrhu.
-7-1 Cdo 174/2008
Z uvedeného potom vyplýva, že takéto skutkové a na ne nadväzujúce právne závery
odvolacieho súdu je treba považovať za predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha
v súčasnom štádiu konania oprávnenie posudzovať správnosť týchto záverov odvolacieho
súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na doposiaľ uvedené uzavrel, že
dovolanie žalobcu je dôvodné, keďže v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); svojim uznesením
preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1, 4 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Jana Bajánková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta