Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/43/2008

-187

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. V. B., advokáta so

sídlom v K., A. X, správcu konkurznej podstaty úpadcu H. S., a. s., v konkurze, proti

žalovanému C. S., s. r. o., B., P., zastúpeného JUDr. M. H., advokátom, advokátska

kancelária Č. & H., B., K. X., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorá sa viedla na

Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2008, č. k. -166, takto

rozhodol:

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach

z 5. marca 2007, č. k. – 148 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Košiciach na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 5. marca 2007 č. k. – 148 zamietol

žalobu v časti, ktorou žalobca žiadal určiť, že dohoda o zrušení kúpnej zmluvy uzavretej

medzi úpadcom a žalovaným v znení dodatku č. 1 z 22. januára 2002 je voči konkurzným

veriteľom neúčinná a žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty 18 mil. Sk. V časti

o určení neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovaným 8. júna 2001

konanie zastavil potom, ako žalobca v tejto časti vzal žalobu späť.

K zamietajúcej časti rozsudku v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v sporovom

konaní je žalobca povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou

tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Kto a v akom

rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v koho

2

záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom

konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými

dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto

niečo tvrdí.

Žalobca v konaní nepredložil súdu dôkazy o tom, že dlžník uzavrel kúpnu zmluvu

č. 170401 z 8. júna 2001 a dodatok č. 1 k dohode o ukončení kúpnej zmluvy (?), ktorý zmenil

článok 2 tejto dohody v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, a že tento úmysel musel

byť druhej strane známy. Pravdivosť tvrdenia žalobcu nevyplýva z obsahu uzavretých

zmlúv ani zo skutočností uvedených v žalobe a jej prílohách.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na dovolanie žalobcu rozsudok

súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zmenil tak, že určil, že dohoda o zrušení kúpnej

zmluvy v znení dodatku č. 1 zo dňa 22. januára 2002 je voči konkurzným veriteľom právne

neúčinná. Žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty 18 mil. Sk a zaplatiť 13 000 Sk

trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v kúpnej zmluve uzavretej účastníkmi

písomnou formou 8. júna 2001 si v bode 7 zmluvné strany dohodli možnosť meniť obsah

uzavretej kúpnej zmluvy po vzájomnom písomnom odsúhlasení. Možnosť odstúpenia od

zmluvy si účastníci zmluvy osobitne nedohodli a v zmluve odkázali na § 344 až 354

. Z obsahu zmluvy vyplýva, že okrem zákonnej úpravy obsiahnutej

v odkazovanom až 354 si zmluvné strany nedohodli žiadne

osobitné podmienky, z ktorých by mohli zmluvné strany odstúpiť od uzavretej zmluvy.

V konaní nebolo preukázané a ani účastníkmi tvrdené, že na strane ktorejkoľvek zo

zmluvných strán nastala právna skutočnosť, na základe ktorej zmluvná strana uplatnila

zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy a ako je uvedené vyššie. Zmluvné dôvody na

odstúpenie od zmluvy nemali zmluvné strany dohodnuté žiadne. Dodatok č. 1 k dohode

o ukončení kúpnej zmluvy zo dňa 22. januára 2002 mení obsah dohody o ukončení kúpnej

zmluvy, ktorej obsah žiadna zo sporových strán nepredložila a jej existenciu nepreukázala.

Z tohto dôvodu v dodatku č. 1 z 22. januára 2002 zmluvnými stranami dohodnutá poriadková

pokuta (správne zrejme zmluvná pokuta) vo výške 18 mil. Sk nemá žiaden právny vzťah

k uzavretej zmluve z 8. júna 2001 a odkazuje len na poznámku v bode 1, že je dohodnutou

náhradou za „ukončenie“ zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy nedošlo, preto záväzok na

zaplatenie 18 mil. Sk bez právneho dôvodu, vyplývajúci z dodatku č. 1 z 22. januára 2002, je

prevzatý úpadcom neopodstatnene a neprimerane zaťažil úpadcu aj s prihliadnutím na to, že

3

návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu podal samotný úpadca 11. februára 2002

t. j. 20 dní po uzavretí dodatku a tri mesiace pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu

uznesením Krajského súdu v Košiciach z 28. mája 2002 pod sp. zn. .

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 24. apríla 2008.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dovolaní uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je predovšetkým

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie je nedostatočné lebo neobsahuje

v stanovené náležitosti. Rozhodnutie sa nevenuje opisu úvah a myšlienkových

postupov pri skúmaní splnenia zákonom stanovených podmienok pre neúčinnosť právnych

úkonov ako vyplývajú z o konkurze a vyrovnaní ( či pri

uzavretí dohody a zrušení zmluvy bol na strane úpadcu úmysel poškodiť veriteľov a či

žalovaný mal o takomto eventuálnom úmysle vedomosť). V rozhodnutí ani nenaznačil čo

nasvedčuje existencii stanovených zákonných podmienok a na základe akého skutkového

zistenia dospel k záveru, že dohoda o zrušení zmluvy v znení dodatku je neúčinná.

Naopak bez vysvetlenia prečo je to potrebné, sa venoval otázkam, ktoré pre

rozhodnutie nemajú žiadane význam. Neúčinnosť podľa rozhodnutia vychádza z tvrdení , že :

– pre odstúpenie od zmluvy nebol žiaden dôvod a k odstúpeniu nedošlo;

– dohodu o odstúpení od zmluvy, ktorú mení dodatok, žiadna zo zmluvných strán

nepredložila a nepreukázala;

– úpadcom prevzatý záväzok na zaplatenie 18 mil. Sk nemá žiaden právny vzťah

k uzavretej kúpnej zmluve a prevzatý záväzok neopodstatnene a neprimerane zaťažil

úpadcu.

Uvedené tvrdenia sú prekvapivé, neobstoja a nie je zrejmé ako k nim odvolací súd dospel.

Rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia veci. Zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, hoci žalobca neuniesol dôkazné

bremeno. Odvolacím súdom konštatovaná neúčinnosť sporných právnych úkonov je

výsledkom nesprávneho posúdenie prípadu, keďže vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu

neboli splnené zákonom stanovené dôvody. Zákonom stanovené dôvody nemožno a priori

predpokladať, musia byť v konaní preukázané a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalovaný

4

nad rámec svojich povinností preukázal, že všetky úkony v danom obchodnom vzťahu boli

opodstatnené; kúpna zmluva, dohoda o jej zrušení a jej dodatok. Bolo preukázané, že

podnikateľský zámer vybudovať celoslovenskú televíziu skutočne existoval a nebol len

predstieraným zámerom. Práca na realizácii diela sa rozbehla a žalobca do nej vložil nemalé

prostriedky. Žalobca podrobne rozpísal a doložil udalosti z konca roku 2001, ktoré viedli

k uzavretiu dohody o zrušení kúpnej zmluvy a k jej dodatku. To, že úpadca neplnil svoje

zmluvné povinnosti, viedlo k úverovaniu projektu žalovaným do neúmernej výšky. Táto

situácia viedla k opodstatnenej obave, že úpadca nebude spôsobilý zaplatiť zostávajúce

splátky. To napokon viedlo k rokovaniu so žalobcom a k dohode o zrušení zmluvy. Prevzatie

záväzku úpadcu zaplatiť 18 mil. Sk nesvedčí o jeho úmysle poškodiť veriteľov. Ak by

žalovaný jednostranne odstúpil od zmluvy musel by následne žalovať náhradu škody

v podstatne vyššej sume ako záväzok, ktorý prevzal na seba úpadca. Oba sporné úkony sú

úkonmi právne dovolenými a sú plne opodstatnené okolnosťami, ktoré sa v zmluvnom

vzťahu vyskytli. Dohoda o záväzku úpadcu zaplatiť 18 mil. Sk bola uzavretá s cieľom pokryť

aspoň časť škody, ktorá žalobcovi vznikla. Výšku záväzku preto nemožno považovať za

neprimerane vysokú.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v dovolaní uvádzaná argumentácia

prehliada ustanovenie o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého

možno odporovať právnemu úkonu dlžníka, ktorým na seba prevzal zmluvnú sankciu

neprimeranú svojmu majetku. V tomto prípade odporovateľnosti sa nevyžaduje preukázanie

úmyslu dlžníka poškodiť veriteľa ani vedomosť druhej strany o tomto úmysle. V takom

prípade postačuje preukázanie prevzatia sankcie neprimeranej jeho majetku. Splnenie týchto

podmienok bolo preukázané a odvolací súd si ich osvojil, keď plnenie označil za

neopodstatnené, neprimerane zaťažujúce a nemajúce žiaden vzťah ku kúpnej zmluve.

Prevažná časť námietok, ktoré sa odvíjajú od znenia § 15 ods. 2 sú preto pre posúdenie

predmetnej veci bezvýznamné. Dovolateľ v dovolaní obchádza § 15 ods. 6, ktorý odvolací

súd na prípad aplikoval, čo je zrejmé z odôvodnenia jeho rozsudku. Navrhuje preto dovolanie

v celom rozsahu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom

( ) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

5

preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že dovolanie je opodstatnené.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nespĺňa požiadavky, ktoré stanovuje

V odôvodnení nie je uvedené, ktoré skutočnosti považuje súd za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

riadil. Jediným skutkovým zistením, ktoré sa v rozsudku uvádza, je konštatovanie, že na

majetok spoločnosti H. S. a. s. bol 28. mája 2002 vyhlásený konkurz a za správcu podstaty

bol ustanovený JUDr. B.. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvého stupňa neúplné,

nepresvedčivé a tým pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Obdobným nedostatkom trpí aj rozhodnutie odvolacieho súdu. Navyše je v rozhodnutí

rozpor medzi časťou jeho výroku a odôvodnením rozsudku. Základom rozhodnutia

odvolacieho súdu je konštatovanie, že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy (zrejme aj

konštatovanie, že dohoda o odstúpení ani neexistuje, keďže ju účastníci nepredložili). Výrok

rozsudku však určuje, že dohoda o zrušení kúpnej zmluvy, v znení jej dodatku č. 1 z

22. januára 2002, je voči konkurzným veriteľom neúčinná. Úspešne odporovať podľa § 15

ods. 6 o konkurze a vyrovnaní však možno len platnému a predovšetkým

existujúcemu právnemu úkonu.

Uvedené nedostatky sú dôsledkom nedostatkov žaloby, ktoré neodstránil súd prvého

stupňa. V pôvodnej žalobe sa žalobca síce zmieňuje aj o dohode o zrušení (ukončení ) kúpnej

zmluvy a jej dodatku, o ktorej uvádza že ju nemá k dispozícii, avšak v petite žaloby žiada

určiť len neúčinnosť kúpnej zmluvy a uložiť žalovanému povinnosť vrátiť 18 mil. Sk do

podstaty. Žalobca v žalobe neuviedol, ktorej skutkovej podstaty odporovateľnosti uvedenej v

o konkurze a vyrovnaní sa dovoláva. Žalobca v priebehu konania,

podaním zo 4. februára 2004, rozšíril žalobu o určenie neúčinnosti dohody o zrušení kúpnej

zmluvy v znení jej dodatku, ani v rozšírení žaloby však neuvádza, ktorej skutkovej podstaty

odporovateľnosti sa pri ktorom úkone dovoláva, hoci zákonné podmienky pre odporovanie

uvedených úkonov sú zrejme rôzne. Na pojednávaní, na ktorom súd prvého stupňa rozhodol,

napokon žalobca žalobu v časti o odporovaní kúpnej zmluvy žalobu vzal späť, opäť bez toho,

aby žalobu doplnil o skutkové údaje vzťahujúce sa k zostávajúcemu petitu a ich právne

hodnotenie. Urobil tak až v odvolaní, kde sa dovoláva

o konkurze a vyrovnaní.

6

Dôvodom záveru že dodatok č. 1 k dohode o ukončení kúpnej zmluvy a z neho

vyplývajúci záväzok úpadcu nemá žiaden vzťah ku kúpnej zmluve a je bez právneho dôvodu,

je podľa odvolacieho súdu, skutočnosť, že dohoda o ukončení kúpnej zmluvy neexistuje.

Uvedený záver odvolacieho súdu je prinajmenšom predčasný. Obe procesné strany sa vo

svojich podaniach na dohodu o zrušení (ukončení) kúpnej zmluvy odvolávajú. Tomu, že

takúto dohodu účastníci uzavreli nasvedčuje znenie dodatku č. 1 z 22. januára 2002.

Dokument je výslovne označený ako dodatok k dohode o ukončení kúpnej zmluvy a aj

v jeho ďalšom texte sa ods. 1) odvoláva na čl. 2 dohody a ods. 3) na ostatné znenie dohody,

ktoré zostáva dodatkom nedotknuté. Hoci dohoda o ukončení kúpnej zmluvy môže mať

rozhodujúci význam pre zistenie a posúdenie okolností vedúcich k ukončeniu zmluvného

vzťahu, najmä dôvodu ukončenia, podmienok a dôsledkov, ani súd prvého stupňa ani

odvolací súd listinu nezadovážil ani inak nezistili jej obsah. Jej obsah môže byť okrem iného

rozhodujúci aj pre záver o tom, akú povahu má mať záväzok zaplatiť 18 mil. Sk vyplývajúci

z dodatku. V dodatku je označený za zmluvnú pokutu, zároveň sa však uvádza, že má ísť

o náhradu za ukončenie zmluvy. Kúpna zmluva však pre takýto prípad dohodu o zmluvnej

pokute neobsahuje.

Odvolací súd sa v rozhodnutí nezaoberal skutočnosťami, ktoré mali ukončeniu

zmluvného vzťahu a uzavretiu spornej dohody a jej dodatku predchádzať a nevysporiadal sa

s tvrdením a obranou žalovaného, že žalobcom prevzatý záväzok mal by usporiadaním jeho

nákladov, ktoré mu do skončenia zmluvy vznikli a škody, ktorá mu vznikla konaním úpadcu.

Odvolací súd v odôvodnení uvádza, že úpadcom prevzatý záväzok úpadcu neprimerane

zaťažil. Vzhľadom na vyššie uvedený odkaz na o konkurze

a vyrovnaní má ísť zrejme o záväzok neprimeraný jeho majetku. Tento názor však nijak

bližšie nezdôvodňuje, a nevysvetľuje z akého skutkového záveru vychádza. Z obsahu spisu

napokon ani nemožno zistiť žiadne údaje, ktoré by mohli byť podkladom pre úvahy

o primeranosti prevzatej zmluvnej sankcie (ak ide skutočne o sankciu).

Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd vo veci rozhodol a zmenil rozhodnutie súdu

prvého stupňa bez toho aby doterajšie konanie na súde prvého stupňa a odvolacieho súdu bolo

dostatočným podkladom pre rozhodnutie. V dôsledku uvedeného je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné. V konaní tak došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, preto dovolací súd jeho rozhodnutie podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 241 ods. 2

7

písm. b) a c) zrušil. Keďže rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie súdu prvého stupňa

podľa § 243b ods. 2 zrušil aj jeho rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom

konaní je pre súd prvého stupňa a odvolací súd právny názor dovolacieho súdu záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H. F.