Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d8b/382530.e38416.pdf
PDF · 98.14 KB
No categories available
6To/4/2010
Najvyšší súd 6 To 4/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu
a členov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Štefana Michálika v trestnej veci obžalovaného
Ing. M. H., pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 6. mája 2010 v Bratislave prejednal odvolanie obžalovaného Ing. M. H.
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 12. januára 2010,
sp. zn. BB- 3 T 19/2009, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Ing. M. H. z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica rozsudkom z 12. januára 2010,
sp. zn. BB- 3 T 19/2009, uznal obžalovaného Ing. H. za vinného z prečinu podplácania
podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že :
dňa 10. mája 2008 v čase približne medzi 18.30 hodine a 19.30 hodine na futbalovom
ihrisku v obci Č. v pozícii prezidenta futbalového klubu T.Č. po uskutočnenom futbalovom
zápase X. kola futbalovej súťaže I. triedy Oblastného futbalového zväzu N., medzi futbalovými
klubmi Č. – N., s výsledkom 2:1 v prospech Č., na ktorý boli Oblastným futbalovým zväzom
delegované osoby: asistent rozhodcu 1 - J. S., asistent rozhodcu 2 – E. I., po predchádzajúcom
dohovore odovzdal J. S. vopred prisľúbený úplatok 4 000 Sk (132,78 Eur) pre J. S. a E. I.
za výhru v uvedenom zápase, J. S. si ponechal svoj podiel na úplatku vo výške 2 000 Sk
(66,39 Eur) a následne na čerpacej stanici na Z. odovzdal E. I., ktorý po zápase odchádzal
samostatne na inom motorovom vozidle, jeho podiel na úplatku vo výške 2 000 Sk (66,39 Eur).
Za to mu špecializovaný trestný súd podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona za použitia
§ 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere
8 (osem) mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil podľa § 49 ods. 1
písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný Ing. H. včas odvolanie. V písomných dôvodoch
odvolania predovšetkým namietol tú skutočnosť, že vina mu nebola preukázaná, skutku
kladeného mu za vinu sa nedopustil. Navrhol preto, aby bol I. stupňový rozsudok zrušený a vec
vrátená špecializovanému trestnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
navrhol na verejnom zasadnutí, aby bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté ako nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.
Špeciálny súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy na objasnenie
skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal
s obhajobou obžalovaného, ktorý tvrdil, že žiadny úplatok neodovzdal, a ako sa súd vysporiadal
s rozpormi vo výpovediach obžalovaného a najmä svedka J. S.
Najvyšší súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania
na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne preukázané, že obžalovaný v súvislosti
s obstaraním veci všeobecného záujmu priamo odovzdal úplatok.
Preto správne postupoval Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica,
keď uznal obžalovaného vinným z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona.
K odvolacím námietkam obžalovaného treba podotknúť, že nejde o nové, doposiaľ
neuvádzané jeho obranné tvrdenia, ale už v priebehu konania opakované námietky, s ktorými
sa v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal už súd prvého stupňa vo svojom podrobnom
a výstižnom odôvodnení.
Špecializovaný trestný súd rozviedol v čom spočívali rozpory v jednotlivých
výpovediach obžalovaného a svedkov a akým spôsobom ich súd odstraňoval a jednotlivé
výpovede a ostatné vykonané dôkazy vyhodnotil.
Preto aj odvolací súd považuje úvahy Špeciálneho súdu za správne a presvedčivé.
Výpovede svedka J. S., ktorý nemal žiaden relevantný dôvod tohto krivo obviňovať,
v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní mali iba nepodstatné rozpory, ktoré boli
odstraňované prvostupňovým súdom. Navyše výpoveď tohto svedka korešpondovala
s vykonaným odposluchom, ktorého obsah naopak obžalovaný nevedel adekvátne objasniť.
Ani skutočnosť, že samotný svedok bol trestne stíhaný nespochybňuje jeho výpoveď,
ktorou sa zároveň sám usvedčoval zo spáchania skutku. V dobe jeho výpovedi na hlavnom
pojednávaní už mal právoplatne schválenú dohodu o vine a treste (14. októbra 2009) a teda
nič by mu nebránilo určitým spôsobom modifikovať svoju výpoveď v prospech obžalovaného,
poprípade tvrdiť, že si už presne nepamätá na okolnosti skutku a pod.
Prvostupňový súd však dostatočne podrobne vyhodnotil aj vierohodnosť svedka
v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi a preto odvolací súd na ne poukazuje, nakoľko si tieto
závery osvojil.
Za daného stavu odvolanie obžalovaného ohľadom skutkových zistení považoval
odvolací súd za nedôvodné, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie uvedené
v prvostupňovom rozsudku.
Taktiež prvostupňový súd nepochybil pri právnej kvalifikácii skutku a ani
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ktoré ukladal tak, aby zodpovedali kritériám uvedeným
v § 34 ods. 4 Tr. zák. s cieľom splniť účel trestov tak z pohľadu generálnej ako aj individuálnej
prevencie.
Prvostupňový súd pritom prihliadol na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a možnosti
jeho nápravy a prevýchovy.
Z hore uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie obžalovaného
Ing. M. H. považoval za nedôvodné a v zmysle § 319 Tr. por. ho zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. mája 2010
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Kóňová