Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/40/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci navrhovateľa: D., nar. X., v obci D., Vietnamská socialistická republika, naposledy

bytom v zahraničí: D., Vietnamská socialistická republika, t. č. na dlhodobej priepustke na

adrese: T., O., adresa na doručovanie: JUDr. J., O., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-310-15/PO-Ž-2009 zo dňa 27. júla 2009, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -33 zo

dňa 20. januára 2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -33 zo dňa 20. januára 2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS: MU-

310-15/PO-Ž-2009 zo dňa 27. júla 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12 ods. 1

písm. a/ a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi náhradu trov

konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti

ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti

navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského

súdu ekonomickým pohnútkam navrhovateľa a potvrdzujú záver, že v jeho prípade nie sú

splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.

Krajský súd k námietke nedostatočne zisteného stavu veci uviedol, že povinnosť

odporcu zistiť stav veci je určovaná výlučne dôvodmi, ktoré žiadateľ o azyl uvedie

na odôvodnenie svojej žiadosti. Ak teda odporca navrhovateľom prezentované dôvody

žiadosti o azyl vyhodnotil výlučne z pohľadu ich obsahu, postupoval zákonným spôsobom.

Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ vo vyhlásení, ktorým žiadal o azyl,

uviedol, že o tento žiada z politických dôvodov, lebo nesúhlasí s politickým režimom

vo Vietname. Avšak počas pohovoru u odporcu, ktorý sa uskutočnil dňa 24.6.2009 uviedol,

že o azyl žiada preto, lebo na Slovensku žije už niekoľko rokov, vo Vietname nemá prácu

a doma by nezarobil toľko, ako na Slovensku. Zároveň uviedol, že podanou žiadosťou si chcel

zlegalizovať svoj pobyt na Slovensku.

Podľa krajského súdu z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nemal žiadne politické

dôvody svojej žiadosti o azyl, preto ak sa odporca nezaoberal politickými dôvodmi,

postupoval správne.

K námietke, že tým, že požiadal o azyl, sa dostal do pozície človeka, ktorý nesúhlasí

s vládnou ideológiou, krajský súd uviedol, že navrhovateľ tento dôvod prezentoval

až v podanom opravnom prostriedku, pričom z obsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ uviedol

na odôvodnenie svojej žiadosti je zjavné, že o azyl požiadal z dôvodu legalizácie svojho

pobytu na území SR. Prípadná prezentácia akýchkoľvek iných dôvodov žiadosti o azyl

po vydaní napadnutého rozhodnutia je preto irelevantnou.

Naviac podľa krajského súdu samotný akt podania žiadosti o azyl, nemôže byť

dôvodom k udeleniu azylu.

K námietke, že v spise odporcu založené správy o Vietname neumožňujú komplexne

posúdiť jeho žiadosť, krajský súd uviedol, že odporca vyhodnotil navrhovateľovu žiadosť

o azyl ako zjavne neopodstatnenú v tzv. skrátenom konaní. Účelom tohto konania je posúdiť,

či po formálnej stránke boli naplnené predpoklady jej prejednania vo veci samej. Pretože

odporca vyhodnotil žiadosť navrhovateľa ako zjavne neopodstatnenú, nakoľko navrhovateľ

odôvodnil svoju žiadosť inými skutočnosťami a dôvodmi, ako tými, ktoré súd uvedené v § 8,

10, 13a alebo 13b zákona o azyle, nebolo podľa krajského súdu ani potrebné, aby odporca

vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa. Ak to však urobil,

nemožno mu to vyčítať.

K výroku napadnutého rozhodnutia z pohľadu právneho posúdenia žiadosti

navrhovateľa o azyl krajský súd uviedol, že navrhovateľ ako dôvod svojej žiadosti uviedol

ekonomické dôvody, ktoré sú nepochybne inými ako opodstatnené obavy z prenasledovania

(§ 8 zákona o azyle), hrozba vážneho bezprávia (§ 13a, § 2 písm. f/ zákona o azyle), resp. ako

je zlúčenie rodiny (§ 10, § 13b zákona o azyle). Ak teda odporca konštatoval, že navrhovateľ

nepožiadal o azyl z dôvodu hrozby perzekúcie, resp. vážneho bezprávia, resp. zlúčenia rodiny

a na tomto základe zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú,

postupoval iba v súlade so zákonom.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd

neprihliadol na vážnosť politickej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa. Z dôvodu,

že požiadal v cudzej krajine o politický azyl a tým nepriamo nesúhlasil s politikou režimu,

stal sa nepohodlnou osobou. Taktiež vyčítal krajskému súdu, že nevenoval náležitú pozornosť

výroku administratívneho vyhostenia cudzinca do štátu, kde by bola ohrozená jeho

bezpečnosť, čo nepochybne vo Vietname doposiaľ trvá.

V tejto súvislosti poukázal na správu o krajine pôvodu navrhovateľa (Amnesty

International report on Vietnam 2009), ktorá hodnotí výlučne politickú situáciu v krajine jeho

pôvodu a správu Human Rights Watch, ktorá hodnotí úroveň ľudských a občianskych práv

vo Vietname.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, pre ktoré zamietol žiadosť navrhovateľa

ako zjavne neopodstatnenú. Poukázal na to, že v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne

skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zrušenie uvedeného

rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. mája 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008)

ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ

odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí

tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

(ods. 3)

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3

zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu z dôvodov ekonomických, teda

inými dôvodmi, ako tými , ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, preto

jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal z informácií

– na internetovej stránke www.businessinfo.cz-Vitenam, správa Úradu pre demokraciu,

ľudské práva a prácu MZV USA z marca 2009), z ktorých stručne popísal spoločensko-

politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal

o udelenie azylu.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen

že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto

okolnosti počas výsluchu ani netvrdila.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 24.6.2009 navrhovateľ uviedol,

že dôvodom jeho žiadosti o azyl je, že chce žiť na Slovensku, pretože tu žije už niekoľko

rokov, cíti sa tu lepšie ako vo Vietname. Doma nemá prácu a ani by si nezarobil toľko

ako na Slovensku. Ďalším dôvodom je, že je mladý a chcel by zostať žiť v Európe, nechce

sa vrátiť do Vietnamu.

Na otázku, aby vysvetlil, a objasnil, čo rozumie pod nesúhlasom s politickým

režimom, ktorý vyjadril dňa 19.6.2009 vo vyhlásení žiadateľa o azyl, uviedol, že politický

systém vo Vietname mu neumožňuje pracovať, dôstojne žiť a zarobiť si peniaze na živobytie.

On však osobne nemal žiadne problémy politického charakteru. O azyl požiadal preto,

že si chce zlegalizovať pobyt na území SR.

Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal, že ak by sa

musel vrátiť, bol by smutný a sklamaný, pretože jeho život by sa zmenil k horšiemu, bol

by bez práce a zárobku, nemal by dostatok finančných prostriedkov na živobytie. .

Odporca v rozhodnutí uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom posúdil

a to v súlade so Spoločným stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe k uplatňovaniu

pojmu „utečenec“ zo dňa 4.2.1996, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ svoju žiadosť

zakladá na iných ako rasových, národnostných, náboženských, politických dôvodoch alebo

dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názoroch

alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Jeho žiadosť vyhodnotil

ako žiadosť, ktorá bola motivovaná čisto ekonomickými pohnútkami, a preto ju zamietol ako

zjavne neopodstatnenú.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,

že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

najmä na ekonomických dôvodoch.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť

azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie

azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8,

§ 10, § 13a alebo 13b, najmä na ekonomických dôvodoch, takýto záver nachádza oporu

vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval

rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,

v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení navrhovateľa, ktoré prezentoval

v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačný ekonomický dôvod jeho žiadosti

a s poukazom na skutočnosť, že tieto námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd

za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219

.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 4. mája 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová