Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/5/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Štefana Michálika a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obžalovaného Ing. A. D., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí konanom 6. mája 2010 v Bratislave prerokoval

odvolanie obžalovaného proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica z 24. februára 2010, sp. zn. BB - a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok

vo výroku o treste.

Na podklade sa obžalovaný

Ing. A. D., nar. X. v M., trvale bytom J., okr. H., ženatý, živnostník,

o d s u d z u j e

podľa § 329 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. j/, písm. l/, § 37

písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému

výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný

dohľad nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby vo výmere 4 (štyroch)

rokov.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný Ing. A. D. povinný strpieť

nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. je obžalovaný Ing. A. D. povinný podrobiť

sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 56 ods. 1, § 57 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá peňažný trest

vo výške 500 eur (päťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu

sa obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať

povolanie spojené s výkonom právomoci verejného činiteľa vo výmere 4 (štyroch) rokov.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,

z 24. februára 2010, sp. zn. BB - , bol obžalovaný Ing. A. D. uznaný

za vinného zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom

súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 8. septembra 2008 v čase okolo 13.45 hod. v P., na ul. K., v reštauračnom

zariadení zv. „B.“, kde vykonával ako inšpektor I. v P. pre Prešovský kraj kontrolu v zmysle

o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa

v znení neskorších predpisov, si vyžiadal a následne prijal od vedúcej smeny E. P. ako

úplatok sumu 2 000 Sk (66,39 eur) za to, že do inšpekčného záznamu z kontroly neuvedie

zistený nedostatok, a to nevydanie potvrdenia z registračnej pokladne pri kontrolnom nákupe

tovaru.

Za to mu špecializovaný trestný súd uložil podľa § 329 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41

ods. 1, § 36 písm. j/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1 Tr. zák. úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, pričom na výkon uloženého trestu zaradil

obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 200 eur

(dvesto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere

2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať

zamestnanie alebo povolanie spojené s výkonom právomoci verejného činiteľa na dobu

4 (štyroch) rokov.

Proti tomuto rozsudku špecializovaného trestného súdu podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie obžalovaný Ing. A. D. prostredníctvom svojich obhajcov.

V písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré smerovalo do výroku o treste

poukázal na svoj doterajší bezúhonný život, a preto uložený trest považuje za prísny.

Je si vedomý závažnosti konania, ktorého sa dopustil a nenamieta, že ide o také

protispoločenské konanie, ktoré spoločnosť má a musí odsúdiť. Každý konkrétny prípad

je však potrebné hodnotiť individuálne a pri ukladaní trestu brať zreteľ či z hľadiska ochrany

spoločnosti v tom ktorom prípade je nevyhnutné s poukazom na okolnosti prípadu a pomery

na strane páchateľa pôsobiť na prevýchovu výkonom trestu alebo hrozbou takého trestu.

Je presvedčený, že v jeho prípade postačovalo na prevýchovu uloženie podmienečného trestu

odňatia slobody s odkladom aj na dlhšiu skúšobnú dobu pri súčasnom uložení probačného

dohľadu s použitím zmierňovacích kritérií v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Má za to,

že ako občan tejto spoločnosti, ktorý po dovŕšení veku trestnej zodpovednosti žil bezúhonne

zhruba 30 rokov a určite pre spoločnosť aj niečo vytvoril, mal by od tejto spoločnosti dostať

šancu, aby mohol dokázať, že nie je natoľko narušený, aby bolo potrebné pôsobiť na jeho

prevýchovu nepodmienečným trestom odňatia slobody. Navrhol preto svojmu odvolaniu

vyhovieť, zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste tak, že mu uloží trest odňatia slobody

v trvaní troch rokov, ale s podmienečným odkladom, hoci aj na dlhšiu skúšobnú dobu

pri súčasnom uložení probačného dohľadu i trestu peňažného, hoci vyššieho ako bol uložený

súdom prvého stupňa, ako aj trestu zákazu činnosti.

Obžalovaný Ing. A. D. sa verejného zasadnutia nezúčastnil, hoci o termíne verejného

zasadnutia bol riadne a včas vyrozumený. Podaním došlým 4. mája 2010 žiadal,

aby sa verejné zasadnutie vykonalo bez jeho prítomnosti za účasti jeho obhajcov. Nakoľko

zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia boli splnené, najvyšší súd vykonal

verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Prítomní obhajcovia obžalovaného na verejnom zasadnutí predniesli odvolanie zhodne

s jeho písomným vyhotovením. Zopakovali, že uložený trest je neprimerane prísny, a preto

navrhli odvolaniu vyhovieť.

Prokurátorka Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok považuje za zákonný vo všetkých jeho

výrokoch, a preto navrhla odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné

zamietnuť.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa

uznesením podľa prijal vyhlásenie obžalovaného Ing. A. D. prednesené

na hlavnom pojednávaní a podľa rozhodol, že dokazovanie

v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a budú vykonané iba

dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom k tomu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný podal odvolanie iba

do trestu, odvolací súd potom skúmal rozhodnutie o vine len z pohľadu, či sa v ňom

nevyskytli také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Podľa názoru najvyššieho súdu, prvostupňový súd vo veci vykonal všetky potrebné

dôkazy na rozhodnutie o treste, avšak v konečnom dôsledku pochybil pri jeho ukladaní,

a preto považoval odvolanie obžalovaného za dôvodne podané.

Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu postupoval veľmi starostlivo a správne aplikoval

aj zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a použitie tohto ustanovenia náležite

odôvodnil. Proti použitiu tohto zmierňovacieho ustanovenia napokon nemal výhrady ani úrad

špeciálnej prokuratúry, pretože odvolanie proti rozsudku nepodal. Uloženie nepodmienečného

trestu prvostupňový súd odôvodnil tým, že uloženie trestu odňatia slobody pod základnú

trestnú sadzbu je posledným dobrodením, ktoré je v prípade obžalovaného možné pripustiť.

Trest nespojený s jeho výkonom by bol v jeho prípade iba symbolický a podľa súdu prvého

stupňa by neplnil svoju preventívno - výchovnú úlohu. S týmto názorom súdu prvého stupňa

nemožno súhlasiť.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od spáchania trestných činov; trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol

zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa odseku 4 toho

istého ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti

a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa názoru najvyššieho súdu prvostupňový súd nedostatočne v tomto smere

zhodnotil najmä osobu obžalovaného. Faktom je, že v osobe obžalovaného ide o takmer

päťdesiatročného občana, ktorý až do tohto prípadu viedol riadny život. Nikdy predtým

sa nedostal do rozporu so zákonom, ani nebol riešený pre priestupok. Naopak obžalovaný

i jeho rodina v mieste svojho bydliska požívajú dobrú povesť. Možno konštatovať,

že v posudzovanej veci išlo o prvé vybočenie z jeho obvyklého spôsobu života. Sám

obžalovaný pristupuje k svojmu činu veľmi kriticky, k činu sa dobrovoľne priznal a svoje

konanie úprimne oľutoval. O jeho úprimnosti nemá najvyšší súd žiadnych pochybností.

Za tohto stavu by trest uložený súdom prvého stupňa bol púhou represiou zo strany orgánov

činných v trestnom konaní a zasiahol by najmä rodinu obžalovaného. Trest má však v prvom

rade vychovávať.

Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa uvedeným v poslednom odseku

na strane 12 napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ obžalovaný odmietne uzavretú dohodu o vine

a treste, nemožno toto jeho odmietnutie vykladať v jeho neprospech. Obžalovaný iba využil

možnosť, danú . Vec sa vrátila do prípravného konania. Po podaní novej

obžaloby išlo o novú vec, preto mal súd postupovať, akoby predchádzajúce štádium vôbec

neexistovalo.

Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd na podklade odvolania obžalovaného

podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste

a na podklade sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku

tohto rozsudku. Uložený podmienečný trest s primeraným probačným dohľadom vzhľadom

na okolnosti uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák. považoval za dostatočný.

Obžalovaný Ing. A. D. bude povinný v skúšobnej dobe strpieť nad sebou kontrolu

vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a zároveň splniť uložené povinnosti,

v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd môže rozhodnúť aj v priebehu skúšobnej doby,

že sa neosvedčil a nariadi sa výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne

odložený.

Nakoľko sa obžalovaný trestnou činnosťou snažil získať majetkový prospech, súd mu

uložil aj peňažný trest vo výške 500 eur, pričom pre prípad, že by výkon trestu mohol byť

zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, ustanovil mu náhradný trest odňatia slobody

vo výmere dvoch mesiacov. Vo veci podal odvolanie síce len obžalovaný, ale najvyšší súd

mohol takto postupovať vzhľadom k tomu, že uvedeným spôsobom sa v žiadnom prípade

nezhoršilo postavenie obžalovaného. Obžalovanému bol totiž peňažný trest uložený po tom,

ako mu bol pôvodný trest odňatia slobody zmiernený.

Obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti vo výmere v akej mu bol uložený

súdom prvého stupňa. Obžalovaný sa totiž dopustil trestnej činnosti v súvislosti s touto

činnosťou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 6. mája 2010

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Kóňová