Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bdb/366684.aa0dcc.pdf
PDF · 107.04 KB
No categories available
5Cdo/338/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 338/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. G., bývajúcej v L.,
proti žalovaným 1/ D. K., bývajúcej v S., 2/ P. K., bývajúcemu v S. a 3/ M. K., bývajúcej
v S., žalovaní 2/ a 3/ v dovolacom konaní zastúpení Mgr. D. Z., advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v B., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 6 C 327/2005, o dovolaní žalovaných 2/ a 3/ proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. marca 2009 sp. zn. 5 Co 328/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaných 2/ a 3/ o d m i e t a .
Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 12. apríla 2007, č.k. 6 C 327/2005-51
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy
uzavretej 15. októbra 2004 medzi jej právnym predchodcom a žalovanými 2/ a 3/. Rozhodol
tak majúc za to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na ňou navrhovanom určení
(§ 80 písm. c/ O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni
uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ v lehote 15 dní náhradu trov ich právneho
zastúpenia v sume 71 256,-- Sk.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo dňa 3. marca 2009
sp. zn. 5 Co 328/2007 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a zmenil
ho vo výroku o trovách konania tak, že žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal.
O odvolaní vo veci samej rozhodol podľa § 219 O.s.p. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil ustanovením § 150 O.s.p. majúc za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
Tie videl v okolnostiach súdenej veci, „keď úspech odporcov vyplynul výlučne
z procesnoprávneho posúdenia veci, na rozdiel od posúdenia hmotnoprávneho“.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, v časti týkajúcej sa trov konania, podali
žalovaní 2/ a 3/ dovolanie. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zmeniť tak,
že žalobkyni bude uložená povinnosť zaplatiť im, na účet ich právneho zástupcu, náhrada trov
konania v sume 3 792,03 €. Podľa žalovaných 2/ a 3/ napadnutý výrok rozsudku odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dovolaní tiež uviedli, že ak odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, mal im umožniť, aby mohli
proti jeho zmeňujúcemu rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok a tým, že tak neurobil
odňal im možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa
žalovaných 2/ a 3/ odvolací súd navyše „nad rámec návrhu nepriznal trovy odporcom,
hoci navrhovatelia nežiadali aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. Súd tým prekročil svoje
oprávnenie, pretože v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania“.
Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaných 2/ a 3/ vyjadrila tak, že podľa jej názoru
odvolací súd správne posúdil zistený skutkový stav a dobre rozhodol o trovách konania
v nadväznosti na ustanovenie § 150 O.s.p. Dovolanie považovala za právne neopodstatnené
a žiadala ho odmietnuť, príp. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Z dovolania žalovaných 2/ a 3/ vyplýva, že sa ním napáda rozsudok odvolacieho súdu
v časti týkajúcej sa trov konania. Pokiaľ ide o túto časť rozhodnutia odvolacieho súdu,
prípustnosť dovolania treba posúdiť podľa ustanovenia § 239 O.s.p. a nie podľa ustanovenia
§ 238 O.s.p. Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle § 167 ods. 1 veta
druhá O.s.p., a to aj v prípade, že je pojaté do rozsudku vo veci samej. Ani v takom prípade
nezmení rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú povahu, a preto z hľadiska
prípustnosti dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie § 239 ods. 3
O.s.p. ale výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti
niektorým uzneseniam odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá
dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.,
dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p.,
ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v ustanoveniach § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. V zmysle týchto ustanovení
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Dovolatelia nenamietali, že by v danom konaní došlo k vade uvedenej
v ustanoveniach § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p.; existencia vady takejto povahy nevyšla
v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto
zákonného ustanovenia.
S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané
nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, dovolací súd sa osobitne zameral
na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola žalovaným 2/ a 3/ odňatá možnosť
pred súdom konať v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať podľa predmetného ustanovenia treba
rozumieť taký závadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým
sa účastníkovi konania odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré
sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.
O procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, keď súd neumožní účastníkovi
vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä
právo predniesť svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy
a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom
predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom), právo zhrnúť na záver
pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, právo podávať
opravné prostriedky a pod.
Podľa žalovaných 2/ a 3/ spočíva vada konania v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. v tom, že ak odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách
konania, mal im umožniť podať proti svojmu rozhodnutiu riadny opravný prostriedok,
a ak tak neurobil, odňal im možnosť konať pred súdom. Tento dovolací dôvod žalovaných
2/ a 3/ nie je opodstatnený.
Odvolanie (riadny opravný prostriedok) možno podať len proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa, ak to zákon nevylučuje. Rozhodnutie odvolacieho súdu, či už potvrdzujúce,
meniace alebo zrušujúce rozhodnutie súdu prvého stupňa, nie je spôsobilým predmetom
riadneho opravného prostriedku. Odvolací súd ako štátny orgán môže konať iba spôsobom,
ktorý mu umožňuje zákon. Či nejaké rozhodnutie súdu možno napadnúť opravným
prostriedkom, ustanovuje zákon. Občiansky súdny poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie,
ktoré by dovoľovalo ktorémukoľvek súdu „umožniť“ podanie riadneho opravného prostriedku
proti svojmu rozhodnutiu. Také oprávnenie má len odvolací súd, ktorý môže podľa § 238
ods. 3 O.s.p. a § 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p. vysloviť prípustnosť dovolania (mimoriadneho
opravného prostriedku) proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu, ak ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu.
Žalovaní 2/ a 3/ teda vytýkajú predmetnú vadu konania odvolacieho súdu
neopodstatnene.
Pokiaľ žalovaní 2/ a 3/ dovolanie odôvodnili aj tým, že odvolací súd rozhodol
o trovách konania v rozpore s ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., keďže žalobkyňa v odvolaní
použitie ustanovenia § 150 O.s.p. nenavrhla, robia tak rovnako neodôvodnene. Žalobkyňa
napadla odvolaním celý rozsudok súdu prvého stupňa, včítane jeho rozhodnutia o trovách
konania. Odvolací súd bol takto vymedzeným rozsahom odvolania viazaný (§ 212 ods. 1
O.s.p.). Žalobkyňa, vzhľadom na jej procesné postavenie, navrhujúca, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobe o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy bude vyhovené a bude jej priznaná náhrada trov konania, pochopiteľne nenavrhla
použitie ustanovenia § 150 O.s.p.
K námietke dovolateľov, že rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie
veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
žalovaných 2/ a 3/ nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., a iné vady konania v zmysle
§ 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie žalovaných 2/ a 3/ v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.,
ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal
sa napadnutou časťou rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska jej vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalovaným 2/ a 3/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešnej účastníčke náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. mája 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. D. Pekajová