Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/14/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej

republiky, za ktorú koná K.K., proti povinnému R. Š., bývajúcemu v B., o vymoženie

66,39 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V

pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2008

č.k. -13 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. februára 2009

sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2008 č.k. -13

vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. februára 2009

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému súdu

Bratislava V na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala 24. júla 2006 na exekútorskom úrade súdneho exekútora

Bc. V. U. so sídlom v B. (ďalej len „súdny exekútor“) návrh na vykonanie exekúcie

vymožením sumy 2 000,-- Sk, predstavujúcej pokutu uloženú povinnému za priestupok v

cestnej premávke v blokovom konaní.

Na základe žiadosti súdneho exekútora vydal Okresný súd Bratislava V (ďalej aj ako

„exekučný súd“) dňa 2. augusta 2006 pod sp. zn. poverenie č. X. na

vymoženie uvedenej sumy a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora

Bc. V. U..

Súdny exekútor podal 17. januára 2008 na exekučný súd podnet na zastavenie

exekúcie z dôvodu preklúzie.

Exekučný súd uznesením z 9. septembra 2008 č.k. -13 zastavil exekúciu

a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi do troch dní náhradu jeho trov

v sume 2 889,-- Sk. Zastavenie exekúcie odôvodnil stratou účinnosti exekučného titulu

v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zák.

č. o priestupkoch. O trovách exekúcie rozhodol podľa zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov, ustanovenie ktorého citoval v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Proti uzneseniu exekučného súdu v časti o trovách exekúcie podala oprávnená

odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesením

z 26. februára 2009 sp. zn. rozhodol tak, že rozhodnutie v jeho napadnutej

časti potvrdil. Povinnému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Na odôvodnenie

svojho rozhodnutia uviedol, že dôvodom zastavenia exekúcie bol zánik práva oprávnenej

na výkon rozhodnutia tvoriaceho exekučný titul. „S prihliadnutím na túto skutočnosť

ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné v prejednávanej veci považovať za príčinu

zastavenia konania správanie povinného a následne postupovať podľa § 146 ods. 2 veta druhá

(zrejme - poznámka dovolacieho súdu). V danom prípade nebolo možné postupovať

podľa , nakoľko sa toto ustanovenie týka zastavenia nariadeného výkonu

rozhodnutia.“

Proti rozhodnutiu exekučného súdu v časti o trovách exekúcie a rozhodnutiu

odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (dovolateľ) mimoriadne

dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet oprávnenej, pretože napadnutými rozhodnutiami bol

porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov nie je možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že konanie

súdov je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a že ich rozhodnutia v časti o trovách exekúcie spočívajú v nesprávnom právnom posúdení

veci (dovolacie dôvody podľa a ). Podľa dovolateľa súd môže

uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1, 2

Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením alebo

ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Predmetné zákonné ustanovenie upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197

Exekučného poriadku, v zmysle ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný.

Použitie tohto ustanovenia zákona prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných

predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje

príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia

zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa

dovolateľa v predmetnej veci nebol splnený žiaden zákonom stanovený predpoklad a preto

nebol dôvod pre použitie vyššie uvedenej výnimky. Pokiaľ oprávnená podala včas návrh

na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie za to, že exekúcia

musela byť zastavená z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia

prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Dovolateľ tiež poukázal na to, že v zmysle

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku možno náhradu nevyhnutných trov exekúcie uložiť

oprávnenému vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu. že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na úhradu trov exekúcie však

musí byť v exekučnom konaní preukázaný. V predmetnej exekučnej veci však súd a ani súdny

exekútor existenciu majetku na strane povinného na uhradenie trov exekúcie náležite

neskúmali. Vychádzajúc z uvedeného dovolateľ dospel k záveru, že ak nie sú splnené

zákonné podmienky stanovené v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a návrh na vykonanie

exekúcie bol podaný dôvodne, trovy exekučného konania uhrádza povinný na základe

ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa dovolateľa je konanie pred oboma

súdmi nižších stupňov navyše postihnuté aj inou vadou spočívajúcou v tom,

že za oprávneného považovali K., hoci

toto sa oprávneným procesne nikdy nestalo, keď v konaní vystupovalo len ako orgán konajúci

v mene Slovenskej republiky.

Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je

dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež

tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje

len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa druhá veta skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna

z týchto vád.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ

nenamieta, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ,

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených

v , sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi také vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho

súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu,

že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal

z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213

ods. 2 a pod.

Exekučný súd sa mal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie ( )

v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadať nielen s dôvodmi zastavenia exekúcie, ale jeho

myšlienkový postup mal byť dostatočne vysvetlený aj z hľadiska výroku o trovách, a to nielen

uvedením zohľadnených skutočností, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť súdneho rozhodnutia a umožniť jeho kontrolu

v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Len takéto rozhodnutie

možno označiť za preskúmateľné ( v znení do 15. októbra 2008).

Dovolateľom napadnutý výrok uznesenia o trovách exekúcie odôvodnil exekučný súd

len čo do rozsahu exekútorovi priznanej náhrady, nie však aj z hľadiska toho, prečo povinnosť

zaplatiť náhradu trov exekúcie uložil práve oprávnenej. V odôvodnení svojho rozhodnutia

iba citoval ustanovenie , ničím nevysvetlil, v čom podľa jeho názoru

oprávnená zavinila zastavenie exekúcie. Napadnutý výrok predmetného uznesenia je z tohto

dôvodu v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, čo zakladá tzv. inú

vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/

), na ktorú musí dovolací súd vždy prihliadnuť ( v spojení s

ods. 1 ).

Dovolací súd ale nepovažuje za opodstatnený dovolací dôvod, že konanie súdov

nižších stupňov je postihnuté aj (inou) vadou spočívajúcou v tom, že za oprávneného

nesprávne považovali K.. V záhlaví rozhodnutia odvolacieho súdu je ako oprávnená totiž

označená Slovenská republika.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní potom vytýka napadnutému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, že spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f

ods. 1 písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania

účastníka) odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval. Dovolateľ vytýka predmetnú vadu pri právnom posúdení veci dôvodne.

K odôvodneniu rozhodnutia o trovách exekúcie odvolacím súdom [„Dôvodom

zastavenia konania bol zánik práva oprávneného na výkon rozhodnutia tvoriaceho exekučný

titul. S prihliadnutím na túto skutočnosť ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné

v prejednávanej veci považovať za príčinu zastavenia konania správanie povinného

a následne postupovať podľa veta druhá (zrejme - poznámka dovolacieho

súdu). V danom prípade nebolo možné postupovať podľa , nakoľko sa toto

ustanovenie týka zastavenia nariadeného výkonu rozhodnutia“.], dovolací súd poznamenáva,

že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné

odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa

(resp. o trovách už nariadeného alebo zastavovaného výkonu rozhodnutia podľa šiestej časti

takého zákona) a použitie ustanovení Občianskeho súdneho konania o trovách konania

i v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku zásadne neprichádza do úvahy. Kým totiž

rozhodovanie podľa Občianskeho súdneho konania je vždy autoritatívnym rozhodovaním

súdu o trovách konania účastníkov ako o celku (teda nielen o výške trov, ale aj o povinnosti

jedného z účastníkov zaplatiť príslušnú náhradu trov inému účastníkovi, či dokonca

aj o nedostatku práva účastníkov alebo len niektorého z nich na náhradu), úprava

v Exekučnom poriadku predpokladá rozhodovanie súdu len o trovách exekúcie v prípade

jej zastavenia (podľa § 203 Exekučného poriadku) a tiež prípadné rozhodovanie o námietkach

oprávneného alebo povinného proti určeniu výšky predbežných alebo ďalších trov exekúcie

súdnym exekútorom (podľa § 201 ods. 2 alebo § 202 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom

rozhodovanie o ostatných otázkach (určenie výšky trov a ich vymoženie v prípade nedostatku

námietok alebo po rozhodnutí o prípadných námietkach) zveruje súdnemu exekútorovi

(ako štátom určenej a splnomocnenej osobe na vykonávanie núteného výkonu súdnych

a iných rozhodnutí, tu porovnaj i § 2 Exekučného poriadku).

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona

patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je

exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho

odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena

exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§

196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie

nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí

trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov

exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu

patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie

§ 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu

ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza

povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto

postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov,

teda nebol splnený ani dôvod pre použitie uvedenej výnimky. Totiž, pod "zavinením"

oprávnenej v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie

procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik

trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Dovolací súd sa teda stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého,

pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej

procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu

v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená totiž postup

súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní,

ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do

straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohla ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný

exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu

konania.

Z vyššie uvedeného podľa dovolacieho súdu vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky

preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa v spojení s

písm. b/ a c/ , keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonnom chránených záujmov

účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v zmysle § 243b

ods. 2 a O.s.p v spojení s a podľa

i rozhodnutie exekučného súdu v jeho napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil

exekučnému súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí

je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. mája 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Daniela Pekajová